Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-24-2016.pdf
PDF · 186.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. Ing. T. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júna 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného
I.. T. I., M.. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q., B. XXX/XX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 306/14, zo dňa 24.02.2016 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ž e v období od začiatku roka 2013 do 7. februára 2014 v Bratislave v rodinnom dome na adrese B. Č.. XXX/XX opakovane svoju manželku poškodenú L.. L. I. verbálne a fyzicky napádal, ponižoval a to tým, že na ňu opakovane kričal, naznačoval údery rukou, lakťom, voči jej telu, vulgárne jej nadával, že je kurva, falošná sviňa, falošnica falošná, sviňa svinská, piča pojebaná, skurvená namyslená W. špindíra špinavá, humusáčka, krava, alkoholička hlúpučká, prostitútka, príživníčka, cigánka, hnilá xantypa, parazit, slepica, štetka, chudera, klamárka, súložnica a to pred ich spoločnými deťmi Q..I.. M.. XX.XX.XXXX J. L..I.. M.. XX.XX.XXXX, vyhrážal sa jej že ju zabije, vyčítal jej, že je príživníčka, že ho vyciciava, neplatí nájom, prehľadával vrecká na jej odevných zvrškoch za účelom získavania informácií o poškodenej, hrozil poškodenej tým, že jej zabezpečí pobyt v base, následkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou zasahovala dňa 03.02.2013 hliadka v mieste ich bydliska, dňa 04.02.2013 obžalovaný hodil po poškodenej plastovú fľašu so slovami, že je to jej bodrel, hádzal na stôl taniere s jedlom, príborom a bránil jej jesť v niektorých častiach domu, bral jej príbor a taniere, bral jej potraviny so slovami, že neprispieva na nájom, vyhadzoval potraviny patriace poškodenej s tým, že sú pokazené, pchal svoje prsty do pohárov z ktorých pila, vyhadzoval veci kúpené alebo prinesené poškodenou, taktiež veci poškodenej, opakovane kontroloval používanie vecí v domácnosti poškodenou a to najmä používanie telových šampónov s následným obmedzovaním ich používania a vyhadzovanie vecí prinesených, alebo kúpených poškodenou, pričom jeho konanie vyvrcholilo najmä -03.05.2013 fyzicky napadol poškodenú počas slovnej hádky so synom L..I.. takým spôsobom, že sa ju snažil udrieť päsťou do tváre a potom čo sa ona uhla hlavou, tak trafil zovretou päsťou dvere, následne obžalovaný začal obmedzovať poškodenej pohyb po ich spoločnom dome takým spôsobom, že uzamkol spálňu, kde mala poškodená svoje veci, taktiež poškodenej uviedol, že nemôže vstupovať do jeho spálne, lebo jej odtrhne ruku, bránil jej vstúpiť na WC, do špajze k obsluhe kotla na kúrenie a vstupu do záhrady domu v spoločnosti ich detí, poškodenej dovolil pohyb len v izbe, kde spávala so synom L..I.., -v mesiaci júl roku 2013 poškodenej vzal dokumenty, ktoré mala odložené v šuflíkoch v detskej izbe a to najmä doklady k motorovému vozidlu, domácnosti, k úhradám za spotrebiče, obžalovaný taktiež poškodenej zakazoval hrať sa s jej maloletým synom L..I.., narúšal výchovný proces, zasahoval do osobnej komunikácie poškodenej s deťmi v snahe túto komunikáciu kontrolovať, narušoval jej rodičovskú
starostlivosť a vzťah poškodenej s jej deťmi, znevažoval výchovu detí poškodenou aj takým spôsobom, že ich zámerne vyrušoval počas prípravy na vyučovanie, taktiež pred deťmi vytváral zámerne negatívny obraz o poškodenej v snahe podnecovať deti voči nej, znevažoval osobnosť poškodenej aj tým, že keď poškodená pobozkala dcéru Q..I.., tak dcére uviedol, že to sa umyje, následne v dôsledku konania obžalovaného poškodená kontaktovala alianciu týraných žien, pričom dňa 18.08.2013 po návrate maloletých detí zo spoločnej dovolenky s obžalovaným, obžalovaný zabránil poškodenej v kontakte s deťmi, -dňa 27.11.2013 jej vyhádzal všetko jej šatstvo a odbornú literatúru zo spálne do stredu synovej izby, taktiež jej chcel vziať matrac z izby, na ktorom spala a prepíliť ho na polovicu, v dôsledku čoho poškodená 2 krát kontaktovala políciu, -dňa 06.12.2013 obžalovaný zatváral poškodenú do izby z dôvodu, že mala zakázané používať elektrinu, vodu a plyn, poškodená si dvere voči zatvoreniu zablokovala ťažítkom a opakovane žiadala obžalovaného, aby tieto dvere stali otvorené, obžalovaný ťažítko opakovane odkopával, pričom došlo medzi ním a poškodenou ku konfliktu, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie poškodenej z dôvodu zranenia nohy, ktorú jej obžalovaný pristúpil, -dňa 06.02.2014 potom, čo ju verbálne osočoval, že je nechutná, tlstá, škaredá klamárka a špinavý parazit, zakazoval jej so synom učiť sa angličtinu, stlačil jej ruku, fúkal vzduch do tváre, že je násilníčka vrahyňa a tyranka, pričom ju kopol nohou do zadku, v ten deň ju taktiež fyzicky napadol takým spôsobom, že jej stúpil na nohu, pritlačil ju o sedačku a pľul na ňu sliny a zobral jej mobilný telefón, aby nemohla zavolať políciu a následne telefón hodil pred ňou do radiátora, -dňa 07.02.2014 vymenil zámky na vstupných dverách domu na B. E.. XXX/XX v dôsledku čoho zamedzil poškodenej prístup do domu, nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. I.. T. I. Q. na W. U. F. R. F. G. I.. T. I., U. L.. L. I., F. P. I.. T. I., I.. A. I., J. K., L. P., F. S. D..L..R. B.Š., U.., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, listinnými dôkazmi a obrazovým a zvukovým záznamov z výsluchov maloletých. Obžalovaný I.. T. I. po zákonom poučení a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo žalovaných skutkov v zmysle podanej obžaloby. Obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že pokiaľ boli medzi ním a poškodenou hádky, tieto boli obojstranné. Pripustil, že mohol poškodenej počas hádok nadávať, ale ona nadávala tiež jemu. Poškodená chodievala večer domov často opitá, deťom nosila z roboty rôzne čokolády, čím sa snažila si ich udobriť, psychicky ho týrala, tvrdila, že je nikto, že je špinavý robotník, bolo to pre neho ponižujúce. Pripustil, že povedal, že poškodená je príživníčka a že ho vyciciava. Poškodená do domácnosti prispievala len drobnými nákupmi alebo takými malými vecami ich spoločné dovolenky platil len on. Pokiaľ ide o výrazy uvedené v obžalobe, niektoré pripúšťa, že použil, ale také slovo ako napr. súložnica, nie. Takéto výrazy padali vzájomne. Nenadával jej do štetiek, cigánok a svíň, neprehľadával jej vrecká. K obdobným hádkam medzi nimi v rozhodnom období dochádzalo možno 3-4 krát do mesiaca. Hádky boli obojstranné, pokiaľ by nebol vyprovokovaný, tak by tak nereagoval. Sexuálne s poškodenou nežil minimálne od roku 2012. V apríli 2013 podal návrh na rozvod a po mesiaci od podania návrhu začal niekto poškodenej radiť a táto hrala domáce násilie a robila si účelové zvukové nahrávky. Vyprovokovala ho a on v afekte povedal slová, ktoré bežne nepoužíva. Nabádala ho, aby ju udrel, vravela, že je slaboch, že ju ani udrieť nevie. Predtým, ako podával návrh na rozvod mu poškodená povedala, že je sráč a že nemá na to, aby takýto návrh podal. Priamym svedkom hádok boli deti. K dôvodu hádok uviedol, že si s poškodenou nerozumeli a nevedeli sme sa zhodnúť na ničom. Počas hádok sa poškodená správala asi tak, že hádku vyprovokovala, potom si pripravila diktafón alebo telefón, nahrala to a potom niekomu volala a konzultovala to, mal dojem, akoby sa chválila „a mám ďalší bod“. Poškodená mu počas hádok hovorila, že je kokot vyjebaný, že jej kolegom nesiaha ani po členky, na viac výrazov si nespomína. Počas hádok ho poškodená nenapadla. V rozhodnom období videl na poškodenej zozadu na ramenách modriny, ukazovala ich deťom a chválila sa, že pozri, čo mi tvoj otec urobil, čo však nebola pravda. Poškodenú nikdy fyziky nenapadol. Nehovoril poškodenej, že ju zabije, alebo že ju dá do basy, nemal na to žiadnu možnosť. Poškodená robila v byte neporiadok a pripúšťa, že pri upratovaní mohol plastovú fľašu hodiť do priestoru, ale nie do nej. Nebránil jej v jedení, ale pred návštevou sociálnych pracovníčok
mala poškodená rozťahané jedlo na sedačke a aby bol v byte poriadok, tak jej to odniesol do kuchyne, nech v obývačke netrúsi. Potraviny poškodenej nevyhadzoval, len raz jej vyhodil tri hnilé mandarinky. Vytýkal poškodenej, že neprispieva na nájomné, prsty do pohárov jej nevkladal keď pila, poháre mohol prstami chytať, keď robil poriadok. Pokiaľ sa týka šampónov, mali doma sprchovací kút, ktorý bol zaplnený otvorenými šampónmi a skrinky boli prázdne. On ich len ukladal na miesto. Poprel, že by mal 03.05.2013 poškodenú fyzicky napadnúť. Spálňu, v ktorej býval on si zamykal po tom, čo už poškodená pol roka bývala v synovej spálni a keď mal ešte spálňu otvorenú, poškodená cez túto izbu chodila rôzne nastavovať kotol, podľa toho, ako jej bolo zima alebo teplo. On nemal žiadne súkromie a keďže to bola jeho izba, tak som si ju zamkol. Pokiaľ sa týka mesiaca júl 2013 a následne k tomuto bodu obžaloby, dokumenty od motorového vozidla, ktoré bolo písané na neho a ktoré ja on používal, potreboval kvôli STK a kvôli starostlivosti o auto, poškodená toto auto nepoužívala. Pokiaľ sa týka ďalších dokumentov, ktoré mala poškodená v izbe, boli to bločky od rôznych krúžkov pre deti, ktoré platil on a potreboval ich pre rozvodové konanie. Pokiaľ ide o výchovu spoločných detí, stalo sa, že keďže poškodená nevie dobre po anglicky a syn mal s angličtinou problémy, chcel, aby mu s angličtinou pomáhala dcéra a syna aj prihlásil na jazykovú školu kvôli angličtine, z ktorej ho poškodená odhlásila. Pokiaľ sa týka bozku Q., poškodená jej vtedy nasilu chcela dať pusu a Q. sa od nej odťahovala, ale na slová, ktoré sú uvedené v obžalobe si nespomína. Vtedy sa on vrátil s deťmi z dovolenky v Chorvátsku, boli po 12-hodinovej ceste unavení, u babky mali nachystaný obed a poškodená ich čakala na ulici. Keď deti vyťahovala z auta, tieto zozadu bežali k starým rodičom, aby sa pred ňou schovali. Poškodená na to vošla do bytu jeho otca, ktorého napadla, kopala ho do nôh, búchala do hrude, jemu zobrala kľúče od auta. Jeho otec na ňu za toto aj podával trestné oznámenie. Pokiaľ ide o dôvod, prečo deti utekali pred poškodenou, boli asi po ceste vo vyhriatom aute unavení. Poškodenej nikdy nebránil v styku s deťmi. Popiera, že by deti proti poškodenej nejako podnecoval. Sama poškodená si vzťah s nimi kazila. Keď mala Q. ísť k poškodenej, tak to odmietla a poškodená na ňu zavolala políciu. Raz sa stalo, že spolu s Q. upratovali skrinku, kde mal syn potraviny, nakoľko je celiatik a keď to poškodená videla, tak uložené veci začala vyhadzovať a ukladať podľa svojej logiky. Miesto toho, aby dcéru pochválila, že sama skrinku upratala, táto za to ešte dostala. Dodal, že raz, keď mal jeho otec nejaký sviatok, poškodená zakázala deťom tam ísť, deti napriek tomu za jeho otcom išli, dostali koláč a keď sa vrátili, Q. za to dostala facku od poškodenej. Pokiaľ ide o 27.11.2013, poškodená si už v tom čase sťahovala veci do svojho bytu a nakoľko v spálni, ktorú užíval on, mala ešte nejaké veci, tak preto, aby tam mal ja nejaké súkromie, tak jej veci preniesol do synovej izby. Pokiaľ ide o uvedený matrac, tento matrac zobrala poškodená zo spálne a dala ho do detskej izby a v čase, keď mal na starosti syna on a jeho syn spával uňho v spálni, nemal na čom spať. Nemohol ho nechať spať na rošte a preto ten matrac chcel späť do spálne. V žiadnom prípade tento matrac neprepílil. Poprel, že by poškodenej zakazoval používať elektrinu, vodu, plyn. Poškodená používala všetky spotrebiče v byte, sprchovala sa. Pokiaľ ide o to ťažítko pri dverách, vie že vtedy syn v izbe rozlial nejakú voňavku a poškodená začala vetrať izbu tak, že v celom byte bola neznesiteľná zima. Tak jej začal dvere na izbe zatvárať, ona ich začala otvárať, dala tam ako ťažítko takú sošku a pri tomto naťahovaní na túto stupila. On jej nohu nepristúpil. Pokiaľ ide o predposledný bod obžaloby, poškodená ho neustále provokovala. Keď prišiel z práce, chodievala za ním s diktafónom, nahrávala si ho. Poprel, že by poškodenú opľul. Pokiaľ ide o uvedený mobil, pripustil, že ho poškodenej zobral, lebo ho nahrávala a mobil hodil, tento spadol, nerozbil sa celý, len sa od neho oddelila baterka. Poškodenú nekopol ani nijakým iným spôsobom fyzicky nenapadol. Raz sa stalo, že on bol v jednom rohu obývačky, poškodená pri okne, ktoré otvorila a začala kričať „au, au, bije ma“ a keď sa jej dcéra opýtala, čo robí, tak poškodená jej povedala, ty tomu nerozumieš. Pokiaľ ide o verbálne výrazy uvedené v tomto bode, pripustil, že ich použil, lebo si myslí, že poškodená je násilníčka a týra jeho deti. Bola to jeho reakcia na jej akciu. Nespomína si, že by jej fúkal vzduch do tváre. Pokiaľ ide o posledný bod obžaloby, ten deň pripadal na týždeň, kedy sa o deti staral on. Nespomína si už, aký incident sa medzi ním a poškodenou doma odohral, ale vie, že prišla polícia, vysvetlili im situáciu, policajt sa poškodenej pýtal, či má kde bývať, ona v tom čase už mala byt, ale povedala, že sa bojí o deti. Policajt teda zavolal deti do izby a povedal poškodenej, že môže s deťmi odísť. Ani syn ani dcéra však s poškodenou odísť nechceli a tak povedal policajt poškodenej, aby z bytu odišla. Polícia bola u nich už asi dvanásty krát, on bral rôzne tabletky na spanie a v ten deň on vymenil zámky, lebo už chceli mať kľud a pokoj, poškodená nebola vlastníkom domu a všetci traja vlastníci sa jej báli a preto zámky vymenil, aby zabránil, aby poškodená do bytu chodila.
V súčasnosti nemá s poškodenou žiadny vzťah. Dcéra je celý čas u neho, L. chodí na striedavku k obom. Podľa neho dôvodom trestného oznámenia zo strany poškodenej bolo to, že utrpela jej hrdosť, že deti s ňou nechcú byť. Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s poškodenou.
Svedkyňa-poškodená MUDr. L. I., uviedla, že citové ochladnutie a zhoršenie spolužitia s obžalovaným nastalo na jeseň roku 2012. V roku 2013 došlo k výraznému zhoršeniu správania sa obžalovaného. Denne jej nadával, že sa nechá živiť, že je falošná sviňa, falošnica falošná, sviňa svinská, piča jedna pojebaná, skurvená namyslená Hývešovská humusáčka, špindíra, nevie po sebe upratať, že je kurva, alkoholička, cigánka, parazit, že bude sedieť v base. K tým verbálnym útokom uviedla, že tieto sa postupne stupňovali a stávalo sa, že urážky nesmerovali len voči nej, ale aj voči jej rodine. V roku 2013-2014 jej zakázal chodiť po celom byte. Zamykal si spálňu a špajzu. Ona spávala v detskej izbe s L.. Keď prišla s nákupom, prehľadával jej tašku a bral jej veci, ktoré nakúpila. Vyhadzoval jej jedlo, chlieb, mandarinky s odôvodnením, že sú plesnivé, pričom potraviny boli v poriadku. Prehľadával jej aj vrecká na šatách. Obžalovaný deti manipuloval takým spôsobom, že keď sa tieto ku nej správali dobre, tak im to vyčítal. Takisto, keď sa s L. učila, obžalovaný ich rušil, stále sa Matúška niečo pýtal, ten sa nevedel sústrediť a vysmieval sa jej, že sa nevie s L. dobre učiť, pričom on sa s ním vôbec neučil. Dôvod, prečo hádky vznikali, uviesť nevie. Iniciátorom hádok bol obžalovaný, takto dával najavo svoju silu, že to je jeho byt a že si tam môže robiť čo chce. Počas tých hádok, keď videla, že deti tým trpia, tak sa ona radšej stiahla. Ona na jeho hádky reagovala tak, že mu hovorila, aby išiel preč, nech im dá pokoj, aby sa správal slušne, alebo odišla preč ona. Ona mu nenadávala. V júni 2013 kontaktovala Alianciu na ochranu žien a tam jej odporučili, aby si písala denne záznam a nahrávala si to. Ona keď nahrávala obžalovaného, tak ešte predtým, ako išla domov si zapla diktafón na nahrávanie, tento uložila v byte, keď išla spať, tak nahrávanie vypla, nahrávku si uložila do počítača. Nahrávala si incidenty aj na mobil a aj pred obžalovaným. Pokiaľ obžalovaného nahrávala na diktafón, tak ho neupozornila, že ho nahráva. Ona bola z konania obžalovaného vystresovaná, mala žalúdočné ťažkosti, cítila sa zle, bola z toho nešťastná. V noci zle spávala. Cítila sa ako handra, s ktorou si obžalovaný môže robiť čo chce, že ona sa mu musím len prispôsobovať, že byt je jeho priestor a ona nemôže nič. Od júla 2013 užívala antidepresíva a bola v psychiatrickej starostlivosti. Ku skutku zo dňa 03.05.2013 ani v prípravnom konaní v procesnom výsluchu zo dňa 26.03.2015, ani na hlavnom pojednávaní nič konkrétne neuviedla. Uviedla, len, že obžalovaný naháňal L., ona išla za ním, obžalovaný ju chcel udrieť päsťou do tváre, ale trafil dvere. Ku skutku z júla 2013 popísaného v obžalobe uviedla, že ju obžalovaný pred deťmi zhadzoval dehonestoval. Ku skutku z 27.11.2013 uviedla, že je obžalovaný vyhádzal jej veci zo spálne a musel sa odsťahovať do L. izby. Obžalovaný jej chcel vziať aj jej matrac, tento chcel prepíliť na polovicu a musela volať políciu. Ku skutku z 06.12.2013 uviedla v prípravnom konaní v procesnom výsluchu, že jej obžalovaný vykopával ťažítko, ktoré držalo otvorené dvere. Posledný krát si ona sama dala na ťažítko svoju nohu, obžalovaný jej nohu pristúpil a ona sa zranila na hrane ťažítka. Pokiaľ sa týka incidentu zo 06.02.2014 uviedla, že obžalovaný ju slovne osočoval, zakazoval jej učiť sa so synom angličtinu, stlačil jej ruku, fúkal jej vzduch do tváre, nohou ju kopol do zadku, pichal jej do pohára s mliekom prsty, stúpil jej na nohu, zobral jej mobil, ktorý hodil o radiátor. Dodala, že počas incidentu jej obžalovaný kričal do ucha, aby si ho nenahrávala a ako tak kričal, tak z úst vypúšťal na ňu sliny. Nejednalo sa teda o pľutie do diaľky, ale ako bol pri nej, tak z úst sliny na ňu len vypúšťal. Pokiaľ sa týka dňa 07.02.2014, keď prišla z práce, dom v ktorom sa nachádzal aj ich byt, bol zamknutý. Zamknutý bol spoločný vchod pre všetkých nájomníkov a svokor, ktorý bol za sklenenými dverami, jej povedal, že ju do domu nepustí. Obžalovaný tam vtedy nebol. Až potom, keď prišli policajti, ktorých volala, povedal aj obžalovaný, že ju do bytu nepustí. V tom čase mala v byte v podstate všetko, v prenajatom byte, mala len pár vecí. Aj pred týmto dňom jej obžalovaný viackrát hovoril, aby z bytu odišla, bolo to najmä po pojednávaniach, ale ona z bytu neodišla, lebo tam mala deti. Spúšťačom na podanie trestného oznámenia bolo to, že ju obžalovaný vymkol a zabránil jej tak kontaktu s deťmi. Návrh na rozvod nepodala ona skôr preto, lebo je kresťansky založený človek a rozvod je tá posledná možnosť a boli tam deti. Uviedla, že príčinou nezhôd a hádok s obžalovaným bola averzia obžalovaného voči nej. Obžalovaného nikdy neponižovala kvôli jeho vzdelaniu. Jedinou jej obranou
pred útokmi obžalovaného bolo, že sa stiahla a zavrela sa do izby. Z dôvodu napádania obžalovaným volala políciu asi 8-krát, bolo to asi jedenkrát do mesiaca. Nemá vedomosť, ako sa tieto jej podania skončili. Ona neobdŕžala žiadne rozhodnutie. Ona z dôvodu útokov obžalovaného nežiadala o pomoc jeho brata, ktorý býval pod nimi. V súčasnej dobe sú jej vzťahy s deťmi sú také, že Q. s ňou prestala komunikovať, so synom je každý druhý týždeň. Svedkyňa Ing. T. I. uviedla, že býva s manželom v rodinnom dome, kde býva aj obžalovaný s rodinnou. S poškodenou mali dobrý vzťah, táto sa im nikdy nesťažovala na správanie ich syna - obžalovaného. Obžalovaný sa s poškodenou začali hádať po tom, čo táto chcela, aby na ňu prepísal časť majetku, alebo aby jej kúpil byt. Svedkom hádok nebola. Počula len krik z ich domácnosti. Od konca roka 2012 do 06.02.2014 počula ako poškodená nadáva obžalovanému že je špinavý robotník, nadávala mu do debilov, idiotov, že je vyjebaný kokot. Nepočula, že by obžalovaný nadával poškodenej. Od kedy obžalovaný podal žiadosť o rozvod, snažila sa poškodenej vyhýbať. V auguste 2013, keď sa obžalovaný vrátil z dovolenky v Chorvátsku aj s deťmi, poškodená prišla pred dom, chcela sa nasilu dostať do ich bytu, kopala nohami, mávala rukami a kopla jej manžela do nohy. Táto vec bola riešená na priestupkovom. Dodala, že jej nevesta chodievala nadránom opitá a stalo sa, že po nej raz musela upratovať zvratky. Pokiaľ ide o syna, stalo sa, že z jeho bytu počula krik, ale jeho slovám nerozumela. Jedenkrát jej povedal, že poškodená po ňom hodila kovový vešiak-sušič na prádlo aj s košom na prádlo. Osobne nebola prítomná pri žiadnej hádke, ani pri konflikte medzi nimi.
Svedok Ing. A. I., uviedol, medzi obžalovaným a poškodenou boli hádky. Počul, ako poškodená nadáva obžalovanému, že je kokot a obžalovaný spätne nadával poškodenej. Hádky boli obojstranné. Svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú nebol. Poškodená sa mu nikdy na obžalovaného nesťažovala. Poškodená bola panovačná, vyvolávala rada konflikty, vyhrážala sa im. 16.06.2013 mu poškodená povedala, že je psychicky narušený idiot aj celá jeho rodina. Povedala, že im ešte ukáže a dostane ich do basy, odporúčala im aby sa liečili. Poškodená sa snažila vyprovokovať nezhody a bitky, nahrávala si svoje výpovede, aj keď sa nič nedeje, kričala napríklad „bije ma, bije ma“. Poškodená týrala obžalovaného a ostatných členov rodiny žijúcich v rodinnom dome svojim arogantným, vulgárnym správaním. Jej správanie bolo viac krát riešené políciou. Svedkyňa J. K., uviedla, že poškodená je jej sestrou. Za posledné dva roky nebola v jej domácnosti na Kuklovskej ulici, nebola svedkom hádky medzi obžalovaným a poškodenou. Pre ňu bol obžalovaný dobre vychovaný a vzorovo sa správajúci muž k jej osobe. Ona by na neho krivého slova nepovedala dokedy si nepodal žiadosť o rozvod. Následne uviedla, že obžalovaný je arogantný a pokrytecký hulvát. Spomína si, že jej poškodená volala, že obžalovaný jej nechce dovoliť spať s L., že jej chcel zobrať a rozrezať matrac. To bolo v roku 2013. Cez telefón počula, že obžalovaný hovoril poškodenej, kedy už vypadne, že ju tu nikto nechce. V telefóne tiež počula ako pred deťmi obžalovaný hovoril poškodenej, že je tučná sviňa. Iné nadávky od neho na poškodenú nepočula. Vie, že obžalovaný pristúpil nohu poškodenej a táto s tým bola u lekára. Od poškodenej vie, že ju chcel obžalovaný udrieť, ona sa uhla a obžalovaný trafil rukou do dverí. Na otázku súdu, aby svedkyňa vysvetlila zmenu svojho postoja na obžalovaného, ktorý uvádzala vo svojej výpovedi, svedkyňa uviedla, že zlomový moment k zmene jej postoja voči nemu bolo to, že som sa dozvedela, ako sa v rodine správa. Osobne nebola svedkom žiadneho fyzického ani verbálneho útoku medzi obžalovaným a poškodenou. Ona sestre na základe jej telefonátov aj ponúkala, aby išla bývať ku nej, ona jej však povedala, že nemôže tam deti nechať. Svedkyňa L. P. uviedla, že poškodená je jej sestrou. Za posledné dva roky k nej na návštevu nechodila. Cez telefón z nahrávok jej sestry počula, ako obžalovaný hovoril poškodenej, že je príživníčka, piča tučná, humusáčka. Obžalovaný jej na jednom stretnutí povedal, že podal žiadosť o rozvod, že sa s poškodenou hádajú. L. je telefonovala po každom incidente s obžalovaným a nechávala zapnutý telefón počas hádok. Poškodená jej vravela, že obžalovaný je zobral matrac a vtedy volala políciu. Nikdy nepočula, že by poškodená hovorila na obžalovaného niečo zlé pred deťmi, táto nie je agresívna, je láskavá. Poškodená jej hovorila, že keď si podoprela dvere ťažítkom, obžalovaný jej ťažítko odkopol a prišliapol jej nohu. To vie len z počutia. Cez telefón počula ako obžalovaný na adresu poškodenej povedal, že by ju najradšej zabil. Poškodenej vadilo to, že ju obžalovaný ponižuje pred deťmi. Poškodená jej hovorila, že jej zabraňuje chodiť na WC a používať šampóny na sprchovanie. Od poškodenej vie, že jej obžalovaný pchal prsty do pohárov a do tanierov. Tieto veci počula v roku 2013 viackrát, keď telefonovala s L., aj vo februári 2014. Sestra, keď so ňou hovorila, plakala do telefónu. Sestra zostávala s obžalovaným kvôli deťom, inak by odišla. Jej sestra bola do februára 2013 veselá a radostná, potom sa z nej stala troska. Sestra bola uplakaná, plakala, nerozumela, prečo to muselo dôjsť do takéhoto stavu manželstva. Bola nešťastná.
Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že do roku 2013 by hodnotila obžalovaného ako človeka, ktorý vystupuje úctivo, až prehnane úctivo. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala, že v období medzi aprílom 2013 až februárom 2014 počula slová príživníčka, hyena, hnusoba, bordelárka, piča, to počula cez telefón, keď s L. rozprávala a tieto slová hovoril obžalovaný. Na otázku súdu či vie, čo predchádzalo presne tým slovám, ktoré uvádzala, že počula v telefóne, uviedla, že to uviesť nevie. Má vedomosť o tom, že si poškodená tieto hádky nahrávala. Ona sestre ponúkla aj možnosť ísť bývať ku nej, sestra na to reagovala tak, že chcela zostať pri deťoch. Od začiatku roka 2013 do 07.02.2014 sa so sestrou stretávala veľmi často, v tom čase videla na sestre aj zranenia, mala zranenie na nohe a to na chodidle a na priehlavku, mala nohu obviazanú. Ona jej obväz dole nedávala a raz, keď mala na nohe len čiastočný obväz a u nej sa prezúvala, tak videla, že má na nohe modriny a podliatiny. Druhýkrát videla u nej na ruke zranenie niekde na lakti na ruke, bola to tiež modrina, pomliaždenina a k obom zraneniam jej poškodená povedala, že jej to spôsobil obžalovaný. Pokiaľ uvádzala, že vie, že obžalovaný jej zhadzoval jedlo zo stola a pchal prsty do pohára, toto jej cez telefón hovorila L.. Cez telefón tiež počula, ako obžalovaný hovorí L., resp. jej zakazoval isť do kúpeľne a používať jeho mydlo. Na otázku obhajoby, či mohla ísť k nej bývať poškodená aj s deťmi, svedkyňa uviedla, že samozrejme.
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na písomne vypracované znalecké posudku z prípravného konania. K osobe obžalovaného znalec v posudku uviedol, že osobnosť obžalovaného nenesie žiadne znaky svedčiace pre poruchu osobnosti, nevykazuje znaky antisociálnosti, pravdepodobnosť agresívneho konania navonok je minimálna, rovnako ako aj zdroje v podobe agresívnych impulzov sú minimálne. Uvedené poznanie nezodpovedá obrazu osobnosti, ktorá by fyzicky útočila v kontexte naplnenia potrieb proaktívnej agresivity na manželku, resp. inú osobu. Uviedol, že domáce násilie nie je typicky afektívne, čo znamená, že sa nedeje v stave silného emocionálneho rozrušenia, hádok, keď obe strany viac, alebo menej strácajú kontrolu nad konaním, resp. sa významne znižuje kvalita takejto kontroly, pričom jeho psychickú kvalitu najlepšie vyjadruje výraz „týranie partnera“. Z uvedeného vyplýva, že nejde o skutky, ktoré sú dôsledkom straty kontroly v konfliktnej interakcii, kde si partneri presadzujú svoje záujmy, pričom jeden z nich je obyčajne slabší (telesne, psychicky, alebo inak špecificky s ohľadom na predmet sporu) a z konfrontácie obyčajne vychádza ako „porazený“. Toto nepovažujeme za domáce násilie, ktorého „produktom“ je týraná osoba. Za nutnú podmienku bez ktorej nie je možné domáce násilie znalec považuje to, že v incidentoch existuje trvalá a nemenná diferenciácia rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa). Táto vzťahová asymetria musí byť stabilná. Tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov, resp. útokov v akejkoľvek podobe, je domáce násilie z podstaty vylúčené. Pre súdnoznaleckú prax je potrebné pri rozpoznávaní domáceho násilia mať na zreteli, že domáce násilie je špecifickou poruchou vzťahu medzi blízkymi osobami, ktoré je nutné odlíšiť od: -vzájomného násilia vo vzťahu (ani u jedného z aktérov nevzniká rola obete, či agresora), -vyprovokovaného násilia (štartérom násilia sú provokácie jedného z partnerov, pričom nie je vylúčená oscilácia rolí), -situačné konflikty v partnerskom spolužití s verbálnou/fyzickou agresiou, -patologické vzťahy podmienené obvykle poruchou osobnosti jedného, či oboch partnerov. Znalec skonštatoval, že obžalovaný nevyvíja systematickú aktivitu smerujúcu k spôsobovaniu príkoria poškodenej, netrvá na zachovaní stavu, v ktorom by mohol takúto aktivitu vyvíjať, naopak, snaží sa tento stav ukončiť. U obžalovaného znalec konštatuje, že nepovažuje u neho za pravdepodobné skresľovanie výpovedí v dôsledku prítomnosti závažnej duševnej poruchy. Jeho všeobecná vierohodnosť je na vyhovujúcej úrovni. Špecifická vierohodnosť jeho výpovede je vyhovujúca. Povaha obžalovaného je charakteristická zvýšenou introvertovanosťou, zníženou ochotou vstupovať do emočne diferencovaných, náročných sociálnych interakcií, čo ho môže znevýhodňovať pri zvýšených nárokoch na emočnú výmenu, napr. v partnerskom kontexte. Schopnosť regulovať svoje správanie je z hľadiska bežných nárokov primeraná. K motivačným činiteľom, ktoré ho viedli k danému konaniu v zmysle účasti na konfliktoch s manželkou je ochrana vlastných záujmov, ako aj ochrana záujmov detí vo vzťahu k starým rodičom. Obžalovaný nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, jeho miera proaktívnej agresivity je veľmi nízka, agresívne prejavy vyskytujúce sa v jeho spektre správania sú reaktívneho charakteru. V záťažových a konfliktových situáciách reaguje primárne obranným stiahnutím, k výbojnej aktivite prechádza až pri presiahnutí limitov pre vzdorovanie v takejto obrannej pozícii.
Konanie obžalovaného, ktoré je popísané v uznesení o vznesení obvinenia, ako týranie manželky s cieľom dosahovať systematicky jej pocity príkoria na úrovni psychickej, ako aj telesnej nezodpovedá osobnostnému profilu a je v rozpore s jasne deklarovanou snahou ukončiť manželský zväzok a žiť oddelene. Táto snaha prakticky vylučuje obraz týrania. K osobe poškodenej znalec uviedol, že poškodená vo svojich tvrdeniach uvádza ako dôvod zhoršujúceho sa vzťahu konflikty s obžalovaným. Ona poukazuje na jej odlišné predstavy o spolužití, poukazuje na svoje pocity k obžalovanému, prežíva seba v roli viac „matky“, resp. pomocnice v domácnosti, ako partnerky a manželky. Uvedené ju dlhodobo frustruje a stavy nespokojnosti zrejme zvyšujú vulnerabilitu k vzájomným nezhodám. Aktuálna pozícia sa pre poškodenú javí byť nevýhodnou z hľadiska bilancie práv na majetok, ako aj emočné preferencie detí v štádiu dospievania, kde nie je možné očakávať direktívne riešenie z tretej strany. Za pravdepodobné znalec nepovažuje vedomé skresľovanie výpovedí, ani skreslenie v dôsledku prítomnosti závažnej duševnej poruchy. Nevylučuje nevedomé skreslenie v dôsledku silného zaplavenia kognitívnych procesov, myslenia emóciami u poškodenej. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je na vyhovujúcej úrovni. Špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je vyhovujúca. K syndrómu týranej ženy znalec uviedol, že symptómy u týraných žien možno rozčleniť do troch kategórií: -príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, -naučenú bezmocnosť, -sebazničujúce reakcie. U poškodenej nachádza znalec symptomatológiu prislúchajúcu posttraumatickej stresovej poruche. Poškodená nevykazuje známky bezmocnosti a rezignácie voči správaniu manžela, bráni sa, snaží sa regulovať a udržiavať aj chod domácnosti pod svojou kontrolou. Syptomatológiu z tretej skupiny poškodená nevykazuje. Čiže poškodená nevykazuje komplexný obraz syndrómu týranej ženy. Poškodená vykazuje známky psychického dyskomfortu spojeného hlavne s úzkosťou viažucou sa na základe jej vyjadrenia neistotou budúcnosti a možného vyriešenia vzťahu k deťom a ich výchove. Konanie obžalovaného negatívne ovplyvňovalo psychický stav poškodenej a takéto konanie pociťovala ako ťažké príkorie. Konaním obžalovaného boli u poškodenej spôsobené psychické následky v zmysle zhoršenej kvality života zo zdrojov prevažujúcich negatívnych emócií, ako aj neurovegetatívnej symptomatológie u ktorých však dynamika poukazuje na postupné odznievanie. Poškodená vykazuje primeranú mieru kapacity pre zvládanie stresu. Zvládala aj pretrvávajúce manželské konflikty, pokiaľ nezasahovali do podstaty jej existencie. Takémuto tlaku zo zdrojov externých, ako aj interných úspešne odolávala počas rokov manželstva až do okamihu, keď nezačala strácať základné istoty. Domov a vzťah k deťom. Tu sa zrejme vyčerpala kapacita pre zvládanie a dochádza k rozvoju psychických príznakov. U poškodenej bol zistený ambivalentný vzťah k manželovi, priznáva, že ho má naďalej rada, kognitívna kontrola ju však reguluje k snahe opustiť vzťah a orientovať sa na zmeny týkajúce sa budúcnosti bez manžela so zvláštnym dôrazom na vzťah s deťmi. Poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich správne reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili. Nie je možné vylúčiť emočné skreslenie vo vnímaní, čo môže viesť k možným rozporom v detailoch. Poškodená netrpí nadmernou fantáziou a nebol u nej zistený sklon ku klamstvu a ku konfabulácii. U poškodenej nebolo zistené ovplyvňovanie v jej vyjadreniach inou osobou. Zvýšená ovplyvniteľnosť u poškodenej, v jej stavoch nadmerného stresového zaťaženia, ako osobnostného rysu zistená bola. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní znalec dodal, že k znakom bezmocnosti u týranej osoby patrí postupná strata schopnosti vzdorovať požiadavkám a tlaku násilníka, pričom uvedenú dynamiku vývoja považuje znalec za významnú. Vychádzajúc z predpokladu, že pokiaľ dochádza k procesu týrania, tak v rámci neho dochádza k postupnému oslabovaniu schopnosti vzdorovať. Týraná osoba sa stáva čím ďalej bezmocnejšou a tu je zrejmé, že ide o proces týrania. Je málo pravdepodobné, aby osoba na ktorú je pravidelne vyvíjaný systematický nátlak nevykazovala znaky gradovania odporu. Konkrétne u vyšetrenie poškodenej znalec nezistil jav narastania bezmocnosti a straty schopnosti vzdorovať, naopak vyšetrená mobilizuje svoje sily, prizýva si na pomoc orgány polície, hľadá pomoc asociácie týraných žien, ako aj premyslene a plánovite sumarizuje udalosti, príkoria, ktoré sa dejú a týmto sa vlastne pripravuje na odpor voči situácii v ktorej sa nachádza. Je málo pravdepodobné, že osoba týraná ponúka znalcovi zoznam udalostí, ktoré sa mali stať ako dôkaz toho, že tieto sa naozaj stali. V kontexte udalostí keď týraná osoba pracuje v náročnom pracovnom zaradení lekára, je matkou detí a stará sa o domácnosť, popri tom nachádza energiu na prípravu podkladov o udalostiach, ktoré sa majú diať, súčasne podľa lekárskych nálezov vykazuje znaky depresie, sa nezdá, že uvedené skutočnosti by boli znakmi bezmocnosti. Zistené skutočnosti ani nesvedčia o bezpodmienečnej podriadenosti v systéme vzťahov. Pokiaľ ide o psychický stav poškodenej tento je ovplyvnený jej subjektívnym prežívaním. Potreba jej liečby nie je daná
výlučne mierou tlaku, stavom odolnosti, ale aj ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k pocitom psychického dyskomfortu. Poškodená pociťovala správanie manžela ako ťažké príkorie. Je to subjektívny postoj poškodenej k týmto udalostiam. Poškodená však nevykazuje znaky týranej osoby a tieto jej pocity nemajú nič spoločné s bezmocnosťou a rezignáciou. Naopak, ako uviedol znalec, poškodenú to viedlo k tomu, že išla podať trestné oznámenie, že si písala veci, ktoré dokazujú jej pravdu a pod. Pociťovanie ťažkého príkoria môže byť aj hybnou silou k aktivizácii síl vzdoru ako opaku bezmocnosti a rezignácie. Na otázky prokurátorky na hlavnom pojednávaní dodal, že bez ohľadu na to, ktorý z konkrétnych prístupov používame, sa všetky zhodujú v niekoľkých zásadných rysoch. Prvým a najdôležitejším je skutočnosť, že pokiaľ existuje z psychologického hľadiska týranie, tak musí byť osoba, ktorá je v roly obete, teda týranej, a musí byť osoba, ktorá je v roly tyrana. Bez toho, aby sme zadefinovali tieto role vo vzťahu ku konkrétnym ľuďom, nemôže ísť o týranie. Druhou skutočnosťou je, že tieto role sú pevné, stabilné, nedochádza k striedaniu týchto rolí, osoby nevypadávajú z týchto rolí a pretrvávajú v nich počas celej doby, počas ktorej malo ísť o týranie. Hovoríme tomu, že nemôže dochádzať ku kolísaniu v roliach. Ďalším zo znakov je, že existuje mechanizmus, ktorý sa vzťahuje k mechanizmu týrania. Tento mechanizmus necháva odraz na týranej osobe. Týraná osoba postupne stráca schopnosť vzdorovať, tyrana považuje za osobu omnipotentnú, ktorá všetko dokáže, ktorá sa všetko môže dozvedieť a preto nemá význam pred ňou niečo tajiť. V prípade, že týraná osoba koná proti prianiam tyrana, má pocity viny a vždy považuje pri konfliktoch seba za vinnú a snaží sa tieto „chyby“ napraviť. Ďalším z významných znakov je klesajúca schopnosť brániť sa, vzdorovať voči tyranovi. V prípade, ak s narastajúcou konfliktnosťou situácie vidíme aktivizáciu obrany u týranej osoby, tak je to jav prirodzený a nepatrí tento úkaz k súčastiam znakov typických pre týranú osobu. Z konkrétnych faktov týkajúcich sa tohto prípadu uviedol napríklad, že týraná osoba si je schopná viesť presnú evidenciu príkorí, ktoré jej boli spôsobované, ako aj predložila znalcovi. Je vylúčené, aby v procese týrania si týraná osoba presadzovala svoje záujmy, snažila sa o riadenie spoločného chodu spolužitia, vystupovala konfliktne, vstupovala antagonisticky ku prianiam tyrana. Záverom uviedol, že tento pohľad na proces týrania a znaky pre týranú osobu je pohľadom psychologickým a pokiaľ je to nejako inak z hľadiska Trestného zákona, tak ja sa k tomuto vyjadriť nevie. Forma vzdoru voči dianiu nie je dôležitá, ide o to, že týraná má nadhľad nad situáciu, že sa deje niečo, čo nie je v poriadku, dokáže systematicky zbierať fakty, ktoré svedčia v neprospech druhej strany.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. MUDr. L. M. uviedla že poškodená, jej kolegyňa, jej povedala, že obžalovaný podal návrh na rozvod. Povedala jej, že jej nadáva pred deťmi a svokor ju mal napadnúť. Kvôli deťom nechcela z domácnosti odísť. Poškodená raz bola u nich na pohotovosti ošetrovaná pre úraz nohy, ktorý jej mal spôsobiť jej manžel. Údajne jej mala poškodená hovoriť aj to, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju bodne nožom, že jej vyhadzoval veci z chladničky, že je zobral matrac, že obmedzoval jej kontakt s deťmi. Na vlastné oči nebola nikdy svedkom žiadneho výstupu medzi poškodenou a obžalovaným. MUDr. L. N. uviedol, že v apríli roku 2013 mu poškodená povedala, že sa bude s manželom rozvádzať, že si nerozumejú, že jej obžalovaný nadáva. Od poškodenej vie, že obžalovaný rozoštvával deti proti nej. V roku 2014 na poškodenej videl modriny v oblasti bicepsov. On hodnotil vzťah obžalovaného a poškodenej ako v pohode. Keď sa stretávali nič nenasvedčovalo na averziu obžalovaného voči poškodenej. To čo hovorila poškodená bolo pre neho prekvapením. MUDr. B. Y. uviedla že poškodená, jej kolegyňa, jej povedala na jar alebo v lete 2013, že jej manžel rieši manželské problémy pred deťmi, uráža ju, ponižuje ju. Poškodená jej nespomínala, že by ju obžalovaný zbil. Skôr len naťahovanie o dvere,
pretláčanie, že jej vyhádzal veci z izby. Nikdy na poškodenej nevidela žiadne stopy fyzického násilia. Poškodená rodinnú situáciu niesla dosť ťažko, trápilo ju to hlavne kvôli deťom a potom to vyústilo tým, že manžel Moniky podal žiadosť o rozvod. MUDr. P. Q. E., že u poškodenej dňa 21.06.2013 diagnostikovala depresívnu poruchu s poruchami spánku a úzkosťou. Nasadila jej lieky. Po mesiaci neevidovala zlepšenie a pokračovali v mesačných sedeniach. Poškodená jej opisovala príkoria zo strany manžela a referovala jej o vzťahových a komunikačných problémoch s manželom a problémoch s oboma deťmi.. posledná kontrola u nej bola realizovaná 05.08.2015. V súčasnej dobe je jej stav stabilizovaný bez známok depresívnej poruchy. PhDr. Q. Y. uviedla že mala v psychologickej starostlivosti maloletého L. I., ale nedisponuje k tomu žiadnou dokumentáciou. Poškodená jej uvádzala, že prežíva úzkosť v súvislosti s rodinnou situáciou,
že zažila napadnutie manželom, nejaké fyzické, nevie presne čo. Žiadne známky fyzického násilia na je tele, ani modriny nevidela. R. L. uviedla, že pracovala v Aliancii žien, ktorú kontaktovala poškodená. Konkrétne si nespomína čo jej hovorila. Nespomína si ani na dátumy, nemá žiadne záznamy. Na podrobnosti prípadu si nepomína. V podstate nič nevie, ale uvádza, že poškodená podľa jej názoru vypovedala pravdivo a neprotirečila si a podľa nej, hoci sa na nič nepamätá, poškodená vykazovala známky a symptómy typické pre ženy, ktoré zažívajú násilie často a vo vysokej intenzite. Na záver opäť dodala, že si na konkrétne veci nespomína.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazové záznamy z výpovedí maloletých L. I. J. Q. I.. L. I. v svojej výpovedi uviedol, že rodičia po sebe hučali, nadávali si, kričali, nerozumeli si. Jeden chcel tak a druhý inak, tak sa radšej hádali. Počul nadávky „krava, debil“. Mama u neho bývala v izbe keď sa pohádali, tak asi bola naštvaná a odišla radšej k nemu do izby. Zobrala si matrac a išla na zem, alebo hore na poschodovú posteľ. Čo bolo príčinou ich hádok nevie. Hádali sa niekedy dva tri krát do týždňa. Odcudzovali sa, takmer sa ani nevideli, nechceli jeden druhého vidieť, raz otec hodil mobil o zem. Otec raz navaril, mama si to zobrala jesť do obývačky, otec jej to zobral a položil jej to do kuchyne, mama si to zobrala naspäť a potom jej to otec zobral a hodil jej to do izby. Otec hovoril mame že je alkoholička. Nevidel, že by otec maminu sotil, alebo udrel. Raz dávno počul ako mama zakričala au, au, to bolí. Na vlastné oči nevidel ani že by otec na mamu pľul, alebo že by jej stúpil na nohu. Len raz počul ako otec flusnul. Nevidel že by sa otec na mamu zahnal päsťou. Od mamy počul že raz tak otec trafil dvere. Mama nemala zakázané chodiť do izieb v byte, len niekedy do spálne. Zdá sa mu, že tatino nehrozil tým, že ju zabije alebo zbije. Nič také nepočul. Raz pri hádke tatino povedal mame že pôjde za mreže. Nevidel, že by tatino rozhadzoval mamine veci po byte. Otec nepovedal sestre, že si umyje pusu od mamy. Videl ako si mamina nahráva niečo do mobilu, väčšinou hádky, aby to mala ako dokázať a písala si aj niečo, ale nevie čo. Q. I. uviedla, že mamina odišla keď rodičia mali veľkú hádku po ktorej zavolali políciu a policajti povedali že pokiaľ chce, môže odísť a tak ona odišla. Spýtala sa jej a brata, či chcú ísť s ňou, ale oni nechceli. Tak si zobrala veci a odišla. Mama provokovala otca tým, že vlastne ona nahrávala, vyprovokovala hádky. Rodičia si pri hádke nadávali, osočovali sa jeden na druhého používali vulgárne výrazy. Používali ich obaja. Hádku začala mama tým, že začal nahrávať a provokovať. Mama strašne rada provokovala. Provokovala tata aj k tomu aby ju udrel, čo sama počula. Prišla za otcom, začala mu strkať pomaly až pred nos mobilný telefón a nahrávala. Hovorila tatinovi že udri ma, nemáš na to, ale tatino ju neudrel, ani raz. Raz v septembri sa matka rozhodla, že odíde zo spálne a išla do Matúšovej izby. Mama je hovorila, že ona je týraná, ale nehovorila, že by ju tatino udrel, lebo nemala na to dôkaz. Nevidela ani že by otec stúpil mame na nohu. Nevidela, ani že by na mamu pľul. Pri poslednej hádke otec hodil mamin telefón na zem, alebo do radiátora. Dôvod bol ten, že
mu ho matka strkala a nahrávala ho. V živote nevidela, že by sa otec na mamu zahnal päsťou a trafil dvere. Otec hovoril mame, aby mu nechodila do spálne a on nebude chodiť do jej. Raz sa hádali o jeden matrac, matka volala políciu a policajti povedali, že je to úplná hlúposť. V živote otec mame nehrozil, že jej urobí niečo zlé, alebo že ju zabije, nehrozil, že ju dostane do basy. Mama jej hovorila, že otca nenávidí, že ho proste nemá rada, nadávala naňho. Raz išla s bratom k dedovi popriať k narodeninám a mama jej za to dala facku. Nevidela ani nepočula nič také, že by otec pchal mame prsty do pohárov. Nie je pravda, že otec mamu zatváral do izieb aby nemohla voľne chodiť po byte. Mama sa viackrát vyhrážala, že otca dostane do basy. Keď mama nahrávala tak to robila tak, že matka sa začala hádať, povedala prvú začiatočnú vec a tak začala nahrávať, aby bolo počuť otca a nie ju.
Z listinných dôkazov súd oboznámil čestné prehlásenie I.. A. I. J. T. I., Ž.e poškodená klamne, nadáva na všetkých obyvateľov domu, jej chovanie im znepríjemňuje život. Zo správy z OZ Aliancia žien Slovenska vyplýva, že ich poškodená kontaktovala 15.06.2013, 06.01.2014 a 23.01.2014. Zo správy o prejednávaní priestupkov vyplýva, že podnet poškodenej na A. I. za skutok 15.05.2013 a 16.06.2013 bol odložený. Rovnako bol odložený podnet poškodenej na obžalovaného za skutok z 6.12.2013, kedy jej mal stúpiť na nohu. Z uznesenia o odovzdaní veci vyplýva, že polícia odovzdala na prejednanie priestupku podnet poškodeného I.. A. I. F. L.. I. za jej útok na neho zo dňa 18.08.2013. Z návrhu na rozvod manželstva a z dokladov z civilného spisu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podával obžalovaný dňa 08.04.2013, v manželstve boli hádky medzi manželmi obojstranné. Manželstvo
bolo rozvedené 22.10.2015, maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a L. I. bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebo, doposiaľ súdne trestaný, jeden krát bol postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy. Súd oboznámil aj priestupkové spisy Pr 293/4-2014 a Pr 3249/4-2013, a civilný spis 25P/123/13 z neho: návrh z č.l. 1-3, vyjadrenie k návrhu z č.l. 22-25, zápisnica z pojednávania z č.l. 178-183, správa ÚPSVaR z č.l. 196-198, zápisnica z pojednávania z č.l. 208-211, zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 319, zápisnica z pojednávania z č.l. 434-438, návrh odporkyne z č.l. 467-477, rozsudok, ktoré sú identické ako vyššie oboznámené listinné dôkazy. Poškodená L.. L. I. k podanému návrhu na rozvod uviedla, že s rozvodom súhlasí, navrhovateľ nemá žiadne vážne dôvody na rozvod. Od roku 2004 sa k nej navrhovateľ správa agresívne, išlo o slovné nadávky, surové hádky, ponižoval ju pred deťmi a 3.5.2013 ju fyzicky napadol. Život s navrhovateľom je neznesiteľný. Od roku 2012 navrhovateľ vystupňoval svoju slovnú agresivitu a ataky. V svojej výpovedi na pojednávaní poškodená uviedla, že príčinou rozvratu manželstva boli neustále konflikty, ktoré sa stupňovali a s manželom bolo ťažké komunikovať. Súd ako listinný dôkaz oboznámil prokurátorom predloženú mailovú komunikáciou medzi poškodenou a OZ Aliancia žien Slovenska, v ktorej poškodená uvádza, že dostala od ich pracovníčky niekoľko užitočných rád, vďaka ktorým je schopná pripraviť s advokátom trestné oznámenie na manžela. Aliancia jej radí, že „musí byť jasné, že zodpovedný je on“ „má sa vyhýbať slovám ako manželský stret, konflikt, pri násilí ide vždy o útok z jednej strany.“ Prokurátorka predložila na ostatnom hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz posudok na poškodenú, k oboznámeniu ktorého obhajoba nemala pripomienky. Z posudku na poškodenú vyplýva, že poškodená si prácu vykonáva svedomito, v kolektíve je rešpektovaná a obľúbená, jej problémy v rodine sa nepreniesli do práce v nemocnici a patrí medzi pracovníkov s perspektívou odborného rastu. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla ako dôkaz oboznámiť denníky poškodenej, jej nahrávky a ich prepisy. Obhajoba vykonanie týchto dôkazov namietla s odôvodnením, že nahrávky sú nezákonným dôkazom a denníky sú subjektívnym dôkazom poškodenej.
Súd pripustil námietku obhajoby a konštatuje, že obrazové a zvukové záznamy v trestnom konaní je možno vykonávať len v súlade s Trestným poriadkom, zvukový záznam a odposluch len na základe príkazu súdu, v tomto prípade sa jedná o skryté ilegálne nahrávky vykonávané bez vedomia odpočúvanej osoby a takýto dôkaz je v trestnom konaní neprípustný. Dokonca ako vyplýva z vykonaného dokazovania boli nahrávky vykonávané nielen skryte ale aj účelovo, po účelovom vyprovokovaní obžalovaného. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor k súkromným diktafónovým nahrávkam a k nezákonnosti takéhoto dôkazy uverejnený 20.12.2012 v Právnych listoch. Je zásadne neprípustné, aby si súkromná osoba utajeným spôsobom, porušením § 2 ods. 7 Zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a porušením Občianskeho zákonníka vyhotovovala hlasový prejav iného cielene iba za tým účelom, aby ho mohla potenciálne v budúcnosti použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Žiaden súd nemôže bez ujmy na náležitom výkone spravodlivosti a to aj za situácie, keď utrpí materiálna pravda „prirodzené právo“, opierať svoj názor, o to viac záver o vine obžalovaného o dôkaz, ktorý bol nielenže získaný nečestnými prostriedkami, ale predovšetkým nezákonne. Podozrenie z nezákonného konania nie je možné preukazovať dôkazmi získanými z iného nezákonného konania. O to viac ak ide o prejav vôle obžalovaného, ktorý bol cielene vyprovokovaný a ktorý by sa inak za iných okolností tak nevyjadril. Subjektivita akýchsi poznámok poškodenej je zrejmá už z toho, že ich píše sama poškodená. Konanie pred súdom má zasadne ústny charakter a poškodená sa k jednotlivým útokom a konaniu obžalovaného slovne vyjadrila. Preto je na mieste pred súdom akceptovať jej verbálny prejav a prečítanú výpoveď z prípravného konania, kde opäť vypovedala ústne. Obe výpovede učinila po zákonnom poučení svedka aj o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia, čo v akýchsi poznámkach chýba a preto takéto poznámky nemôžu byť súčasťou jej výpovede pre absenciu esenciálnych podmienok zákonnosti takéhoto dôkazu. Preto návrh prokuratúry na doplnenie dokazovania uvedenými dôkazmi zamietol.
V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými vykonateľnými dôkazmi a zákonne získanými dôkazmi. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že žalované konanie obžalovaného nie je trestným činom.
Obžalovaný vo svojej výpovedi pripustil, že sa s poškodenou hádali, že ich vzájomné vzťahy boli narušené. Jednoznačne však konštatoval, že pokiaľ pri hádkach použil voči poškodenej vulgarizmy, tieto používala aj poškodená voči nemu a takéto konanie bolo teda vzájomné a obojstranné. Pokiaľ ide o jednotlivé popísané útoky v podanej obžalobe, logicky vysvetlil ako k nim prišlo. Jednoznačne uviedol, že k verbálnym atakom voči poškodenej bol ňou vyprovokovaný a táto cielene hádky vyvolávala, aby ho mohla nahrávať. Poprel, že by voči poškodenej použil fyzické násilie a že by ju opľul. Poprel, že by sa jej vyhrážal zabitím. Vysvetlil, že tanier s jedlom poškodenej odniesol z obývačky preto, lebo práve upratal, čakal návštevu a nechcel, aby mu tam poškodená trúsila, je to celkom logické a pochopiteľné vysvetlenie. Tanier odniesol poškodenej do kuchyne aby sa tam mohla najesť, čo je bežné miesto na jedenie. Poškodená schválne a provokačne si tanier priniesla späť do obývacej izby, čím ho vyprovokovala k tomu, že jej tanier odniesol do izby kde spávala. Poprel, že by poškodenej strkal prsty do pohárov počas toho ako pila. Napokon z technického hľadiska by to bolo asi ťažko realizovateľné. Uviedol, že ich v pohári mal len vtedy, keď poháre odnášal a robil poriadok. Rovnako poprel, že by poškodenej zakazoval používať byt ako taký, okrem jeho spálne, kde mal svoje osobné veci. Poprel, že by vlastné deti huckal proti poškodenej. Pokiaľ obžaloba dramaticky uvádzala v podanej obžalobe, že mal hodiť do poškodenej plastovú fľašu, vysvetlil, že sa jednalo o hodenie fľaše do priestoru pri upratovaní, ale nie hodenie fľaše do poškodenej. Vysvetlil, že ukladanie šampónov v kúpeľni nie je bránenie v ich používaní poškodenou. Rovnako vysvetlil to, že matrac, ktorý bol pôvodne v spálni si zobrala poškodená do detskej izby a keď mal jeho syn spať s ním v spálni, musel mať matrac na ktorom by spal a preto ho chcel do spálne pre svojho syna. Poprel aj to, že zakazoval poškodenej používať vodu, elektrinu a plyn. Súd konštatuje, že to dobre ani nie je možné. Ak by vypol plyn, elektrinu, alebo vodu, je celkom jasné, že tieto energie a vodu by nemohli používať ani ostatní členovia domácnosti, čo nebolo preukázané. Poprel aj to, že by poškodenej pri hádke nohu pristúpil, uviedol, že si ju poranila o hranu ťažítka sama. Toto jeho tvrdenie obžaloba nevyvrátila žiadnou lekárskou správou, ani znaleckým posudkom. Priznal to, že z konania poškodenej bol už s nervami v koncoch, užíval lieky a po dohode všetkých vlastníkov v dome vymenili na dome zámky, aby zabránil aby poškodená do bytu chodila. Priznal aj to, že keď ho poškodená provokovala tak jej hodil na zem mobil.
Obžaloba je postavená na výpovedi poškodenej. Táto uviedla, že jej obžalovaný zakazoval chodiť po celom byte, že si zamykal svoju izbu. Je to ale logické, nakoľko boli v rozvodovom konaní a každý z nich spával v inej izbe a túto izbu užíval a pre zachovanie súkromia je takéto konanie obžalovaného celkom logické. Skutočnosť, že jej mal obžalovaný prehľadávať vrecká nebola potvrdená žiadnym objektívnym dôkazom. Sama poškodená uviedla že sa s obžalovaným hádali, ale uviedla že nevie prečo tieto hádky vznikali. Tomu súd neverí. Popiera, že by bola iniciátorom týchto hádok, hoci toto jednoznačne okrem obžalovaného potvrdili aj jej vlastné deti, ktoré boli jedinými priamymi svedkami ich vzájomných hádok. A tieto ich deti potvrdili, že poškodená hádky vyprovokovávala a ich obsah si nahrávala, aby ho mohla použiť proti obžalovanému. Napokon sama poškodená potvrdila skryté nahrávanie obžalovaného. Sama poškodená uviedla, že dvere domu kde bol ich spoločný byt s obžalovaným nezamkol obžalovaný, ale jeho otec a ten jej zakázal vstup do domu, obžalovaný tam ani nebol. Pokiaľ poškodená v prípravnom konaní uvádzala, že na ňu mal obžalovaný pľuť, toto na hlavnom pojednávaní poprela a uviedla, že len ako bol nad ňou nahnutý a rozprával, tak vypúšťal sliny, čo nie je opľúvanie, ako je to dramaticky uvedené v podanej obžalobe. Podľa poškodenej ju mal obžalovaný „týrať“ od začiatku roka 2013, ale vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, navrhovateľ nemá žiadne vážne dôvody na rozvod a od roku 2004 sa k nej tento správa agresívne, išlo o slovné nadávky, surové hádky, ponižovanie pred deťmi a fyzické napádanie. Je teda zrejmé, že poškodená tvrdila dve rozdielne veci a uvádzala úplne iné rozhodné obdobia kedy ju mal obžalovaný údajne „týrať“. Sama poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že samotné ňou popisované konanie obžalovaného, ktoré obžaloba kvalifikuje ako trestný čin nebolo spúšťačom na podanie trestného oznámenia na obžalovaného, teda takéto konanie akceptovala, lebo spúšťačom na podanie trestného oznámenia bolo to, že ju obžalovaný vymkol a zabránil jej tak kontaktu s deťmi. Na tendenčnosť a účelovosť výpovede poškodenej a nekritické prebratie jej tvrdení obžalobou poukazuje súd aj pri údajných atakoch obžalovaného, ktoré sa mali stať v júli 2013, kde je okrem iného uvedené, že obžalovaný mal zámerne poškodenú a deti vyrušovať počas prípravy na vyučovanie, pričom ako vyplýva z dátumu, kedy k tomu malo dôjsť, tak sa jednalo o prázdniny, takže žiadne vyučovanie deti poškodenej nemali a nemohla sa teda s nimi na vyučovanie pripravovať a obžalovaný sa tohto konania nemohol dopustiť.
Jedinými priamymi svedkami vzájomných hádok medzi obžalovaným a poškodenou boli ich deti. Matúš Illith jednoznačne uviedol, že obaja rodičia si nadávali vzájomne a vzájomne po sebe hučali. Nejednalo sa teda o konanie obžalovaného, ale aj o konanie poškodenej. To, že poškodená v jeho izbe mohla spať nielen na matraci, ale aj na jeho hornej posteli tento svedok tiež potvrdil, takže vyvrátil to, že bez matraca nemohla poškodená v byte spať. Svedok potvrdil to, že obžalovaný hodil mobil poškodenej na zem a nie do radiátora, ako to uvádzala poškodená a obžaloba. Svedok nikdy nevidel, že by obžalovaný poškodenú udrel, alebo do nej sotil, ani že by na poškodenú pľul, ani že by jej stúpil na nohu, ani že by sa na poškodenú zahnal päsťou, ani že by obžalovaný poškodenej hrozil, že ju zabije alebo zbije. Jednoznačne svedok uviedol, že poškodená mohla slobodne používať celý ich byt len niekedy nemohla chodiť do spálne(izby, kde býval obžalovaný). Svedok tiež nevidel, že by obžalovaný poškodenej rozhadzoval jej veci po byte. Poprel aj tvrdenie poškodenej a obžaloby v tom, že by otec povedal jeho sestre, že si pusu od mamy umyje. Jednoznačne však tento svedok uviedol, že poškodená si hádky s obžalovaným nahrávala. Tento priamy svedok, teda potvrdil to, že obžalovaný sa s poškodenou hádali, obaja na seba vzájomne hučali, kričali a nadávali si. Potvrdil, že obžalovaný hodil poškodenej mobil na zem a potvrdil, že raz hovoril obžalovaný poškodenej, že pôjde za mreže. Nič ostatné, čo je uvedené v obžalobe a čo uvádzala poškodená svedok nepotvrdil, dokonca to jednoznačne vyvrátil.
Q. I. jednoznačne potvrdila tvrdenie obžalovaného, že poškodená hádky vyprovokovala a tieto si nahrávala takým spôsobom, aby na nahrávkach boli len vyjadrenia obžalovaného a jej provokácie tam neboli. Potvrdila to, že rodičia sa hádali a že jeden na druhého, teda obaja vzájomne voči sebe používali vulgárne výrazy. Svedkyňa dokonca jednoznačne uviedla, že poškodená provokovala nielen slovné hádky s obžalovaným, ale ho dokonca provokovala k tomu, aby ju fyzicky napadol. Nevidela, že by obžalovaný stúpil poškodenej na nohu, že by ju udrel, ani že by na mamu pľul. Potvrdila, že raz hodil obžalovaný telefón poškodenej na zem, alebo do radiátora, lebo mu ho poškodená strkala a nahrávala ho. V živote nevidela, že by sa obžalovaný na poškodenú zahnal päsťou, že by mame hrozil, urobil jej niečo zlé, hrozil že ju zabije, alebo dostane do basy. Nevidela a nepočula nič o tom, že by pchal obžalovaný poškodenej prsty do pohára, že by nemohla užívať ich byt. Uviedla že to bola poškodená, ktorá sa viac krát vyhrážala, že otca dostane do basy a potvrdila aj to, že bola agresívna a dokonca ju fyzicky napadala za to, že bola gratulovať vlastnému dedkovi. Táto priama svedkyňa teda z celej podanej obžaloby potvrdila len vzájomné hádky medzi obžalovaným a poškodenou, vzájomné používanie vulgarizmov počas hádok a vyprovokované hodenie telefónu poškodenej obžalovaným na zem, alebo do radiátora. Nič viac z tvrdenia poškodenej a tvrdenia obžaloby svedkyňa nepotvrdila.
Ostatní vypočutí svedkovia v danej veci sú len svedkami nepriamymi, nakoľko neboli priamo pri žalovanom konaní obžalovaného v rozhodnom období. Svedkovia I.. T. I. J. I.. A. I. potvrdili, že keď sa obžalovaný s poškodenou hádali, tak počuli, ako poškodená obžalovanému nadáva. Poškodená sa na obžalovaného nikdy nesťažovala. Títo svedkovia bývali priamo v dome, kde býval aj obžalovaný aj poškodená, takže, ak by dochádzalo k nejakému týraniu poškodenej mali by mať o tom vedomosť. Svedkyne J. K. J. L. P. tiež neboli svedkom žiadneho obžalobou uvádzaného konania obžalovaného. Všetko, čo vedeli, vedeli len z počutia od poškodenej, ktorá je ich sestrou, pričom obžalovaného hodnotili ako vychovaného, vzorovo sa správajúceho sa muža, ktorý vystupuje úctivo. Pohľad na obžalovaného zmenili po tom, čo sa dozvedeli, že sa tento chce s ich sestrou rozviesť. To svedčí o zjavnej zaujatosti týchto svedkýň voči obžalovanému. Pokiaľ svedkyňa P. uvádzala, že počula v telefóne nadávky obžalovaného poškodenej, uviedla, že nevie čo týmto nadávkam predchádzalo, teda nemôže vylúčiť ani to čo tvrdil obžalovaný a jeho deti, že takéto konanie obžalovaného poškodená úmyselne vyprovokovala a potom si ho nahrávala. Svedkovia L.. L. M., L.. L. N., L.. B. Y.á ako kolegovia poškodenej nič podstatné k veci neuviedli, nakoľko neboli nikdy svedkom konania obžalovaného popísané v obžalobe a len od poškodenej z jej podania a z jej rozprávania sa mali dozvedať o jej problémoch v manželstve. MUDr. N. dokonca uviedol, že sa spolu s obžalovaným a poškodenou stretávali a nič nenasvedčovalo na averziu obžalovaného voči poškodenej a to čo poškodená hovorila bolo pre neho prekvapením. To, že poškodená zveličovala rodinné nezhody a nehovorila pravdu v tom, ako konal obžalovaný svedčí výpoveď svedkyne M., ktorej mala poškodená
povedať, že ju mal obžalovaný údajne ohrozovať nožom, pričom to pravda nebola, sama poškodená toto nikde neuviedla a takáto skutočnosť nevyplýva ani z ostatných vykonaných dôkazov. Svedkyňa L.. Q. nič podstatné k veci neuviedla, rovnako ako svedkyňa U.. Y.. Výpoveď svedkyne L. súd hodnotí ako jednoznačne účelovú, tendenčnú a pochybnú. Na jednej strane si svedkyňa na nič nepamätá, nepamätá sa ani čo jej poškodená hovorila, nemá o tom ani záznamy, nespomína si ani na žiadne podrobnosti, ale napriek tomu konštatuje, že podľa jej názoru poškodená vypovedala pravdivo a vykazovala známky typické pre ženy, ktoré zažívajú násilie často a vo vysokej intenzite. Takáto svedkyňa je pre súd tak nevierohodnou. Z mailovej komunikácie Aliancie žien s poškodenou jednoznačne vyplýva, že poškodená bola touto organizáciou priamo navádzaná a inštruovaná ako má vypovedať, akým formuláciám sa má vyhýbať, aby bolo jasné, že za všetko je zodpovedný len a len obžalovaný. Aj z obsahu civilného spisu o rozvode manželstva obžalovaného a poškodenej vyplýva, že príčinou rozvratu ich manželstva boli ich neustále vzájomné konflikty. Súd po podrobnom overení situácie v rodine zveril ich spoločnú dcéru Q. do výlučnej starostlivosti obžalovaného, a syna do striedavej starostlivosti, čo by iste neurobil, ak by bol obžalovaný takým tyranom, ako sa ho snažila opísať poškodená.
Za veľmi podstatný a významný pre zhodnotenie osôb obžalovaného a poškodenej a zistenie, či konanie obžalovaného je alebo nie je trestným činom je znalecký posudok RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a jeho výpoveď. K osobe obžalovaného znalec v posudku uviedol, že osobnosť obžalovaného nevykazuje znaky antisociálnosti, pravdepodobnosť agresívneho konania navonok je minimálna, rovnako ako aj zdroje v podobe agresívnych impulzov sú minimálne. Uvedené poznanie nezodpovedá obrazu osobnosti, ktorá by fyzicky útočila v kontexte naplnenia potrieb proaktívnej agresivity na manželku, resp. inú osobu. Uviedol, že domáce násilie nie je typicky afektívne, čo znamená, že sa nedeje v stave silného emocionálneho rozrušenia, hádok, keď obe strany viac, alebo menej strácajú kontrolu nad konaním, resp. sa významne znižuje kvalita takejto kontroly. Nejde teda o skutky, ktoré sú dôsledkom straty kontroly v konfliktnej interakcii, kde si partneri presadzujú svoje záujmy, pričom jeden z nich je obyčajne slabší (telesne, psychicky, alebo inak špecificky s ohľadom na predmet sporu) a z konfrontácie obyčajne vychádza ako „porazený“. Toto nepovažujeme za domáce násilie, ktorého „produktom“ je týraná osoba. Za nutnú podmienku bez ktorej nie je možné domáce násilie znalec považuje to, že v incidentoch existuje trvalá a nemenná diferenciácia rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa). Táto vzťahová asymetria musí byť stabilná. Tam, kde dochádza
k striedaniu presadzovania svojich záujmov, resp. útokov v akejkoľvek podobe, je domáce násilie z podstaty vylúčené. Domáce násilie je špecifickou poruchou vzťahu medzi blízkymi osobami, ktoré je nutné odlíšiť od: -vzájomného násilia vo vzťahu (ani u jedného z aktérov nevzniká rola obete, či agresora), -vyprovokovaného násilia (štartérom násilia sú provokácie jedného z partnerov, pričom nie je vylúčená oscilácia rolí), -situačné konflikty v partnerskom spolužití s verbálnou/fyzickou agresiou, -patologické vzťahy podmienené obvykle poruchou osobnosti jedného, či oboch partnerov. Znalec skonštatoval, že obžalovaný nevyvíja systematickú aktivitu smerujúcu k spôsobovaniu príkoria poškodenej. K motivačným činiteľom, ktoré ho viedli k danému konaniu v zmysle účasti na konfliktoch s manželkou je ochrana vlastných záujmov, ako aj ochrana záujmov detí vo vzťahu k starým rodičom. Obžalovaný nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, jeho miera proaktívnej agresivity je veľmi nízka, agresívne prejavy vyskytujúce sa v jeho spektre správania sú reaktívneho charakteru. V záťažových a konfliktových situáciách reaguje primárne obranným stiahnutím, k výbojnej aktivite prechádza až pri presiahnutí limitov pre vzdorovanie v takejto obrannej pozícii. Konanie obžalovaného, ktoré je popísané v uznesení o vznesení obvinenia, ako týranie manželky s cieľom dosahovať systematicky jej pocity príkoria na úrovni psychickej, ako aj telesnej nezodpovedá osobnostnému profilu a je v rozpore s jasne deklarovanou snahou ukončiť manželský zväzok a žiť oddelene. Táto snaha prakticky vylučuje obraz týrania. K osobe poškodenej znalec uviedol, že poškodená poukazuje na jej odlišné predstavy o spolužití, poukazuje na svoje pocity k obžalovanému, prežíva seba v roli viac „matky“, resp. pomocnice v domácnosti, ako partnerky a manželky. Uvedené ju dlhodobo frustruje a stavy nespokojnosti zrejme zvyšujú vulnerabilitu k vzájomným nezhodám. Aktuálna pozícia sa pre poškodenú javí byť nevýhodnou
z hľadiska bilancie práv na majetok, ako aj emočné preferencie detí v štádiu dospievania, kde nie je možné očakávať direktívne riešenie z tretej strany. K syndrómu týranej ženy znalec uviedol, že symptómy u týraných žien možno rozčleniť do troch kategórií: -príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, -naučenú bezmocnosť, -sebazničujúce reakcie. U poškodenej nachádza znalec symptomatológiu prislúchajúcu posttraumatickej stresovej poruche. Poškodená nevykazuje známky bezmocnosti a rezignácie voči správaniu manžela, bráni sa, snaží sa regulovať a udržiavať aj chod domácnosti pod svojou kontrolou. Syptomatológiu z tretej skupiny poškodená nevykazuje. Čiže poškodená nevykazuje komplexný obraz syndrómu týranej ženy. Poškodená vykazuje známky psychického dyskomfortu spojeného hlavne s úzkosťou viažucou sa na základe jej vyjadrenia neistotou budúcnosti a možného vyriešenia vzťahu k deťom a ich výchove. Konanie obžalovaného negatívne ovplyvňovalo psychický stav poškodenej a takéto konanie pociťovala ako ťažké príkorie. Poškodená vykazuje primeranú mieru kapacity pre zvládanie stresu. Zvládala aj pretrvávajúce manželské konflikty, pokiaľ nezasahovali do podstaty jej existencie. Takémuto tlaku zo zdrojov externých, ako aj interných úspešne odolávala počas rokov manželstva až do okamihu, keď nezačala strácať základné istoty. Domov a vzťah k deťom. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní znalec dodal, že k znakom bezmocnosti u týranej osoby patrí postupná strata schopnosti vzdorovať požiadavkám a tlaku násilníka, pričom uvedenú dynamiku vývoja považuje znalec za významnú. Vychádzajúc z predpokladu, že pokiaľ dochádza k procesu týrania, tak v rámci neho dochádza k postupnému oslabovaniu schopnosti vzdorovať. Týraná osoba sa stáva čím ďalej bezmocnejšou a tu je zrejmé, že ide o proces týrania. Je málo pravdepodobné, aby osoba na ktorú je pravidelne vyvíjaný systematický nátlak nevykazovala znaky gradovania odporu. Konkrétne u vyšetrenie poškodenej znalec nezistil jav narastania bezmocnosti a straty schopnosti vzdorovať. Poškodená pociťovala správanie manžela ako ťažké príkorie. Je to subjektívny postoj poškodenej k týmto udalostiam. Poškodená však nevykazuje znaky týranej osoby a tieto jej pocity nemajú nič spoločné s bezmocnosťou a rezignáciou.
Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov môže súd celkom jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť prehlásiť, že v žalovanom období dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k vzájomným hádkam a konfliktom, pri ktorých si obaja na seba vzájomne nadávali a voči sebe obaja vzájomne používali vulgarizmy. Bolo preukázané, že poškodená sa snažila hádky s obžalovaným vyprovokovať a tajne si ich nahrávať, aby mala podľa inštrukcií Aliancie žien vykonštruované dôkazy voči obžalovanému. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný počas konfliktov reagoval na vyprovokované hádky, lebo inak by dokázal svoje konanie ovládať a vybuchol len v hraničnej situácii, do ktorej ho cielene a vedome dostala poškodená. Bolo preukázané, že počas takýchto vyprovokovaných hádok obžalovaný hodil poškodenej o zem jej telefón, ktorý mu strkala pred nos a nahrávala ho, že pri upratovaní bytu, v ktorom poškodená robila neporiadok jej odniesol jedlo do izby, kde spávala a že do priestoru hodil plastovú fľašu. Bolo preukázané, že dom, v ktorom býval aj obžalovaný a poškodená zamkol otec obžalovaného a nevpustil poškodenú do domu a to, že obžalovaný na byte vymenil zámky. Bolo tiež celkom jednoznačne preukázané, že takéto konanie nie je a nikdy nemôže byť posudzované ako domáce násilie a už vôbec nie ako žalovaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Jednoznačne to vyvrátil znalec vo svojich posudkoch a svojej výpovedi. Vyprovokované násilie nemôže byť chápané ako domáce násilie a psychický dyskomfort poškodenej z rozpadávajúceho sa vzťahu, kde sama poškodená pociťuje obavu zo straty domov a možnosti manipulovať direktívne s deťmi nie je týranie. Súd odmieta kriminalizovať bežné manželské hádky, ktoré nepresahujú bežný rámec vzájomných manželských nezhôd a odmieta kvalifikovať cielené provokácie a vykonštruované obvinenia poškodenej ako trestný čin. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.