Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-30-2016.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti o maloletú C. K., R.. X.XX.XXXX, umiestnenú v Detskom domove Zem detí - Košice, n.o., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky X. K., R.. XX.X.XXXX, D. R. J. B. Č.. X C. J., za účasti otca T. K., R.. XX.X.XXXX, D. J. V. Č.. XXX, v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/41/2014 zo dňa 19.11.2014 tak, že ruší ústavnú starostlivosť maloletej C. K., R.. X.XX.XXXX, a zveruje maloletú C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.1.2016 žiadala, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť maloletej C. K., R.. X.XX.XXXX, a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletej bola rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/41/2014-53 nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Detskom domove Zem detí - Košice, n.o., ústavná starostlivosť bola nariadená týmto rozhodnutím aj jej bratovi maloletému Š. K., ústavná starostlivosť bola deťom nariadená vzhľadom na ťažkú životnú situáciu matky po jej návrate z výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na trestnú činnosť, záškoláctvo a fetovanie maloletého Š., matka podáva návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti len voči maloletej C., u matky došlo k zmene pomerov, keďže jej bol pridelený 1-izbový sociálny byt R. J. B. Č.. X C. J., rovnako jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, čím si matka zabezpečila príjem, taktiež poberá výživné od otca maloletých detí, keďže došlo k zmene jej pomerov, žiadala, aby súd zrušil maloletej nariadenú ústavnú starostlivosť.
K návrhu priložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.12.2015 o priznaní dávky v hmotnej núdzi.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne detského domova, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletej C. K., R.. X.XX.XXXX, bola rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P/41/2014-53 zo dňa 19.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014, nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove ZEM DETÍ - Košice, n.o., týmto rozsudkom bola nariadená aj ústavná starostlivosť jej bratovi Š. K., R.. XX.X.XXXX, rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu každého z detí na účet tohto zariadenia výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, týmto rozsudkom boli zmenené rozsudky Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 1049/2000 zo dňa 19.3.2001 a sp. zn. Nc 1017/2001 zo dňa 11.2.2002 a rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/7/2006 zo dňa 23.6.2006. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že maloletým deťom súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodu, že rodičia ani nikto z príbuzných neboli v tom čase schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť maloletým deťom.
Zo správy kolízneho opatrovníka po prešetrení rodinných pomerov zo dňa 3.3.2016 vyplýva, že maloletým deťom C. O. Š. K.Š. bola nariadená ústavná starostlivosť v detskom domove z dôvodu, že matka sa nachádzala vo výkone trestu a otec nemal pre výchovu detí vytvorené vhodné podmienky, maloletý Š. navyše páchal trestnú činnosť, matka po návrate z výkonu trestu v novembru 2014 požiadala súd o zrušenie ústavnej starostlivosti, následne vzala svoj návrh späť, od uvedeného obdobia bola maloletá C. uvoľňovaná k matke na sviatky, často aj cez víkendy, na jej strane došlo k zmene pomerov, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a bol jej pridelený sociálny 1-izbový byt, úrad rodinu priebežne monitoruje, domácnosť je udržiavaná v rámci možností, matka prezentovala výrazný záujem o návrat dcéry do domáceho prostredia, matka je taktiež zapojená do aktivačných prác, maloletá s návrhom matky súhlasila, podľa vyjadrenia detského domov, v ktorom je maloletá umiestnená, pominuli dôvody na jej zotrvanie v detskom domove, základná škola, ktorú maloletá navštevuje, listom zo dňa 24.2.2016 informovala úrad o tom, že maloletá C. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, na vysvedčení mala v prvom polroku dve nedostatočné známky, ostatné boli dostatočné, v kolektíve je priateľská, ale nie je príliš komunikatívna, správa sa slušne, príprava na vyučovanie nepatrí medzi jej silné stránky, triedny učiteľ uviedol, že s matkou maloletej má dobrý vzťah, bližšie informácie o súkromnom živote maloletej uviesť nevedel, matka pri osobnom pohovore trvala na ňou podanom návrhu, maloletá uviedla, že by chcela žiť v spoločnej domácnosti s matkou, čo detský domov podporil, na základe uvedeného kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, zrušiť ústavnú starostlivosť maloletej a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zo strany jej otca určiť minimálne zákonnom stanovené výživné.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 11.2.2016 vyplýva, že matka maloletej je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 7.11.2014, do dňa podania správy evidencia trvala, poberá od 1.12.2015 do doby trvania podmienok dávku v hmotnej núdzi vo výške 95,80 € mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 17.2.2016 vyplýva, že otec maloletej nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a žiadne sociálne dávky z úradu nepoberá.
Otec maloletej sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, predvolanie je vykázané dňa 11.5.2016, preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Matka maloletej vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiadala o zrušenie ústavnej starostlivosti u maloletej C.Ó. a o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, chcela, aby maloletá bola vychovávaná v domácom prostredí, uviedla, že vykonáva aktivačné práce, maloletú C. má veľmi rada, býva v 1-izbovom byte, kde býva sama, za nájom hradí 45 € a 10 € za elektrinu, maloletá bola k nej uvoľňovaná na pobyt v domácom prostredí, rešpektuje ju, spolu si veľmi dobre rozumejú. Matka uviedla, že s otcom maloletej nie sú v priamom kontakte, podľa jej vedomostí otec maloletej je invalidných dôchodcom.
Riaditeľka detského domova uviedla, že s návrhom matky súhlasí, matka udržiavala s maloletou kontakt a aj v čase, keď bola vo výkone trestu písomnou formou, medzi maloletou a matkou nedošlo k pretrhnutiu ich vzájomných väzieb, preto odporučila návrhu matky vyhovieť.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení v tejto veci, odporučila návrhu matky vyhovieť a ústavnú starostlivosť u maloletej zrušiť.
Podľa ustanovenia § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a zrušil nariadenú ústavnú starostlivosť o maloletú, keďže matka chce maloletej zabezpečiť riadnu starostlivosť, upravila svojej bytové a sociálne pomery tak, aby mohla maloletú prevziať do svojej osobnej starostlivosti, maloletá má s matkou vytvorený veľmi dobrý vzťah, sú v neustálom kontakte, šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej, zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by jej bránili vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zrušenie ústavnej starostlivosti odporučil kolízny opatrovník aj detský domov, v ktorom je maloletá umiestnená. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne preukázané, že zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletej do starostlivosti matky je v danom prípade v najlepšom záujme a v prospech maloletej, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže mal za to, že vyrastanie maloletej v domácom prostredí a osobná starostlivosť o dieťa zo strany rodiča je prvoradou a je v najlepšom záujme maloletej.
Otec maloletej je sociálne odkázanou osobou, je nezamestnaným, invalidným dôchodcom, preto mu súd určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonom stanovenej výške, ktorú sumu je povinný mesačne uhrádzať k rukám matky maloletej.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.