Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-19-2016.pdf
PDF · 124.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci navrhovateľa E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. Š. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Lukačka, PhD., so sídlom v Partizánskom, Februárová 1608 5/A proti odporkyni Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. Š. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balažíková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Q. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa E. H., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne Q. H., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.10.2004 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske vo zväzku 13, ročník 2004, na strane 97, pod poradovým číslom 70, r o z v á d z a.
Maloletá Q. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Q. H., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. sumou 160 € mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 140 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod do 12:00 hod. a s maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí.
Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť, pričom miestom stretnutia bude trvalý pobyt matky a maloletých detí.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2016 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich spoločným maloletým deťom na čas po rozvode. V návrhu uviedol, že sa s odporkyňou poznajú od základnej školy. Po návrate zo ZVS v roku 2000 sa zasnúbili a 4 roky nato sa zosobášili. V ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Na začiatku manželstva bývali o rodičov odporkyne a v roku 2008 si zaobstarali vlastný byt. Po narodení prvej dcéry Q. začalo dochádzať k roztržkám ohľadom výchovy maloletej. Odporkyňa mu začala zakazovať chodiť s dcérou na prechádzky do prírody a k jeho rodičom, bratovi, kamarátom a
celej jeho rodine. Začala dávať najavo nedôveru voči nemu a odmietala mu zveriť maloletú v dobe, kedy by ho nemohla kontrolovať. Už pred narodením prvej dcéry intímne len striedmo žili. Postupom času úplne prestali s intímnym životom. O 2 roky nato mu navrhla, aby mali druhé dieťa, nakoľko nechcela, aby Q. zostala sama. Tak mali po dlhom čase intímny pomer, po ktorom ostala odporkyňa tehotná. Za ostatných 5 rokov mali spolu sex len 2 krát, po oboch ostala odporkyňa tehotná, čo ako sama na súde uviedla, bolo plánované. Keďže navrhovateľ pracuje v oblasti výherných automatov ako technik, odporkyňa ho stále upodozrievala, že ju podvádza s krupiérkami. Pokiaľ išiel s kamarátmi von a dali si pár pív, nepretržite mu odporkyňa volala a vypisovala sms a po návrate domov mu nadávala do alkoholikov a často sa vyjadrovala aj vulgárne. V apríli 2015 nastúpila do herne nová krupiérka, s ktorou si navrhovateľ začal celkom dobre rozumieť a nakoľko sa to už doma nedalo vydržať a ako zdravý chlap, ktorý má svoje potreby, navrhovateľ začal s ňou intímne žiť. Navrhovateľ po troch mesiacoch nového vzťahu oznámil odporkyni, že má intímny pomer s kolegyňou a ich city sú natoľko silné, že ju nemieni opustiť. Tiež jej povedal, že sa aj naďalej bude o ňu starať, ako aj o ich deti. Odvtedy sa odporkyňa o neho prestala úplne starať a začala otravovať jeho kamarátov sms správami v ktorých ho ohovárala a dokonca posielala sms aj jeho šéfovi. Navrhovateľ stále platí hypotéku na spoločný byt (v ktorom už momentálne nebýva), platí energie, internet, TV a okrem toho odporkyni prispieva na deti sumou 300 € mesačne. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k spoločnej návšteve psychológa a manželskej poradne. Odporkyňa však tieto návrhy odmietla. Hádky boli stále častejšie, po narodení druhej dcéry odporkyňa navrhovateľa ani len neinformovala o jej narodení. Navrhovateľ sa to dozvedel od brata, ktorý pracuje v jednej firme s otcom odporkyne. Spolužitie s odporkyňou za takejto situácie sa pre neho stalo neznesiteľným a doma sa snažil zdržovať čo najmenej. V novembri 2015 sa mu s priateľkou podarilo nájsť podnájom za výhodnú cenu, tak sa odsťahoval od manželky a začal bývať s priateľkou. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené. S deťmi chce i naďalej udržiavať vzťah napriek tomu, že odporkyňa s tým vôbec nesúhlasí. Bojí sa toho, že maloleté stratia citový vzťah k nemu, pretože odporkyňa sa aj pred nimi vyjadruje na jeho osobu vulgárne a nahovára prvorodenú dcéru proti nemu. Koncom januára navrhovateľ navštívil finančného poradcu, ktorému uviedol, že by mohol refinancovať hypotekárny úver z dôvodu vysokých úrokov. Navrhovateľ priniesol odporkyni žiadosť o prístup do úverového registru, ktorú však ona odmietla podpísať, vôbec nemá záujem o to, aby sa im znížili výdavky a mohli lepšie hospodáriť s financiami. Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd ich manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 100 € mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 100 € mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň žiada, aby súd upravil jeho styk s maloletou Q. tak, že bude oprávnený stretávať sa s ňou v čase od 09:00 hod do 19:00 hod každú sobotu, 05.04., 23.10. a 25.12. a vzhľadom na vek maloletej Q. s touto upraviť styk každú sobotu jednu hodinu v prítomnosti matky na adrese jej trvalého bydliska.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko toto existuje len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci konania nežijú spolu v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, ani intímne spolu nežijú. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť dňa 13.11.2015, pričom dôvodom jeho odsťahovania sa bola aj je skutočnosť, že má milenku, s ktorou v súčasnosti býva. Odporkyňa však zásadne nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými navrhovateľom v jeho návrhu. Navrhovateľ nikdy odporkyni nenavrhol návštevu psychológa a manželskej poradne. Navrhol jej iba raz návštevu psychológa, avšak tvrdil, že je to kvôli maloletej Q. a aj to asi štyri dni pred narodením maloletej Q.. Nie je pravdou, že by vo vzťahu účastníkov neboli v minulosti žiadne problémy. Tieto sa objavili už v roku 2008, keď odporkyňa zistila, že navrhovateľ tajne vyberá z účtu peniaze, pričom takto z účtu zmizlo asi 6.000 €. Mali finančné problémy a aby boli schopní splácať hypotéku, bývali u rodičov odporkyne. Koncom roku 2008 chcela odporkyňa podať návrh na rozvod, avšak rozhodla sa dať navrhovateľovi ešte šancu. Po vyriešení týchto problémov bolo ich manželstvo dobré, avšak z času na čas sa aj potom objavili určité problémy, či už finančné alebo nadmerné požívanie alkoholu navrhovateľom a zanedbávanie rodiny a domácnosti. Pod vplyvom alkoholu bol navrhovateľ agresívny a v auguste 2014 sa odporkyni vyhrážal s nožom v ruke, že ju dobodá, ak sa k nemu nebude správať normálne, keďže odporkyňa mu pri hádke povedala, že sa správa nezodpovedne, všetok voľný čas trávi v krčme a nestará sa o rodinu. V januári 2012 navrhovateľ vykradol herňu Vegas a celý čas odporkyni klamal, že vo veci vystupuje iba ako svedok. Neskôr sa odporkyňa dozvedela, že bol odsúdený. Navrhovateľ sa nikdy rodine dostatočne nevenoval, rodinu zanedbával a všetok čas trávil mimo domu a v herniach, nakoľko pracoval a aj pracuje ako technik hracích automatov. V čase keď túto prácu nevykonával, nehľadal si zamestnanie, v ktorom by zarobil dostatok financií, nebol ochotní
pracovať manuálne s tým, že to nie je práca pre neho. O vzťahu navrhovateľa s inou ženou sa odporkyňa dozvedela v siedmom mesiaci tehotenstva s maloletou Q. a navrhovateľa prosila, aby tento pomer ukončil, aby zostal s rodinou. Bola ochotná mu odpustiť napriek tomu, že nevera navrhovateľa bola opakovaná. Na to navrhovateľ reagoval tak, že zostane bývať v spoločnej domácnosti s odporkyňou a maloletými, ale milenku bude mať aj naďalej na sex, keďže to je podľa neho morálne a správne. Od 2. augusta 2015 sa navrhovateľ o rodinu prestal zaujímať úplne, prestal pomáhať odporkyni, hoci bola tehotná a pomoc potrebovala. Od tohto dátumu sa celkom prestal zaujímať aj o maloletú Q.. Ani raz sa na ňu neopýtal ako sa má a či je zdravá a takmer sa s ňou nestretával, keďže domov chodil iba na pár hodín prespať. Maloletej Q. sa dostatočne nevenoval v podstate od jej narodenia a hral sa s ňou iba na prosby a naliehanie odporkyne. Odporkyni nepomohol so starostlivosťou o maloletú Q. ani počas jej pobytu v nemocnici, keď sa dňa 28.09.2015 narodila maloletá Q., hoci ho o to odporkyňa žiadala. V tomto čase bola maloletá Q. u starých rodičov zo strany matky. Takisto jej so starostlivosťou o maloleté deti nepomohol ani po jej návrate z nemocnice. Počas posledných mesiacov tehotenstva a následne i po pôrode maloletej Q. bola odporkyňa na všetko sama. Na vedenie domácnosti jej navrhovateľ začal finančne prispievať až na jej naliehanie, a to sumou 300 € mesačne. Taktiež platí všetky poplatky spojené s bývaním vrátane hypotekárneho úveru. Neustále sa však odporkyni vyhráža, že po rozvode prestane platiť na byt a že s maloletými pôjde bývať pod most. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode otázka zverenia maloletých do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nie je sporná, a preto odporkyňa navrhuje rovnako ako navrhovateľ, aby obe maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Odporkyňa zároveň navrhuje, aby bol navrhovateľ súdom zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 160 € mesačne a maloletej Q. sumou 140 € mesačne splatných mesačne vopred k rukám matky vždy najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca, a to v súlade s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P/113/2015-69 zo dňa 28.12.2015. Od právoplatnosti predmetného rozsudku uplynuli len tri mesiace, pričom na strane navrhovateľa nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie výživného v nižšej sume. Naopak zmenili sa pomery na strane odporkyne, ktorej príjem v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného klesol, nakoľko už nepoberá materskú, ale len rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na deti vo výške 47,04 €. Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletými, odporkyňa súhlasí s tým, aby sa navrhovateľ s maloletými stretával a popiera tvrdenia navrhovateľa, že by mu v stretávaní s maloletými bránila. Trvá však na tom, aby sa stretávanie s oboma maloletými uskutočňovalo vždy iba v jej prítomnosti a to s nasledovných dôvodov. U maloletej Q. je prítomnosť odporkyne nevyhnutná vzhľadom na jej útly vek, potrebu kojenia, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ je pre ňu prakticky cudzím človekom, nakoľko maloletú videl len pár krát, nikdy s ňou nebol sám a dokonca ju nikdy ani len nedržal na rukách. U maloletej Q. je prítomnosť odporkyne nevyhnutá zase z toho dôvodu, že je na odporkyňu mimoriadne naviazaná, všetko chce robiť iba s ňou, je bez nej ustráchaná a v prípade, že odporkyňa nie je s ňou, plače za ňou. Naproti tomu k navrhovateľovi nemá maloletá Q. vybudovaný takmer žiadny vzťah a postupom času sa jej navrhovateľ ešte viac odcudzuje. Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhuje upraviť styk s maloletými tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. a maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 do 12:00 hod v prítomnosti matky. Zároveň odporkyňa uviedla, že od pojednávania vo veci sp. zn. 1P/113/2015 dňa 28.12.2015 sa s ňou navrhovateľ iba 3 krát telefonicky spojil za účelom realizácie stretnutia s maloletými, avšak bolo to iba takou formou, že jej autoritatívne oznámil kedy príde. Nikdy sa s ňou nekontaktoval, aby sa na stretnutí dohodol. Z uvedených troch prípadov mala odporkyňa v dvoch z nich s maloletými už vopred naplánovaný iný program, a preto navrhovateľovi odpísala, že nebudú doma. Pokiaľ by však mal navrhovateľ skutočný záujem sa s maloletými stretnúť mohol sa s odporkyňou dohodnúť na inom termíne. Navrhovateľ však nie je ochotný prispôsobiť svoj program potrebám a programu maloletých. Naopak, očakáva, že maloleté sa budú prispôsobovať jemu a budú sa s ním stretávať vtedy, keď mu to bude vyhovovať. V treťom prípade napísal navrhovateľ odporkyni, že príde, odporkyňa ho spolu s maloletými čakala, avšak on neprišiel. Záverom odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ má stále od jej domácnosti kľúče a môže kedykoľvek prísť. Do domácnosti navrhovateľky však chodí iba vtedy, keď si odtiaľ potrebuje niečo zobrať. Bolo tomu tak napr. v dňoch 09.02.0016, 04.03.2016 a 12.04.2016, kedy domácnosť odporkyne navštívil, zdržal sa pár minút pričom maloletým sa takmer nevenoval.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Zároveň navrhol upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých, matky maloletých, oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/113/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.06.2016 súd zistil, že na rozvode manželstva trvá. Zotrval na svojom podanom návrhu. S odporkyňou už nežijú spolu dlhší čas. Od októbra 2015 sa trvalo odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije s priateľkou. Dôvodom, prečo sa rozhodol ukončiť vzájomné spolužitie bol ich sexuálny život a tiež skutočnosť, že manželka odmietala navštevovať jeho rodičov a nechcela mu dávať maloleté deti, aby s nimi chodil von. Taktiež už spolu ani finančne nehospodária, pričom navrhovateľ stále platí celý chod domácnosti manželke, t. j. internet, televíziu, nájom ako aj hypotéku (ide o sumu 685 € mesačne a v tejto sume je zahrnuté aj výživné na maloleté deti, spolu vo výške 300 €). Výživné si plní riadne a na čas, dlh na výživnom nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nemá záujem na obnove manželského spolužitia ani vyhľadať odbornú pomoc. Navrhol, aby v prípade rozvodu manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja budú oprávnení zastupovať ich a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhol, aby súd rozhodol tak, že ho zaviaže prispievať na maloletú Q. sumou 80 € mesačne a na maloletú Q. vo výške 120 € mesačne. V súčasnosti určené výživné 300 € mesačne považuje za vysoké a jeho príjmy nepostačujú na ich pokrytie. Pracuje ako SZČO, technik výpočtovej techniky. Dosahuje príjem cca 600 -700 € mesačne. Taktiež uviedol, že si musel zobrať aj pôžičku, aby mohol súdom určené výživné riadne plniť, pôžičku si vzal v Tatrabanke dňa 22.02.2016, išlo o spotrebný úver vo výške 8.400 €, so splátkou 160 € mesačne. Úver si vzal na 72 mesiacov. Taktiež z tohto úveru prefinancoval skorší úver vo výške 3.500 €, ktorý si zobral na rozbehnutie internetového obchodu. Od budúceho mesiaca bude mať aj odvodovú povinnosť do sociálnej poisťovne, kde odvody do sociálnej poisťovne budú 140 €, pričom do zdravotnej poisťovne platí mesačne 63 €. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletými deťmi súhlasil by s tým, aby bol styk upravený na každú druhú sobotu v mesiaci, a to s maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod a s maloletou Q. každú neparnú sobotu od 09:00 hod. do 10:00 hod. v prítomnosti matky.
Odporkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13.06.2016 uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva. Na pojednávaní v podstate zotrvala na tom, čo uviedla vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými uviedla, že súhlasí s tým, aby s maloletou Q. bol styk upravený za jej prítomnosti každú druhú sobotu od 09:00 hod. do 10:00 hod. a s maloletou Q. každú druhú sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. tiež za jej prítomnosti. Pokiaľ ide o výšku výživného, trvá na tom, aby bola upravená tak, ako bola upravená v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Jej mesačné výdavky sú cca 600 €. Tiež uviedla, že došlo k zníženiu jej príjmu, kedy do 22.04.2015 poberala materské dávky vo výške 298 € mesačne a rodinné prídavky 47,03 €. V súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a rodinné prídavky. Tiež uviedla, že manžel zarábal viac ako jej uvádzal, účelovo zatajoval výšku svojho reálneho príjmu. Tiež má vedomosť, že pracuje pre dve firmy. Jedna firma Maxbed mu vypláca cca 100 € od februára 2015 a druhá firma Slovenské lotérie 1600 € za marec 2016, v máji 2016 1545 € a aj keď išlo o hrubý príjem, doteraz neplatil poistné do sociálnej poisťovne.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti Alfaram Slovakia, s.r.o. od 06.09.2011. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že matka poberá na tunajšom úrade prídavok na dieťa v trvaní od apríla 2012 aktuálne vo výške 47,04 €. Podľa vyjadrenia matky poberá tiež rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec má živnostenské oprávnenie (27 predmetov podnikania v rôznej oblasti). Zo správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske vyplýva, že otec podal daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom uviedol príjmy vo výške 13.700,00 €, výdavky vo výške 5.788,51 €, základ dane vo výške 7.911,49 € a daň vo výške 423,68 €.
Zo správy o povesti mesta Partizánske súd zistil, že navrhovateľ má trvalý pobyt v H., H. Š.Í. XXXX/ XX, t.č. prechodne od októbra 2015 v H. na E.. Byt má v prenájme a náklady na energie predstavujú sumu 250 € mesačne. Pracuje ako SZČO - servisný technik výherných automatov. Mesačný príjem má cca 1.300 €. Má vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom vo výške 300 € mesačne, zároveň platí
hypotekárny úver na byt, v ktorom bývajú maloleté deti a jeho manželka v sume 222 € mesačne. S manželkou má minimálny kontakt a s deťmi neudržiava žiadny. Odporkyňa má trvalý pobyt od roku 2008 v H., H. Š. XXXX/XX v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Toho času je na rodičovskom príspevku s príjmom 209 €. Poberá výživné na 2 deti v sume 300 € mesačne. Náklady na bývanie predstavujú sumu 393 € (hypotekárny úver 222 €, nájomné 131 €, elektrina 22 €, internet 18 €). Náklady na bývanie hradí v plnej výške manžel.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že maloleté deti sa narodili z manželstva účastníkov konania. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2015-69 zo dňa 28.12.2015 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti na čas do rozvodu zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej Q. sumou 160 € mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 140 € mesačne. Matka maloletých detí spolu s maloletými býva v 2-izbovom byte, výdavky spojené s bývaním a hypotéku uhrádza zatiaľ otec maloletých. Maloletým uhrádza poistenie v sume 35 € mesačne na obe deti spolu, sebe platí poistku v sume 22 € mesačne. Matka s návrhom na rozvod súhlasí, nesúhlasí však s dôvodmi uvedenými v návrhu. Žiada zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, nesúhlasí ani s navrhovaným výživným, trvá na výživnom v pôvodne určenej sume 160 € a 140 € mesačne. S otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzájomná komunikácia je problematická, pri každej z otcových návštev v domácnosti vznikajú hádky. Otec maloletých, spolu so svojou priateľkou žije v 2- izbovom byte, kde uhrádzajú nasledovné výdavky spojené s bývaním: nájom v sume 250 € mesačne, internet a TV v sume 17,90 € mesačne. Spláca hypotéku z manželstva v sume 223 € mesačne a úver na nový byt v sume 76 € mesačne. Okrem toho doposiaľ platí výdavky na byt, v ktorom žije matka s maloletými: nájom v sume 130 € mesačne, elektrickú energiu v sume 21,83 € mesačne a internet v sume 17,90 € mesačne. Otec na podanom návrhu trvá, manželstvo považuje za trvalo rozvrátené. V spoločnej domácnosti už nežijú od septembra 2015, otec žije s novou priateľkou. Od pojednávania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu mu matka údajne bráni v stretávaní s deťmi, resp. vyhýba sa stretnutiu. Preto chce, aby bolo upravené stretávanie s deťmi. Taktiež žiada určiť výživné v nižšej sume, ako je to v súčasnosti, pretože podľa jeho vyjadrenia tak vysoké výživné nie je schopný uhrádzať.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to predpokladá § 23 Zákona o rodine a toto nemôže naďalej plniť svoj účel a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a s touto možnosťou nepočítajú už ani manželia, keďže títo ponuku zúčastniť sa konzultácii v manželskej poradni jednoznačne odmietli. Obaja manželia od začiatku tohto konania (v návrhu, vyjadrení k nemu, ako aj na pojednávaní) prezentovali svoj postoj k ich manželstvu tak, že toto považujú za nefunkčné, trvalo rozvrátené, pričom obaja videli príčinu rozpadu manželstva v tom druhom. Z vykonaného dokazovania k tejto otázke súd zistil, že obaja manželia už spolu nežijú od októbra 2015, kedy navrhovateľ začal bývať v podnájme so svojou súčasnou priateľkou. Odporkyňa mu sprvoti aj bola ochotná jeho neveru odpustiť, nakoľko však navrhovateľ nemal záujem vzťah so svojou priateľkou ukončiť, odporkyňa tiež stratila záujem na ďalšom zotrvaní v takomto nefungujúcom manželstve. Na základe skutočnosti, že odporca už v súčasnosti má nový vzťah s inou ženou a ani jeden z manželov už nechce ďalej zotrvať v manželskom zväzku, má súd za to, že vzájomné spolužitie účastníkov konania za tejto situácie nie je možné. Súd zistil, že účastníci konania spolu nežijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu (aj keď navrhovateľ naďalej platí náklady na domácnosť, v ktorej žijú odporkyňa s maloletými deťmi), taktiež spolu už nežijú intímne (podľa vyjadrenia odporcu za ostatných 5 rokov mali spolu sex len 2 krát). Ich manželstvo je už v súčasnosti v podstate len formálnym zväzkom a neplní svoj účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu detí. Aj napriek skutočnosti, že z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, ktoré by si zaslúžili, aby mohli vyrastať v harmonickej rodine, v danom prípade rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, v záujme ktorých nie je vyrastať v rozvrátenom rodinnom prostredí, kde sú na dennodennom poriadku len hádky a osočovania, kde takéto prostredie môže pôsobiť na psychiku maloletých skôr destabilizujúco a môže u nich zanechať nepriaznivé následky.
V súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode súd vychádzal z toho, že obaja manželia sa v priebehu konania jednoznačne vyjadrili a zhodli na tom, aby maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, preto súd ich návrhu vyhovel a maloleté zveril v zmysle ich vôle do osobnej starostlivosti matky. Taktiež obaja účastníci počas pojednávania dospeli k zhode v otázke úpravy styku otca s maloletými, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod do 12:00 hod. a s maloletou Q. každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod.
do 10:00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí. Dohodli sa tiež na tom, že miestom stretnutia otca s maloletými bude trvalý pobyt matky a maloletých detí.
Nedokázali sa však dohodnúť na výške výživného pre maloleté, pričom otec požadoval výživné upraviť oproti výške výživného určenej v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu tak, že na maloletú Q. bude prispievať 100 € mesačne a na maloletú Q. tiež 100 € mesačne. Túto zmenu odôvodnil tým, že má zvýšené výdavky, nakoľko od nasledujúceho mesiaca mu vznikne odvodová povinnosť aj do sociálnej poisťovne vo výške 140 € mesačne, pričom stále platí aj náklady na bývanie v mieste trvalého pobytu, kde žije matka s maloletými a platí splátku úveru vo výške 160 € mesačne. Podľa jeho vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem cca 600 až 700 €. Matka požadovala ponechať výživné v rovnakej výške, ako bolo upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2015-69 zo dňa 28.12.2015 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, teda 160 € na maloletú Q. a 140 € na maloletú Q.. Poukázala na to, že od právoplatnosti predmetného rozsudku uplynulo len pár mesiacov, pričom na strane navrhovateľa nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie výživného v nižšej sume. Naopak zmenili sa pomery na strane odporkyne, ktorej príjem v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného klesol, nakoľko už nepoberá materskú, ale len rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na deti vo výške 47,04 €. Súd po zhodnotení výsledkov dokazovania a všetkých skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo určil výživné otcovi v rovnakej výške, ako v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu (na maloletú Q. v sume 160 € mesačne a na maloletú Q. v sume 140 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva). Tak, ako na to poukázala matka maloletých, na strane otca sa výraznejšie majetkové pomery nezmenili, aj keď tento bude mať od ďalšieho mesiaca odvodovú povinnosť do sociálnej poisťovne vo výške 140 €. Otec argumentuje tiež tým, že aj naďalej platí všetky náklady na domácnosť odporkyne, kde už v súčasnosti nežije, čo však nie je jeho povinnosťou a je možné očakávať, že po rozvode manželstva to už ani robiť ďalej nebude, aj keď nehnuteľnosť, v ktorej matka s deťmi býva a na ktorú ďalej splácajú úver, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bude predmetom vyporiadania po rozvode manželstva. Naviac otec v súčasnosti žije v podnájme so svojou priateľkou, ktorá je tiež zamestnaná a teda pomáha mu pri hradení nákladov na spoločnú domácnosť. Pokiaľ ide o odporkyňu, tejto sa príjem znížil, keď už nemá vyplácanú materskú dávku, ale poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne a rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 € mesačne. Matka iný príjem nemá a aj keď až do súčasnosti jej náklady na domácnosť hradil práve navrhovateľ, toto po rozvode manželstva už zrejme pokračovať nebude. Za tejto situácie súd prihliadol aj na skutočnosť, že príjem matky musí pokrývať všetky náklady na troch členov domácnosti, z ktorých dvaja sú stále na ňu odkázaní výživou. Na druhej strane otec maloletých žije v jednej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá je rovnako v produktívnom veku, má prácu, z ktorej dosahuje príjem a z toho titulu je ich životná úroveň lepšia. Preto samotná skutočnosť, že otec bude mať od nasledujúceho mesiaca zvýšené výdavky z titulu odvodov do sociálnej poisťovne vo výške 140 € mesačne nemohlo byť postačujúce, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nižšie ako v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde otec uzavrel s matkou maloletých rodičovskú dohodu aj v otázke výživného.
Na základe týchto skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 144 veta prvá O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).