Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/18/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, N. č. XXX, dieťa rodičov, matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX a otca: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu , takto

rozhodol:

I. Maloletý H. V., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 01.02.2016.

III. Na zameškané výživné za obdobie od 01.02.2016 do 15.05.2016 vo výške 120,- € sa otcovi maloletého p o v o ľ u j ú mesačné splátky vo výške 60,- € splatné spolu s bežným výživným k rukám matky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 8. 2.2016 matka mal. dieťaťa žiadala o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi tak, že ho navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150,-€ mesačne spätne od 1.11.2015. Ako dôvod uviedla, že v novembri 2015 bola nútená požiadať otca dieťaťa, aby opustil spoločnú domácnosť, dôvodom bolo jeho požívanie alkoholu. Na pojednávaní matka zdôvodnila dátum podania návrhu tým, že tento nepodala skôr preto, že otec dieťaťa jej sľuboval, že jej výživné doplatí. Tiež uviedla, že sa s otcom dieťa dohodla na výživnom vo výške 90,- €, ale na pojednávaní rodičovskú dohodu odmietol. Matka ďalej uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203 €, prídavky na 4 deti vo výške 94 €, sirotské na dve deti vo výške 128,80 € a náhradné výživné vo výške 100 €. Od 17.06.2016 sa sťahuje s deťmi do trojizbového bytu v W., nájomné bude platiť vo výške 200 €, kde sú už zahrnuté aj energie. Mal. synovi kupuje mlieko 15 € mesačne + mliečne výrobky 12 € mesačne, tiež mu kupuje ovocie, zeleninu. Ďalej má výdavky na plienky mesačne 20,- €, drogéria, kozmetika, oblečenie, obuv. Maloletý H. býva často chorý, je astmatik, len nákup liekov mesačne vychádza na 13€ až 15 €. Otec súhlasil so zverením maloletého do matkinej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil s navrhovaným výživným vo výške 150,- €, uviedol, že výživné je ochotný platiť maximálne v sume 60,-€ až 80,-€ mesačne. Býva u rodičov, pracuje v stavebnej firme H. SK, s.r.o. F., ako stavebný robotník s mesačným príjmom 410 €. Je vyučený murár. Vo firme pracuje od 17. 5. 2016, na 10 až 11. dňové turnusy, do práce chodieva firemným autom, cestovné platí firma, tiež im firma platí aj ubytovanie, k mzde mu budú vyplácané aj odmeny, podľa realizovanej stavby. Okrem vyživovacej povinnosti na syna, má ešte

vyživovaciu povinnosť na dcéru K., na dcéru platí výživné vo výške 100,- €. Z príjmu prispieva rodičom na stravu a bývanie vo výške 100 € a už 11 rokov si platí úrazové poistenie vo výške 14 € mesačne. Z výplaty mu zostáva 70 až 80 €. Výživné na syna platil nasledovne: vo februári 30 €, v marci 50 €, v apríli 100 € a v máji 100 €. V banke má našetrených asi 2.000 €. Predtým pracoval v spoločnosti L., kde tiež zarobil 400 až 500 €. Vie o tom, že sú aj iné možnosti zarobiť lepšie peniaze v oblasti stavebníctva, ale tam sa pracuje na živnosť s rizikom nevyplatenia za vykonanú prácu. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Nakoľko rodičia, ktorí nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný. Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení ostatných účastníkov konania, ktorá mu od narodenia doposiaľ zabezpečuje osobnú opateru a od novembra 2015 bez účasti otca. Tiež súd určil, že maloletého budú obaja rodičia aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Z dôvodu veku maloletého je potrebné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, avšak nie až v takom rozsahu, aby ju nahradila z podstatnej časti. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, to všetko primerané veku. Schopnosti a možnosti rodičov sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. Súd výživné na maloletého určil sumou 100,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú jeho potrebám odvodeným z veku a zároveň za zodpovedajúcu možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, po zohľadnení aktuálnej situácie na strane matky. Aj keď otec preukázal svoje príjmové pomery len vo výške 410,- €, má vytvorené podmienky pre stanovenie vyššieho výživného, než bol ochotný maloletému poskytovať. Súd poukazuje na úspory otca vo výške 2.000,- €, pričom sám uviedol, že si nasporil zo svojich príjmov. Otec maloletého ani nepopieral, že popri zdokladovanom príjme mu budú vyplácané aj odmeny, súd je tak presvedčený, že príjem otca je v skutočnosti vyšší ako 410,- €, pretože inak by sa súdu javilo nepochopiteľným, že otec mal. detí len pred mesiacom dobrovoľne zmenil zamestnanie, pričom sa nezmenilo jeho pracovné postavenie a kde mal aj vyšší príjem 400 až 500 €. Otec maloletého je zároveň vyučený murár a na pojednávaní sa vyjadril, že vie o možnostiach zarobiť si v oblasti stavebníctva lepšie peniaze, len je to spojené s istým rizikom, ktoré sa obáva podstúpiť. Súd potom uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na syna výživným vo výške 100,- €, v takejto výške otec maloletého aj dobrovoľne uhradil výživné na syna v mesiacoch apríl a máj 2016. Takto určené výživné podľa názoru súdu plne zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a tiež pomerom, možnostiam a schopnostiam otca za súčasného prihliadnutia na pomery a možnosti matky. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal tiež na skutočnosť, že matka je na rodičovskej dovolenke s mal. synom H., ktorý má len dva roky a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Od matky maloletého tak nemožno spravodlivo žiadať, aby sa zamestnala, a to aj vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav maloletého syna. V prípade otca je situácia odlišná, nie je ani zdravotným stavom a ani osobnou starostlivosťou o inú osobu obmedzený pri hľadaní si výhodnejšieho zamestnania, umožňuje mu to aj jeho kvalifikácia. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka zdôvodnila to, že nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému skôr tým, že jej otec dieťaťa sľuboval, že jej výživné doplatí Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť nárok na výživné, obavy rodiča, že v dôsledku uplatnenia nároku na výživné bude nejakým spôsobom ohrozený, neznámy pobyt výživou povinného rodiča, dlhodobý pobyt oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho styk s justičnými orgánmi domovského štátu a pod. Matka takéto dôvody súdu neuviedla, a preto jej súd priznal výživné spätne od mesiaca február 2016, v ktorom matka podala návrh. Návrh matka podala dňa 8. 2. 2016. Od podania návrhu na súd otec prispel na výživu maloletého vo februári sumu 30 €, v marci sumou 50 €, v apríli sumou 100 € a v máji rovnako sumou 100 €. Zročné výživné za obdobie od 1.2.2016 t.j. od podania návrhu na súd do mája 2016 bolo vyčíslené celkovou sumou 120 € a súd ho otcovi povolil splácať po 60 € mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/OSP, konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (Zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).