Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-5-2015.pdf
PDF · 168.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: P. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, Č. v zastúpení JUDr. Jiří Choutka, advokát, Advokátska kancelária Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín proti odporcovi: CCS - CARGO Customs Service s.r.o., Gajova 13, 811 09 Bratislava s adresou na doručovanie Agátova 22/2317, 841 02 Bratislava, IČO: 35 746 793 o zaplatenie 17.779,43 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.01.2015 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 16.315,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 16.315,32 eur odo dňa 05.11.2009 do zaplatenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.559,42 eur teda zaplatenia spolu sumy vo výške 18.874,74 eur titulom náhrady škody. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že keď ako konateľ spoločnosti MONT expres s.r.o. vykonával dňa 02.02.2009 v areáli odporcu servis regálového systému bol zrazený vysokozdvižným vozíkom vedeným zamestnancom odporcu. V dôsledku úrazu bol práceneschopný od februára 2009 do júna 2010 a od septembra 2010 do mája 2011, teda 26 mesiacov a súčasne bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a v období od júna 2011 do marca 2012 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Voči odporcovi si uplatňoval nárok na náhradu škody podľa § 444, § 445, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Na zamestnanca odporcu bola dňa 02.01.2013 podaná obžaloba pre spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví. Navrhovateľ si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil nakoľko v čase podania obžaloby podľa svojho vyjadrenia nemohol uviesť celú výšku spôsobenej škody. Uplatnený nárok navrhovateľa v sume 18.874,74 eur pozostával z náhrady za bolesť vo výške 4.077,72 eur, z náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.118,84 eur, z náhrady straty na zárobku vo výške 5.559,98 eur, z náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 1.558,78 eur a z náhrady zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.559,42 eur. Konaním zamestnanca odporcu pri manipulácii s vysokozdvižným vozíkom došlo k porušeniu § 12 ods. 2 písmeno c) zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, STN ISO 3691. Odporca zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. I napriek opakovanej snahe navrhovateľa vec vyriešiť mimosúdne odporca na mimosúdnu dohodu nepristúpil. Odporca si nesplnil zákonnú povinnosť oznámiť navrhovateľovi údaje týkajúce sa zákonného zmluvného poistenia čím znemožnil navrhovateľovi riešiť náhradu škody prostredníctvom príslušnej poisťovne a odporca sa dňom 05.11.2009 dostal do omeškania, keď listom zo dňa 04.11.2009 odmietol splniť zákonnú povinnosť.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť z dôvodu premlčania navrhovateľom uplatnených práv v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca uviedol, že nepopiera, že dňa 02.02.2009 v jeho areáli pred vstupom do skladových priestorov sa stala udalosť/nehoda následkom, ktorej navrhovateľ utrpel ublíženie na zdraví. Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nárok navrhovateľa tvorí niekoľko zložiek, ktoré sú samostatnými dielčími nárokmi, ktoré sú premlčané. Za okamih kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba považovať ustálenie zdravotného stavu poškodeného. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia lehota 2 roky a začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Vo vzťahu k uplatnenému nároku náhrady škody za bolesť za okamih kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá treba považovať ustálenie zdravotného stavu navrhovateľa. Za začiatok behu tejto lehoty treba považovať ukončenie práceneschopnosti navrhovateľa, teda údaj, ktorý sám navrhovateľ uvádza ako máj 2011. Navrhovateľ sa o tom kto za škodu zodpovedá mohol dozvedieť v čase, keď mal informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých je dostatočná pravdepodobná zodpovednosť odporcu resp. mal vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody titulom bolestného uplatnil na súde voči odporcovi návrhom doručeným súdu dňa 07.01.2015 teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že za začiatok plynutia premlčacej doby treba považovať čas, v ktorom možno posúdiť mieru nepriaznivých dôsledkov u navrhovateľa ako poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, čas kedy bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený, stabilizovaný. Zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený prvým dňom po ukončení jeho práceneschopnosti v máji 2011, najneskôr však prvý deň po uplynutí 1 roka po ukončení práceneschopnosti. Nárok na náhradu titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% je tiež premlčaný, keď bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula v mesiaci máj 2013, najneskôr v mesiaci máj 2014 ak jej začiatok sa počíta od uplynutia jedného roka po ukončení práceneschopnosti navrhovateľa. Pri nároku na náhradu straty na zárobku premlčacia lehota začína plynúť okamihom keď je poškodenému vyplatená posledná dávka nemocenského, teda vtedy keď poškodený môže stratu na zárobku špecifikovať. Navrhovateľ ukončil práceneschopnosť v máji 2011 a od vtedy začala plynúť premlčacia doba 2 roky, ktorá skončila v mesiaci máj 2013. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením je tiež premlčaný keď navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu finančných nákladov spojených s liečením za obdobie 2009 až do 02.05.2012.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 11.12.2015 vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že pri posúdení premlčania náhrady za bolesť, sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov spojených s liečením je potrebné vychádzať z priebehu a konečného výsledku vyšetrovania v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ, Oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava ukončeného podaním obžaloby. V priebehu trestného konania bolo dva krát zastavené trestné stíhanie obv. P. B. a teda bolo možné vyvodiť záver, že úraz si navrhovateľ spôsobil sám. Navrhovateľ až do skončenia trestného konania si nemohol byť istý kto za škodu zodpovedá a relevantne nadobudol vedomosť o tom kto za škodu zodpovedá až na základe podanej obžaloby o čom sa dozvedel dňa 17.01.2013. Návrh na náhradu škody bol podaný dňa 30.12.2014 a teda včas, nakoľko bol podaný v dvojročnej subjektívnej lehote a teda námietka premlčania vznesená odporcom vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je irelevantná. Navrhovateľ ďalej uviedol, že námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu straty na zárobku a náhrade nákladov spojených s liečením možno považovať za relevantnú avšak vnesenie námietky premlčania považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a zneužitia práva na úkor navrhovateľa. Podľa navrhovateľa konanie odporcu možno označiť za špekulatívne, smerujúce k zbaveniu sa zodpovednosti, keď navrhovateľ opakovane vyzýval odporcu a pokúšal sa o mimosúdne vyriešenie veci ale odporca mal záujem od počiatku sa zbaviť zodpovednosti. Navrhovateľ zároveň zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu za bolesť v sume 4.077,72 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.11.2009 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.118,84 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 05.11.2009 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.559,42 eur, náhradu za stratu na zárobku v sume 4.444,01 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 07.01.2011,
účelne vynaložené náklady spojené s liečením v sume 1.579,44 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2012 do zaplatenia, teda domáhal náhrady škody spolu v sume 17.779,43 eur. Podaním doručeným súdu dňa 08.01.2016 navrhovateľ pred začatí konania vo veci samej vzal návrh v časti o zaplatenie 1.095,31 eur t.j. v prevyšujúcej časti pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody, späť.
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C 5/2015-167 zo dňa 14. januára 2016 s poukazom na účinné späťvzatie časti návrhu navrhovateľom, konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku v časti návrhu o zaplatenie 1.095,31 eur zastavil a podľa § 95 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku pripustil navrhovateľom požadovanú zmenu petitu návrhu podľa ktorého sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia spolu sumy17.779,43 eur, keď sa domáhal náhrady za bolesť v sume 4.077,72 eur s príslušenstvom, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.118,84 eur s príslušenstvom, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.559,42 eur, náhrady za stratu na zárobku v sume 4.444,01 eur s príslušenstvom, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v sume 1.579,44 eur s príslušenstvom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava IV číslo 2 Pv 129/09-72 zo dňa 31.12.2012, znalecký posudok číslo 02/2014 zo dňa 27.07.2014 vypracovaný znalcom MUDr. Juraj Masaryk, znalec z odvetvia ortopédia, prepúšťacia správa FNsP Bratislava , Ružinovská 6, klinika úrazovej chirurgie zo dňa 12.03.2009, prepúšťacia správa FNsP Bratislava, Ružinovská 6, klinika úrazovej chirurgie zo dňa 25.03.2009, prepúšťacia správa Univerzitná nemocnica Bratislava, nemocnica akad. L. Dérera, klinika úrazovej chirurgie bez uvedeného dňa - neúplná, mzdový list navrhovateľa za rok 2008 zo dňa 13.04.2011, č.l. -21- až -38- lekárske správy, žiadosť navrhovateľa o oznámenie čísla poistnej zmluvy zo dňa 28.10.2009, odpoveď odporcu ohľadne oznámenia čísla poistnej zmluvy zo dňa 04.11.2009, žiadosť navrhovateľa o oznámenie údajov týkajúcich sa zmluvného poistenia zo dňa 17.02.2014, oznámenie odporcu ohľadne návrhu na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 29.09.2014, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ oddelenie skráteného vyšetrovania Dúbravka ČVS:ORP-221/1-OSV-B4-2009 zo dňa 02.06.2009, sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania podaná 16.06.2009, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 2Pv 129/09-6 zo dňa 03.07.2009, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ oddelenie skráteného vyšetrovania Dúbravka ČVS:ORP-221/1-OSV-B4-2009 zo dňa 16.12.2010, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 2Pv 129/09-27 zo dňa 14.01.2011, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Obvodné oddelenie Dúbravka ČVS:ORP-502/DK-B4-2011 zo dňa 13.04.2011, návrh Okresného riaditeľstva PZ Obvodné oddelenie Dúbravka ČVS:ORP-502/DK-B4-2011 zo dňa 22.06.2011 na podanie obžaloby, vrátenie trestnej veci na doplnenie Okresnou prokuratúrou Bratislava IV č.k. 2Pv 129/09-39 zo dňa 06.07.2011, žiadosť navrhovateľa ako poškodeného o preskúmanie postupu policajta zo dňa 05.03.2012, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV navrhovateľovi ako sťažovateľovi č.k. 2Pv 129/09-54 zo dňa 16.03.2012, návrh Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-481/1-OVK-B4-2011 zo dňa 04.12.2012 na podanie obžaloby, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa č. K 070177 zo dňa 27.09.2010 schopný práce dňa 09.05.2011, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín číslo 200-003161-CA02/2011 zo dňa 01.02.2011, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín číslo 200-023676-CA02/2010 zo dňa 05.11.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín číslo 200-02463-CA02/2010 zo dňa 25.01.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín číslo 200-10429-CA02/2009 zo dňa 15.04.2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovni ústredie to dňa 15.02.2011 o priznaní invalidného dôchodku od 07.01.2011 v sume 265,30 eur mesačne, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. AA/2012/22679 zo dňa 22.02.2012, Protokol Inšpektorátu práce Bratislava Č.IBA-69-43-2.6/P-J3-09 Č.Ú.“ 128/09-IBA/ITN zo dňa 26.06.2009, obsah trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV vedeného pod spisovou značkou 1T/1/2013 - obžaloba 2Pv 129/09-72 doručená súdu 02.01.2013, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 31.12.2012 adresované P. P., trestný rozkaz č.k. 3T/1/2013-414 zo dňa 10.04.2013, sťažnosť poškodeného P. P. z 15.06.2009, 1. strana znaleckého posudku 297/2010, časť znaleckého posudku 297/2010 od 33. strany - záver, oznámenie o pracovnom úraze z 05.02.2009, informácia Inšpektorátu práce č. 2140/2009 zo dňa 28.07.2009, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV 2Pv 129/09-54 zo dňa 16.03.2012, 1. strana znaleckého posudku 288/2012 a jeho časť od 14. strany, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa lekárom U.. L. B. zo dňa 12.06.2014, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. 2Pv 129/09/1104-87 zo dňa
19.04.2016 doručené súdu dňa 25.04.2016 a kópiu doručenky ako dokladu o doručení upovedomenia o podaní obžaloby a vybavenia podnetu s dátumom prevzatia dňa 04.01.2013, zaradenie motorového vozidla do poistenia dňa 04.09.2008 -vysokozdvižný vozík EFG typ 215 - poistná zmluva č. 3550012579, oznámenie zamestnávateľa MONT Expres s.r.o. Union zdravotná poisťovňa a.s. o poistení navrhovateľa zo dňa 01.07.2007, registračný list FO Sociálnej poisťovni poistení navrhovateľa od 01.07.2007, pracovná zmluva navrhovateľa uzavretá so zamestnávateľom MONT Expres s.r.o. zo dňa 01.07.2007 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 02.02.2009 navrhovateľ vykonával ako zamestnanec spoločnosti MONT Expres s.r.o. montážne práce u odporcu v areáli skladu HILTI. Okolo 11.00 hod. pri vykladaní tovaru z nákladného automobilu pomocou vysokozdvižného vozíka, ktorý viedol zamestnanec odporcu P. B., cúvajúc s vysokozdvižným vozíkom cez prechodové lamely na bráne po príjazdovej ceste pre vozíky, narazil do navrhovateľa, ktorý sa nachádzal v tom čase bezprostredne pred vchodom do budovy - skladu používaným prevažne pre jazdu vysokozvižných vozíkov. Navrhovateľ utrpel zranenia - tržná rana v záhlavovej oblasti hlavy dĺžky 2 cm, otras mozgu stredne ťažkého stupňa, zlomeninu kostí ľavého predkolenia, rany po odumretí kože prednej časti ľavého predkolenia a v oblasti ľavej päty. Po úraze bol navrhovateľ hospitalizovaný dňa 02.02.2009 na Klinike úrazovej chirurgie SZU a FNsP Bratislava nemocnica akad. L. Dérera s fraktúrou diafýzy tíbie (píšťaly) vľavo a otvorenou ranou bližšie neurčenej časti predkolenia vľavo. Navrhovateľ sa podrobil operácii - fixácia zlomeniny vnútrodreňým klincom. Pooperačne sa vytvoril výrazný opuch predkolenia a došlo k odumretiu kože v prednej časti ľavého predkolenia a na ľavej paäte. Odumretá koža bola odstránená. pre pretrvávajúce závrate bolo vykonané neurologické vyšetrenie, CT mozgu sonografické vyšetrenie mozgových ciev s negatívnym nálezom. Dňa 12.03.2009 bol navrhovateľ preložený na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Bratislava za účelom prekrytia kožných defektov. Dňa 23.03.2009 bol navrhovateľ preložený späť na Kliniku úrazovej chirurgie SZU a FNsP Bratislava Nemocnica akad. L. Dérera k doliečeniu. Do domácej liečby bol prepustený dňa 25.03.2009. Následne bol navrhovateľ hospitalizovaný v období od 27.09.2010 do 30.09.2010 kedy mu bol vybratý fixačný materiál z ľavého predkolenia. Navrhovateľ bol práceneschopný od 02.02.2009 do 16.06.2010 a od 27.09.2010 do 09.05.2011 ako to vyplýva z kópií potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Sociálna poisťovňa pobočka Trenčín rozhodnutím č. 300-4265/2009 zo dňa 09.07.2009 rozhodla, že navrhovateľ podľa § 85 v nadväznosti na § 4 Zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. februára 2009 a to z dôvodu, že nespĺňa náležitosti zamestnanca pretože v jeho prípade nejde o pracovno-právny vzťah, chýba prvok subordinácie, ktorá pracovnoprávny vzťah charakterizuje. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím číslo BA-13148/2010 zo dňa 29.01.2010 na základe odvolania navrhovateľa vo veci nepriznania nároku na úrazový príplatok odvolanie navrhovateľa zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín potvrdila.
Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím číslo 640 826 6293 0 dňa 15.02.2011 rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku a vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 26.10.2010 je navrhovateľ invalidný, lebo pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 45%. Zároveň bolo rozhodnuté dňa 15.02.2011, že navrhovateľovi od 07.01.2011 bol priznaný invalidný dôchodok v sume 265,30 eur mesačne.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové mesto nad Váhom rozhodnutím číslo AA/2010/22445 zo dňa 24.02.2010 vyhovel žiadosti navrhovateľa o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutí zo dňa 05.02.2010 nakoľko s mierou funkčnej poruchy 50% je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Úraz navrhovateľa, ku ktorému došlo dňa 02.02.2009 prešetroval Inšpektorát práce Bratislava. Z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava Č.IBA-69-43-2.6/P-13-09 Č.Ú.: 128/09/IBA/ITN zo dňa 26.06.2009 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu vyplýva, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom, pri ktorom bola spôsobená ujma na zdraví, pri ktorej skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní. Pri prešetrení boli zistené nedostatky zo strany postihnutého
(navrhovateľa), ktorý použil nebezpečný pracovný postup tým, že vchádzal do skladu cez rampu, po ktorej prechádzajú aj vysokozdvižné vozíky a nie cez vchod určený pre peších, nevenoval pozornosť vysokozdvižnému vozíku, ktorý práve vykonával vykládku tovaru z nákladného automobilu. Odporca, ako organizácia kde sa predmetná udalosť stala, nezabezpečil aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch , dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď navrhovateľ ako zamestnanec spoločnosti MONT Expres s.r.o. nebol zrozumiteľne a preukázateľne oboznámený s nebezpečenstvami a ohrozeniami, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť. Ďalej zamestnávateľ vodiča vysokozdvižného vozíka (odporca) nezabezpečil ako organizácia aby pracovisko, komunikácie, pracovné prostriedky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Navrhovateľ prechádzal pri výkone svojej práce cez miesta, kadiaľ premáva vysokozdvižný vozík, pričom odporca nezabezpečil, aby na miestach kde sa stretávajú chodci a vysokozdvižné vozíky nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia. Zamestnanec odporcu P. B., ktorý pri cúvaní s vysokozdvižným vozíkom zrazil navrhovateľa ako zamestnanca spoločnosti MONT Expres s.r.o., ktorý prichádzal v tom čase od zaparkovaného auta po nakladacej rampe do skladu, a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti viac ako 42 dní, svojim konaním porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písmeno c) bod 2 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého zamestnanec je povinný vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomosti a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti. Protokol prevzal navrhovateľ ako konateľ spoločnosti MONT Expres s.r.o. dňa 01.07.2009.
Okresná prokuratúra Bratislava IV podala na Okresný súd Bratislava IV dňa 02.01.2013 obžalobu číslo 2 Pv 129/09-72 na obv. P. B. preto, že dňa 02.02.2009 o 12.17 hod. v areáli spoločnosti CCS - Cargo Customs Service s.r.o. (odporcu) pri cúvaní z budovy skladu na vysokozdvižnom vozíku nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu situácie v priestore, do ktorého sa pohyboval, čím porušil § 12 ods. 2 písmeno c) zákona č. 124/2006 Z.z. v dôsledku čoho s vysokozdvižným vozíkom narazil do poškodeného P. P. (navrhovateľa), ktorý sa nachádzal v tom čase bezprostredne pred vchodom do budovy skladu používaným prevažne pre jazdu vysokozdvižných vozíkov, pričom poškodený P. P.R. (navrhovateľ) utrpel zlomeninu ľavého predkolenia v dolnej tretine ľavej píšťaly, rozsiahle pomliaždenie podkožia a kože v oblasti celého ľavého chodidla a v mieste zlomu, otras mozgu a malú tržnú ranu v záhlaví, v dôsledku, ktorých zranení poškodený trpel silnými bolesťami, pol roka závratmi po otrase mozgu, podrobil sa opakovaným operáciám a bolestivým preväzom, pol roka chodil s oporou nemeckých bariel, následne minimálne od 05.02.2010 chodil s jednou francúzskou barlou a zranenia zanechali trvalého následky, v dôsledku, ktorých poškodený trvalo napáda na ľavú nohu a nie je schopný plnej záťaže nohy dlhšou chôdzou a bol uznaný invalidným s 35% mierou straty pracovnej schopnosti oproti zdravému jedincovi. Obvinený teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV o podaní obžaloby na obv. P. B. bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 04.01.2013. Okresný súd Bratislava IV v trestnej veci proti obv. P. B. rozhodol trestným rozkazom č.k. 3T/1/2013-414 zo dňa 10. apríla 2013 tak, že obvineného uznal za vinného že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví čím spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a za to ho odsúdil na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a uložil mu i trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia vysokozdvižných vozíkov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.2013.
Dňa 27.07.2014 bol na základe požiadavky navrhovateľa vypracovaný znalecký posudok číslo 02/2014 na účely zhodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v dôsledku úrazu zo dňa 02.02.2009 znalcom MUDr. Juraj Masaryk, znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia. V znaleckom posudku znalec uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľ utrpel dňa 02.02.2009 poranenia 1. tržná rana v záhlavnej oblasti hlavy dĺžky 2 cm, 2. otras mozgu stredne ťažkého stupňa (bolo potrebné realizovať CT vyšetrenie hlavy, sonografiu prívodných mozgových ciev a opakované neurologické vyšetrenie a medikamentóznu liečbu pre pretrvávajúce závrate), 3. zlomenina kostí ľavého predkolenia riešená operačne a s následným operačným vybratím kovového fixačného materiálu, 4. rany po odumretí kože prednej časti ľavého predkolenia a v oblasti ľavej päty. Úraz zanechal trvalé následky 1. stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu, 2. stredne ťažké obmedzenie pronácie a supinácie ľavej nohy, 3. obmedzenie pohyblivosti základného kĺbu palca ľavej
nohy, 4. mnohopočetné plošné jazvy v rozsahu 94 cm2 z toho v rozsahu 20 cm2 sú jazvy menejcenné s prechodným mokvaním a trvalo zníženou odolnosťou kože. Znalec bolestné ohodnotil v počte bodov 282, keď za položku č. 2 - tržná rana hlavy stanovil 5 bodov, položku 223 - otras mozgu stredne ťažkého stupňa 50 bodov, položku 198d - zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia liečená operačne 180 bodov, položku 160f - pomliaždenie chrbta nohy 22 bodov, položku 240 - voľný dermoepiderálny prenos kože v rozsahu 44 cm2 10 bodov a položku 162 - vybratie osteosyntetického materiálu 15 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil v počte bodov 354, keď za položku 410b - obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu stredne ťažké 120 bodov, položka 412b - obmedzenie pronácie a supinácie nohy stredne ťažké 80 bodov, položka č. 424 - obmedzenie pohyblivosti základného kĺbu palca v počte bodov 70, položka č. 432c - rozsiahle jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch 94 cm2 v počte bodov 84.
Navrhovateľ listom zo dňa 28.10.2009 požiadal odporcu o oznámenie čísla poistnej zmluvy z povinného zmluvného poistenia na vysokozdvižný vozík, ktorý viedol P. B. a ktorým mu bol spôsobený úraz dňa 02.02.2009. Odporca listom zo dňa 04.11.2009 oznámil navrhovateľovi, že z dôvodu trvania policajného šetrenia prípadu č. ORP-221/1-OSV-B4-2009 oznámi číslo poistnej zmluvy až na výsledku ukončenia policajného šetrenia v danej veci. Navrhovateľ listom zo dňa 17.02.2014 požiadal odporcu o poskytnutie údajov odporca týkajúcich sa zmluvného poistenia a údajov kedy bola poistná udalosť poisťovni nahlásená. Odporca elektronicky dňa 20.02.2014 oznámil, že mu nie sú známe skutočnosti vzťahujúce sa k uvedenej udalosti a k navrhovateľovi ako poškodenej osobe ako i závery z vyšetrovania a teda navrhovateľom požadované informácie v bližšie nešpecifikovanej veci nevie poskytnúť. Elektronickým podaním zo dňa 29.09.2014 oznámil navrhovateľovi , na návrh na mimosúdne vyrovnanie vo veci nároku na náhradu bolestného, straty na zárobku a finančnej škody za utrpený pracovný úraz vzhľadom na neúplnosť podkladov a dôkazných prostriedkov nepristupuje na mimosúdne riešenie a navrhuje vyčkať na výsledok trestného konania vedeného voči vodičovi vysokozdvižného vozíka.
Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 17.779,43 eur titulom náhrady škody podľa § 415, § 420 ods. 1, 2, § 444, § 445, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorá mu vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 02.02.2009. Navrhovateľ sa domáhal náhrady za bolesť v sume 4.077,72 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.118,84 eur, keď znaleckým posudkom č. 02/2014 znalca z odvetvia ortopédia MUDr. Juraja Masaryka bolo stanovené bolestné v počte bodov 282 a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 354. Hodnota jedného bodu v roku 2009 bola v sume 14,46 eur. Nárok na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2.559,42 eur teda o 50% , navrhovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri úraze bol uznaný za osobu zdravotne ťažko postihnutú a na obdobie 10 mesiacov mu bol priznaný invalidný dôchodok od 07.01.2011 do 11/2011 vo výške 265,30 eur mesačne. Zdravotné následky úrazu sú trvalé a navrhovateľa v oblasti športového, kultúrneho a osobného života značne handicapujú. Náhrady straty na zárobku sa navrhovateľ domáhal vo výške 4.444,01 eur z dôvodu, že na základe utrpeného úrazu bol práceneschopný v období od 02.02.2009 do 16.06.2010 a od 27.09.2010 do 09.05.2011. Počas práceneschopnosti poberal nemocenské a to od 12.02.2009 do 17.01.2010 vo výške 6,34744 eur za deň a od 07.10.2010 do 06.01.2011 vo výške 6,22996 eur za deň boli mu vyplatené dávky nemocenského za 02/2009 v sume 108,00 eur, za 03/2009 v sume 196,80 eur, za 04/2009 v sume 190,50 eur, za 05/2009 v sume 196,80 eur, za 06/2009 v sume 190,50 eur, za 07/2009 v sume 196,80 eur, za 08/2009 v sume 196,80 eur, za 09/2009 v sume 190,50 eur, za 10/2009 v sume 196,80 eur, za 11/2009 v sume 190,50 eur, za 12/2009 v sume 196,80 eur, za 01/2010 v sume 107,90 eur, za 02/2010 v sume 0,00 eur, za 03/2010 v sume 0,00 eur, za 04/2010 v sume 0,00 eur, za 05/2010 v sume 0,00 eur, za 06/2010 v sume 0,00 eur, za 10/2010 v sume 149,50 eur, za 11/2010 v sume 186,90 eur, za 12/2010 v sume 193,20 eur, za 01/2010 v sume 37,40 eur, za 02/2011 v sume 0,00 eur, za 03/2011 v sume 0,00 eur, za 04/2011 v sume 0,00 eur, za 05/2011 v sume 0,00 eur. Navrhovateľ v čase pred úrazom bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MONT expres s.r.o., v ktorej mal pred úrazom priemernú mesačnú mzdu v roku 2008 vo výške 291,92 eur. Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v sume 1.579,44 eur navrhovateľ odôvodnil tým, že si uplatnil náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré predstavujú predovšetkým náklady na cestovné, keď počas liečenia musel navštevovať popáleninovú ambulanciu FNsP Bratislava, Ambulanciu Kliniky
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie UN Bratislava, Ambulancia traumatologická FNsP Bratislava, fyziatricko - rehabilitačné oddelenie NsP Nové Mesto nad Váhom, Neurologická ambulancia NZZ Stará Turá, Neurologická ambulancia NsP Brezno, Ortopedické oddelenie FN Trenčín, teda vykonával jednotlivé cesty do rôznych zdravotníckych zariadení a to osobným motorovým vozidlom zn. Seat Alhambra MN s priemernou spotrebou 6,5 l na 100 km. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za cesty do Bratislavy spolu v sume 941,76 eur (16 x 58,86 eur), keď cestu absolvoval v dňoch 25.10.2010, 06.04.2009, 07.05.2009, 03.08.2009, 13.08.2009, 28.09.2009, 05.10.2009, 13.10.2009, 22.10.2009, 20.04.2009, 09.06.2009, 26.10.2009, 29.10.2009, 27.09.2010, 30.09.2010, 02.11.2010, 30.03.2012 pričom náklady za 1 cestu Čachtice - Bratislava - Čachtice (220 km) predstavujú sumu 58,86 eur, náhrada za cestu do Brezna, ktorú absolvoval dňa 25.01.2010 predstavuje sumu 135,90 eur, keď náklady za 1 cestu Čachtice - Brezno - Čachtice (508 km) predstavujú sumu 135,90 eur, náhrada za cestu do Starej Turej v sume 30,48 eur (3 x 10,16 eur), keď cestu absolvoval dňa 22.03.2010, 16.06.2010, 02.05.2015, pričom náklady za 1 cestu Čachtice - Stará Turá - Čachtice (38 km) predstavujú sumu 10,16 eur, za cesty do Trenčína v sume 56,16 eur (3x 18,72 eur), ktoré absolvoval dňa 09.02.2010, 08.06.2010, 17.01.2011 pričom náklady za 1 cestu Čachtice - Trenčín - Čachtice (70 km) predstavujú sumu 18,72 eur a náhradu za cesty do Nového Mesta nad Váhom v sume 415,14 eur (111x 3,74 eur), keď cesty absolvoval dňa 10.06.2009, 25.06.2009, 09.07.2009, 10.08.2009, 07.09.2009, 09.11.2009, 19.01.2010, 05.02.2010, 23.03.2010, 25.05.2010, 21.09.2010, 12.10.2010, 18.10.2010 a v nešpecifikovaných dňoch na rehabilitačné cvičenie LTV 98x, pričom náklady za 1 cestu Čachtice - Nové Mesto nad Váhom - Čachtice (14 km) predstavujú sumu 3,74 eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany odporcu už v predchádzajúcom období dochádzalo k porušovaniu bezpečnosti práce. Odporcu vyzýval na vyriešenie veci pričom odporca ho presviedčal, aby si uplatnil nárok až po uzavretí trestnej veci. K ustáleniu zdravotného stavu došlo ukončením pracovnej neschopnosti a to dňa 09.05.2011.V dôsledku úrazu už nemôže vykonávať práce, ktoré pred úrazom vykonával z dôvodu trvalého poškodenia nohy, nemôže nosiť pracovnú obuv. Pre riziko infekcie nemôže navštevovať spoločné bazény a sauny, nakoľko po úraze absolvoval plastiku nohy. Noha, ktorá bola pri úraze zranená ho stále pri zmene počasia bolí, obmedzuje ho pri chôdzi a nie je možné, aby vykonával športové činnosti, ktoré predtým vykonával ako napr. futbal, ktorý hrával rekreačne.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 12 ods. 2 písmeno c) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnanec je povinný
a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, 2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti
Podľa § 6 ods. 4 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase úrazu navrhovateľa (do 31.03.2009) sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase úrazu navrhovateľa (do 31.03.2009) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase úrazu navrhovateľa (do 31.03.2009) plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť v dôsledku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ dňa 02.02.2009 pri vykonávaní prác v areáli odporcu utrpel úraz, keď zamestnanec odporcu P. B. cúvajúc s vysokozdvižným vozíkom narazil do navrhovateľa
pričom navrhovateľ utrpel zranenia, tržnú ranu v záhlavovej oblasti hlavy dĺžky 2 cm, otras mozgu stredne ťažkého stupňa, zlomeninu kostí ľavého predkolenia, v dôsledku ktorých sa podrobil operačným výkonom. Navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný a to v období od 02.02.2009 do 25.03.2009 a od 27.09.2010 do 30.09.2010. navrhovateľ bol dlhodobo práceneschopný a to od 02.02.2009 do 16.06.2010 a od 27.09.2010 do 09.05.2011. Rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové mesto nad Váhom zo dňa 24.02.2010 bol navrhovateľ uznaný za osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia bolo v dôsledku poškodenia zdravia navrhovateľa v dôsledku úrazu stanovené bolestné v počte bodov 282 a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 354. Úraz navrhovateľa prešetroval i Inšpektorát práce Bratislava, ktorý uzavrel ako to vyplýva z protokolu Č.IBA-69-43-2.6/P-13-09 Č.Ú.: 128/09/IBA/ITN zo dňa 26.06.2009, že išlo o závažný pracovný úraz a ustálil, že príčinou úrazu boli jednak nedostatky zo strany navrhovateľa ako postihnutého, nakoľko použil nebezpečný pracovný postup a nedostatky zo strany odporcu, ktorý ako zamestnávateľ pracovníka, ktorý navrhovateľa vysokozdvižným vozíkom zrazil keď nezabezpečil, aby zamestnanci iného zamestnávateľa vykonávajúci práce na jeho pracovisku a v jeho priestoroch dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko, komunikácie, pracovné prostriedky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Ustálil, že zamestnanec odporcu P. B. svojim konaním porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písmeno c) bod 2 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Voči zamestnancovi odporcu P. B., ktorý navrhovateľa zrazil a spôsobil mu zranenia, sa viedlo i trestné stíhanie. P. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 3T/1/2013-414 zo dňa 10. apríla 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.2013, uznaný vinným, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví čím spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia vysokozdvižných vozíkov. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody spolu v sume 17.779,43 eur keď sa domáhal náhrady za bolestného v sume 4.077,72 eur (počet bodov 282 x 14,46 eur/bod), náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.118,84 eur (počet bodov 354 x 14,46 eur/bod), zvýšenia náhrady spoločenského uplatnenia v sume 2.559,42 eur (50% z náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.118,84 eur), náhrady straty na zárobku v sume 4.444,01 eur za obdobie práceneschopnosti teda obdobie od 02.02.2009 do 16.06.2010 a od 27.09.2010 do 09.05.2011 a náhrady nákladov spojených s liečením v sume 1.579,44 eur titulom účelne vynaložených nákladov cestovného počas liečenia a to v období od 06.04.2009 do 30.03.2012. Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody s tým, že navrhovateľ si uplatnil jednotlivé nároky na náhradu škody po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehote.
Základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Existencia jednotlivých predpokladov musí byť pre priznanie zodpovednosti preukázaná. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi. Je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody a podobne. Premlčanie nároku navrhovateľa je potrebné posúdiť v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa, ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, kedy se poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začiatok plynutia dvojročnej lehoty stanovenej zákonom na uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodné kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba tri roky podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri práve na náhradu škody na zdraví neplatí.
Pri posudzovaní otázky kedy sa poškodený dozvedel o škode je nutné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch dozvedel tak, že si môže právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tiež rozhodný moment kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Pri stanovení skutočnosti kedy sa poškodený dozvedel kto za škodu zodpovedá je nutné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. Vedomosť poškodeného o tom kto za škodu zodpovedá nie je vo všeobecnosti viazaná na prípadné právoplatné skončenie trestného konania vedeného voči zodpovednému subjektu, keď vo všeobecnosti sa nie až dňom právoplatnosti skončenia trestného konania poškodený dozvie o tom kto za škodu zodpovedá a aká škoda mu vznikla. Rozhodnutie v trestnom konaní, prípadne dátum právoplatnosti konečného rozhodnutia, je totiž závislé i od procesných okolností, ktoré nastanú v priebehu trestného konania a ktoré nesúvisia priamo s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi. Znalosť poškodeného o zodpovednom subjekte teda o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá sa viaže k momentu kedy poškodený mal informácie, na základe ktorých si môže vytvoriť úsudok, ktorý konkrétny subjekt za škodu zodpovedá, teda má informácie na základe, ktorých získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé vytvoriť záver o zodpovednosti určitého subjektu. Postačuje pritom, aby poškodený mal vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré vedú k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. Súd je podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho konania viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale viazanosť takýmto rozhodnutím sa pri skúmaní podmienok zodpovednosti za spôsobenú škodu neuplatní. Na viac súd je viazaný právoplatným rozhodnutím súdu, že určitá osoba spáchala trestný čin ale len v prípade ak ide o zavinené konanie tejto osoby a nie v prípade ak sa na vzniku škody podieľa ďalší subjekt. V prejednávanej veci nebolo a nie je smerodajné právoplatné odsúdenie vodiča vysokozdvižného vozíka pre trestný čin ublíženia na zdraví, nakoľko navrhovateľ si náhradu škody neuplatňoval voči vodičovi, ktorý ho zrazil ale voči jeho zamestnávateľovi, odporcovi, ktorý je zodpovedným subjektom. Navrhovateľ mal vedomosť o skutkových okolnostiach veci teda o zodpovednosti odporcu za škodu preukázateľne už v čase prebiehajúceho trestného konania voči menovanému vodičovi vysokozdvižného vozíka, zamestnancovi odporcu, čo vyplýva zo skutočností, že práve na základe sťažností navrhovateľa proti rozhodnutiu vyšetrovateľa o zastavení trestného konania boli uznesenia o zastavení trestného stíhania príslušnou prokuratúrou zrušené. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa dozvedel o skutočnosti kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o skutočnosti, že zodpovedným subjektom za škodu je odporca ako zamestnávateľ vodiča vysokozdvižného vozíka, prevádzkou, ktorého bola navrhovateľovi spôsobená škoda, už v čase vzniku škodovej udalosti t.j. dňa 02.02.2009 a najneskôr z Protokolu Inšpektorát práce Bratislava Č.IBA-69-43-2.6/P-13-09 Č.Ú.: 128/09/IBA/ITN zo dňa 26.06.2009, ktorý bol navrhovateľovi odovzdaný dňa 01.07.2009. Túto skutočnosť navrhovateľ ani nijakým spôsobom nerozporoval. Nárok navrhovateľa na náhradu škody v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo dňa 02.02.2009 predstavuje súčet dielčich nárokov. Vo vzťahu k nároku uplatnenej náhrady za bolesť je zrejmé, že navrhovateľ sa o škode, ktorá mu vznikla titulom bolestného mohol dozvedieť okamihom ustálenia jeho zdravotného stavu čo v prípade navrhovateľa bolo dňa 09.05.2011, teda v deň ukončenia práceneschopnosti navrhovateľa. Sám navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že za deň kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu je možné považovať tento deň. Dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda uplynula dňom 10.05.2013. Návrh bol podaný na tunajšom súde dňa 07.01.2015 teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50% bolo potrebné uplatniť v dvoch rokoch po ustálení zdravotného stavu teda s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, v tomto prípade po uplynutí jedného roka po ukončení práceneschopnosti navrhovateľa teda od 10.05.2012. Dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 10.05.2014 a keďže návrh bol podaný na súde dňa 07.01.2015 bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Nárok na náhradu straty na zárobku mohol navrhovateľ vyčísliť okamihom vyplatenia poslednej dávky nemocenského poistenia teda v čase keď mohol stratu na zárobku v dôsledku dočasnej práceneschopnosti už vyčísliť. Ako súd už uviedol vyššie pracovná neschopnosť navrhovateľa bola ukončená dňom 09.05.2011 a teda odo dňa 10.05.2011 navrhovateľ vedel aká škoda a v akej výške mu vznikla. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania
práceneschopnosti návrhom doručeným súdu dňa 07.01.2015, uplatnil si ho po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením spočívajúcich v náhrade cestovného za cesty do zdravotníckych zariadení v dôsledku liečenia súd uvádza, že podľa špecifikácie navrhovateľa v návrhu navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu nákladov za cestovné za cesty absolvované v dňoch 06.04.2009, 20.04.2009, 07.05.2009, 09.06.2009, 10.06.2009, 25.06.2009, 09.07.2009, 03.08.2009, 10.08.2009, 13.08.2009, 07.09.2009, 27.09.2010, 28.09.2009, 29.10.2009, 09.11.2009, 19.01.2010, 25.01.2010, 05.02.2010, 09.02.2010, 22.03.2010, 23.03.2010, 25.05.2010, 08.06.2010, 16.06.2010, 21.09.2010, 30.09.2010, 05.10.2009, 12.10.2010, 13.10.2009, 18.10.2010, 22.10.2009, 25.10.2010, 26.10.2009, 02.11.2010, 17.01.2011, 30.03.2012, 02.05.2012. Z uvedeného prehľadu navrhovateľom uvedených dátumov je zrejmé, že i nárok na náhradu finančných nákladov na cestovné je zjavne premlčaný, keď poslednú cestu navrhovateľ absolvoval dňa 02.05.2012 a teda nárok na náhradu si mohol uplatniť do 02.05.2014. Navrhovateľ si však nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 07.01.2015 a teda si ho uplatnil po zákonom stanovenej premlčacej dobe.
Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že vznesená námietka premlčania odporcom je v rozpore s dobrými mravmi, keď celé konanie odporcu od vzniku úrazu je možné považovať za špekulatívne a smerujúce k zbaveniu sa zodpovednosti. Odporca vzniesol námietku premlčania s úmyslom vyhnúť sa náhrade škody. Vznesenú námietku premlčania odporcom je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výraz zneužitia práva na úkor navrhovateľa. Súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil z dôvodu, že v zmysle platnej judikatúry zásadne neodporuje dobrým mravom ak niekto namieta premlčanie práva, ktoré je voči nemu uplatnené. Inštitút premlčania prispieva k istote právnych vzťahov, je zákonným inštitútom a je možné ho použiť vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa premlčuje. Uplatnenie premlčania by sa priečilo dobrým mravom len výnimočne a to v prípade ak by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Tieto okolnosti by museli byť naplnené vo výnimočnej intenzite aby bol odôvodnený tak výrazný zásah do princípu právnej istoty akým je odopretie práva uplatniť si námietku premlčania. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo. Navrhovateľovi nič a nikto nebránil uplatniť si nárok na náhradu škody riadne a včas. Uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody nebolo ničím podmienené, navrhovateľ v momente keď sa dozvedel, že mu škoda vznikla a kto je za ňu zodpovedný si mal uplatniť nárok na jej náhradu. Navrhovateľ mal dostatok času uplatniť si svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi podaním návrhu na súd. Skutočnosť, že odporca nepristúpil k mimosúdnemu vysporiadaniu nárokov navrhovateľa na náhradu škody, nebol aktívny v konaní smerujúcom v usporiadaní ich vzájomných vzťahov nebolo prekážkou pre navrhovateľa uplatniť si nárok na náhradu škody podaným návrhom na súd. V konaní nebolo preukázané, že odporca zavinil márne uplynutie premlčacej doby. Dôvody uvádzané navrhovateľom, pre ktoré si nárok neuplatnil včas potom v uvedenom kontexte neobstoja. Práve konanie odporcu, ktorý ako navrhovateľ tvrdil, sa vyhýbal svojej zodpovednosti, malo byť pre navrhovateľa dôvodom pre včasné podanie návrhu na náhradu škody na súde. Navrhovateľ nevyužil dostatočne dlhú dobu na podanie návrhu a navrhovateľom neskoré uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné považovať za záležitosť subjektívneho prístupu navrhovateľa k veci.
Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že pre posúdenie plynutia premlčacej doby je relevantný okamih kedy sa navrhovateľ dozvedel, že bola prokurátorom podaná obžaloba na súd na obv. P. B. súd uvádza, že sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Podľa názoru súdu, nie je deň oboznámenia navrhovateľa s podaním obžaloby na vodiča vysokozdvižného vozíka relevantný pre posúdenie okolností kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom kto za škodu zodpovedá a to z dôvodov uvedených vyššie. Súd však na viac poukazuje na tú skutočnosť, že i keby sa stotožnil s takto navrhovateľom zadefinovaným začiatkom plynutia premlčacej doby i tak by bol návrh navrhovateľa podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehote. Navrhovateľovi bolo preukázateľne doručené upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV o podaní obžaloby dňa 04.01.2013. Zákonom stanovená dvojročná doba na uplatnenie nároku uplynula dňa 05.01.2015, keďže deň 04.01.2015,deň ktorý sa zhoduje číslom s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, pripadol na nedeľu, tak posledným dňom premlčacej lehoty by bol podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka deň 05.01.2015. Navrhovateľ však podal návrh na začatie konania na súd až dňa 07.01.2015, teda už po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že návrh bol podaný včas, nakoľko bol podaný dňa 30.12.2014
teda dňa kedy bol podaný na poštovú prepravu. K uvedenému súd uvádza, že aby bola dodržaná lehota ustanovená hmotným právom je potrebné, aby ku skutočnosti, ktorej sa plynutie lehoty týka, došlo najneskôr posledný deň lehoty, čo v prejednávanej veci predstavuje deň 05.01.2014. Nárok navrhovateľa aby bol uplatnený včas, teda aby k premlčaniu nároku nedošlo podľa kritérií uvádzanými navrhovateľom, by musel byť uplatnený na súde najneskôr posledný deň premlčacej lehoty (§ 112 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že je potrebné aby sa najneskôr v posledný deň premlčacej doby začalo konanie na súde, ktoré podľa § 82 Občianskeho súdneho poriadku začína dňom kedy došiel návrh na súd a teda aby už tento deň bola súdu doručená žaloba. Pre posúdenie premlčania nároku je rozhodujúce kedy bol žalobný návrh doručený súdu (kedy súdu došiel) a nie kedy bol odoslaný, odovzdaný na poštovú prepravu. Sumarizáciou uvedeného je zrejmé, že ak nemá dôjsť k premlčaniu práva musí byť návrh na začatie konania podaný na súde najneskôr v posledný deň plynutia premlčacej doby čo v prejednávanej veci by v prípade stotožnenia sa s tvrdením navrhovateľa bolo dňa 05.01.2015. Návrh navrhovateľa však bol súdu doručený dňa 07.01.2015, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu a teda bol doručený po uplynutí premlčacej doby.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní a v intenciách tvrdení zo strany odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku).
Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že odporca sa dôvodne dovolal premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody v celej uplatnenej výške a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní, ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona