Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/246/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: ATTITUDE SK, s.r.o., Pribinova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 205 702, zast. konateľkou: J. právne zastúpeného: JUDr. Ján Cáfal, advokát so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, 040 01 Košice, IČO:36 213 136, zast. konateľom S., právne zastúpenému: JUDr. Miroslav Sklenár, advokát, Kováčska 40, Košice v konaní o vydanie nezákonne zadržiavaných vecí a o p r o t i n á v r h u žalovaného o zaplatenie sumy 240 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je povinný v y d a ť žalobcovi hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v kancelárskych a skladových priestoroch prenajatých žalobcom pred ich uzamknutím, a to :

- všetky účtovné doklady pokladničné knihy, evidencie tržieb registračnou pokladňou, mzdy, výplatné listiny, mesačné výkazy zdravotnej a sociálnej poisťovne, zakladateľské zmluvy, dodávateľské a odberateľské zmluvy, pokladničné doklady, bankové výpisy, došlé faktúry, odoslané faktúry, korešpondenciu, došlú poštu spoločnosti S.. a to od roku 2001 do roku 2012,

- všetky účtovné doklady pokladničné knihy, evidencie tržieb registračnou pokladňou, mzdy, výplatné listiny, mesačné výkazy zdravotnej a sociálnej poisťovne, zakladateľské zmluvy, dodávateľské a odberateľské zmluvy, pokladničné doklady, bankové výpisy, došlé faktúry, odoslané faktúry, korešpondenciu, došlú poštu spoločnosti Prvá obslužná s.r.o. a to od roku 2001 do roku 2012,

- registračnú pokladňu,

- 2x počítačovú zostavu s LCD monitormi a príslušenstvom zn. HP,

- 1x skladanú počítačovú zostavu s LCD monitorom a príslušenstvom,

- 1x multifunkčnú tlačiareň zn. Canon so skenerom krémovej farby,

- 2x prenosný telefón pevnej siete zn. Microcom a zn. Siemens Gigaset čiernej farby,

- 1x modem zn. Microcom na pripojenie do internetu,

- 1x kopírovacie zariadenie zn. HP,

- 20x koženkové skladacie stoličky z hliníkovej konštrukcie, z toho10 ks ružovej farby a 10ks čiernej farby,

- 2x veľké kancelárske stoly bielej farby s uzavretým priestorom pre nohy, s nadstavcami na kancelárske stoly bielej farby vo výške 130 cm,

- 1x veľký kancelársky stôl bielej farby, so sivými krajmi,

- 3x zásuvkový kontajner k písaciemu stolu, bielo sivej farby,

- 1x veľký sklenený stôl s nerezovými nohami a dvojitým sklom čírej farby,

- 1x kožené kancelárske kožené kreslo čiernej farby zn. Mayer,

- 2x čierne a biele kancelárske kreslo na otočnej konštrukcii cena zn. Ikea,

- 2x otočné dizajnové stoličky z ružového plastu zo spodnej časti a biele na sedacej časti,

- 8x stoličky s nerezovými nohami biele zhora, ružové zdola,

- 1x celosklenený dizajnový stolík oblého tvaru čisto sklenený 140 cm,

- 1x celosklenený dizajnový stolík oblého tvaru čisto sklenený 40 cm,

- 1x registračná pokladňa zn. Spacio uno sivej farby,

- kancelársky nábytok, vitrína sivo bielej farby dvojdverová s presklenými dvierkami výška 160 cm,

- 1x kancelársky stôl s kovovou sivou konštrukciou so sklom na kovovej konštrukcii,

- 4x kancelárske skrinky biele, so sivou vrchnou doskou šírka 60 cm,

- 4x umelé kvety v porcelánových črepníkoch, jeden so zeleno bielymi listami, druhý s listami jesene, dva so zelenými listami výška okolo 120 cm,

- 1x veľké zrkadlo 120 x 140 cm,

- žalúzie farby zlatohnedej 76 m2,

- podlahy laminátové, sivé 112 m2,

- podlahy laminátové, hnedé 30 m2,

- podlahy laminátové, ružové 10 m2,

- kancelársky nábytok, mahagónové drevo, zostava pozostáva z veľkej skrine dvojdverovej celodrevenej, komody so 4 zásuvkami šírka 120 cm, dvojdverovej skrinky šírka 60 cm, presklenej dvojdverovej skrinky šírka 60 cm, rohovej police, 2x veľký mahagónový kancelársky stôl celodrevený, 2x kresielka čalúnené so vzormi oblého tvaru s vankúšikmi tej istej farby zn. nábytok Kollárová,

- 1x kancelársky rohový stôl hnedý, s čiernou kovovou konštrukciou,

- 2x skrinky 60 cm dlhé, so zasúvacou spodnou časťou hnedej farby,

- mikrovlnná rúra bielej farby,

- rýchlo varná kanvica bielej farby,

- poháre z číreho skla na víno, na vodu vysoké, hranaté, šálky na kávu farby čiernej,

- kožená sedacia súprava čiernej farby skladaná z dvoch častí,

- flipchart z laminátu bielej farby a drevená tabuľa na nohe,

- dizajnová lampa kupolového tvaru kovovej sivej farby, s ťažkým mramorovým podstavcom,

- 1x hudobná stereo veža zn. JVC s rádiom a CD prehrávačom s reproduktormi čiernej farby,

- 1x hudobná veža zn. Sony s reproduktormi,

- 2x nerezový vysoký vešiak na kabáty,

- 1x kovový vešiak,

- kovová konštrukcia stien, ako súčasť presklených stien zn. SHOKI výška 320 cm,

- 10x presklené steny zn. SHOKI (7x320 cm, 3x150 cm),

- 1x sklenené dvere,

- Kniha „Chcem vedieť prečo“ 25 ks,

- Kniha „Encyklopédia pre deti“ 25 ks,

- Kniha „Veľká kniha úloh“ 16 ks,

- Kniha „Atlas s nálepkami“ 15 ks,

- Kniha „Star diár“ 3640 ks,

- Kniha „Krížovky“ 4 ks,

- Kniha „Domáci lekár“ 3 ks,

- Kniha „Moja prvá kniha školáka“ 2 ks,

- Knihy detské nešpecifikované 75 ks,

- Kniha „Angličtina pre deti“ 2 ks,

- Kniha „Príprava do školy“ 2 ks,

- Knihy odborné „Management“ 20 ks,

- v kartónoch balené oblečenie pánske, obleky, topánky spoločenské, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.400,30 EUR na účet jej advokáta JUDr. Jána Cáfala, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 100 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 domáhal voči žalovanému vydania hnuteľných vecí, t.j. účtovné doklady, pokladničné doklady evidencie tržieb, zmluvy od založenia firmy od roku 2001 do roku 2012, 3 x počítačová zostava + 3x LCD monitor+ príslušenstvo, 1x multifunkčná tlačiareň Canon, 2x telefónny prenosný telefón pevnej siete značka Microcom a Siemens Gigaset, 1x

modem microcom na pripojenie internetu, 20 x koženkové skladacie stoličky s hliníkovej konštrukcie 10x ružovej, 10 x čiernej farby, 3 ks veľké kancelárske stoly bielej farby, s nadstavcom, 3 x zásuvkový kontajner k písaciemu stolu bielo sivej farby, 1x veľký sklenený stôl s nerezovou konštrukciou, 1x kožene kancelárske kreslo čierne, 2x čierne a biele kancelárske kreslá otočne, 1x kopírovacie zariadenie HP, 4ks otočné dizajnové stoličky ružovej farby, 1x celosklenený konferenčný stolík dizajnový kus oblého tvaru 140 cm, 1ks celosklenený dizajnový stolík oblého tvaru rozmery 40 cm dlhy oblého tvaru, Kancelársky nábytok - vitrína sivej farby dvojdverová presklená výška 160 cm, 4ks kancelárske skrinky biele so sivou vrchnou doskou šírka 60 cm, 4ks umelé kvety v porcelánových črepníkoch výška 120 cm, 1ks zrkadlo cm, žalúzie farba zlatohnedá 76m2, podlahy laminátové tmavo sivej farby 112m2, kancelársky nábytok mahagónové drevo- zostava pozostáva z veľkej skrine dvojdverovej celodrevenej, komody s 4-mi zásuvkami šírka 120 cm, dvojdverová skrinka šírka 60 cm, presklená dvojdverová skrinka, šírka 60 cm, rohová polica, 2 kresielka oblého tvaru s vankúšmi s hnedými vzormi, 1 ks kancelársky rohový stôl hnedej farby s čiernou kovovou konštrukciou, 2 skrinky 60 cm dlhé so zasúvacou spodnou časťou, mikrovlna rúra, rýchlovarná kanvica, kožená sedacia súprava rohová, Flipcart, drevená tabuľa, Dizajnová lampa kovovej farby s mramorovým podstavcom, Hudobná stereo veža značky JVC s reproduktormi, Hudobná stereo veža značky Sony s reproduktormi, 2x Nerezový vešiak na šaty, 1x kovový vešiak, Kovová konštrukcia stien, ktorá nie je stavebnou konštrukciou výška 320 cm, Súčasť konštrukcie sklenené steny 10 ks 7x320 cm, 3x150cm, knihy v sklade : kniha Chcem vedieť prečo 25ks, kniha Encyklopédia pre deti 25ks, kniha Veľká kniha úloh 16ks, kniha Atlas s nálepkami 15ks, kniha Školský lexikón 24ks, kniha Star diár 3640ks, kniha Veľká kniha krížoviek 4ks, kniha Domáci lekár 3ks, kniha Moja prvá kniha školáka 2ks, kniha Detské nešpecifikované 75ks, kniha Angličtina pre deti 2ks, kniha Príprava do školy 2ks. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.11.2010 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o nájme č.NZD/01/2010, ktorej predmetom bol nájom kancelárskych a vkladových priestorov vo vlastníctve žalovaného v budove na E. v Košiciach, konkrétne kancelárskych priestorov o výmere 119,18 m2 nachádzajúcich sa na druhom nadzemnom podlaží budovy a skladových priestorov o výmere 46,86 m2 nachádzajúcich sa na prvom nadzemnom podlaží. Touto zmluvou žalovaný prenechal žalobcovi do užívania predmetné priestory a žalovaný sa zaviazal platiť nájom v sume 306,36 EUR bez DPH za 119,18 m2 a v sume 100 EUR bez DPH za 46,86 m2, ako aj paušálne platby za médiá vo výške 158,50 EUR za výmer 119,18 m2 a sumu 35,14 EUR za výmeru 46,86 m2 (čl.II. odsek 4 zmluvy), celkovo 600 EUR mesačne, vrátane DPH. Dňa 30.9.2012 žalovaného ukončil nájom a doručil žalobcovi výzvu na úhradu všetkých neuhradených platieb na nájomnom, od 1.10.2012 žalovaný zamedzil prístup žalobcovi do skladových priestorov a od 3.10.2012 aj do jeho kancelárskych priestorov, pričom mu oznámil, že kým nedôjde k úhrade nájomného nebude mu prístup obnovený. Dňa 9.10.2012 žalobca uhradil všetky nedoplatky na nájomnom voči žalovanému a to vkladom v hotovosti na bankový účet žalovaného, na základe čoho žalovaný krátkodobo sprístupnil resp. otvoril skladové priestory na vyzdvihnutie tovaru žalobcu, potom však bol sklad zamknutý a bol zmenené jeho kódovanie. A teda v období od bol žalobca bez prístupu k svojmu tovaru. Kancelárske priestory žalobcu sú od 3.10.2012 uzamknuté, vôbec sprístupnené neboli, pričom žalobca v nich mal pred uzamknutím svoje počítače, úradné doklady, zmluvy týkajúce sa firmy, nábytok, telefóny, kopírovací stroj, fax a ďalšie veci. Žalobca opakovane osobne dokonca aj cestou právneho zástupcu aj telefonicky kontaktoval žalovaného so žiadosťou o sprístupnenie priestorov a vydanie nezákonne zadržiavaných veci, no bezúspešne.

Žaloba bola žalovanému spolu s procesným poučením doručená dňa 14.3.2013. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe dňa 29.4.2013 uviedol, že žalobca užíval predmetné priestory približne dva roky, pričom pravidelne neplatil nájomné resp. meškal s jeho zaplatením, pričom viac ako 60 % faktúr bolo hradených žalobcom po dobe splatnosti od 180 do 340 dní, preto žalovaný opakovane dával žalobcovi výpovede z nájmu s odkladacou podmienkou o zaplatení dlžného nájomného, ktoré žalobca nakoniec vždy zaplatil, preto účinky výpovede nenastali. V septembri 2012 žalobca opäť neuhradil celú výšku mesačného nájomného, preto žalovaný jednostranne ukončil nájomný vzťah ku dňu 30.9.2012 v zmysle článku III. bodu 2 nájomnej zmluvy. Žalobca s obsahom výpovede súhlasil, výpoveď akceptoval a potvrdil prevzatie tejto výpovede svojim podpisom dňa 13.9.2012, a súhlasil aj s doplatením dlžných faktúr a s vyprataním priestorov ku dňu 30.9.2012. Následne dňa 29.9.2012 žalobca poukázal na účet žalovaného 163,64 EUR, čím čiastočne uhradil nájomné za mesiac september 2012. Dňa 30.9.2012 teda došlo ku skončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný eviduje voči žalobcovi za rok 2012 dlh plynúci z úrokov z omeškania vo výške 323 EUR, úroky z omeškania za rok 2011, a skladné a prepravné. Žalovaný uviedol, že naopak, žalobca svoje veci opustil, neodovzdal priestory žalovanému a nevypratal ich, hoci mohol a mal tak učiniť, pričom žalovaný umožní žalobcovi prísť si prevziať svoje

veci za splnenie si všetkých zmluvných záväzkov. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k úhrade trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v prospech žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, výpoveďami účastníkov konania, svedeckými výpoveďami, písomnými podaniami účastníkov konania, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Žalobca je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. v oddieli Sro, vo vl.č.12377/V, pod obchodným menom ATTITUDE SK, s.r.o., so sídlom Pribinova 8 (pôvodne, do 2.5.2015 pod obchodným menom IMASS & partners, s.r.o. so sídlom Štúrova 33, Košice).

Žalovaný je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. v oddieli Sro, vo vl.č. 13157/V.

Dňa 15.11.2015 žalobca pod obchodným menom IMASS & partners, s.r.o. ako nájomca so žalovaným, ako prenajímateľom uzavreli Zmluvu o nájme pod č. V.0 na prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného v budove so súp.č. na E. konkrétne kancelárskych priestorov o výmere 119,18 m2 nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží budovy a skladových priestorov o výmere 46,86 m2 nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží za dohodnutý nájom (čl.II., bod 1.) vo výške 306,36 EUR bez DPH (za 119,18 m2) a 100 EUR bez DPH (za 46,86 m2), splatný mesačne vopred na základe faktúry (čl.II. bod 2 zmluvy). Rovnako sa zmluvné strany dohodli na platbách za médiá (čl.II., bod 4 zmluvy) vo výške 158,50 EUR (za 119,18 m2) a 35,14 EUR (za 46,86 m2), t.j. celkovo 600 EUR mesačne bez DPH.

V čl. III., bode 2, písm.ad) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že nájomca neuhradí prenajímateľovi splatné nájomné alebo náklady za služby ani do 30 dní odo dňa jeho splatnosti, je prenajímateľ oprávnený jednostranne ukončiť zmluvný vzťah založený touto zmluvou, formou písomného oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu s účinnosťou ku prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bolo nájomcovi takéto oznámenie prenajímateľa doručené alebo odovzdané.

Podľa čl. III bodu 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v deň ukončenia nájomného vzťahu založeného touto zmluvou, je nájomca povinný vypratať nebytové priestory na vlastné náklady a protokolárnym zápisom ich odovzdať prenajímateľovi. V prípade, že tak v tento deň neurobí, dohodli sa touto zmluvou zmluvné strany, že nájomca touto zmluvou udeľuje prenajímateľovi neodňateľný súhlas na vstup do týchto priestorov a takisto udeľuje prenajímateľovi neodňateľný súhlas, aby tieto nebytové priestory za neho na nájomcovu zodpovednosť, nájomcovo riziko a nájomcove náklady prenajímateľ vypratal, vrátane ich vybavenia a prípadnej dokumentácie, ktorú do nich vniesol nájomca a aby tieto veci prenajímateľ umiestnil do voľných skladových priestorov, za poplatok, ktorého výška je rovnaká ako výška nájomného dohodnutého v tejto zmluve. Nájomca sa zároveň touto zmluvou zaväzuje, že prenajímateľovi zaplatí okrem poplatku za skladovanie jeho vecí aj náklady, ktoré prenajímateľ vynaložil pri vyprataní týchto jeho vecí a súhlasí s tým, že mi ich prenajímateľ vyfakturuje osobitnou faktúrou.

Z Oznámenia prenajímateľa zo dňa 10.9.2012 vyplýva, že žalovaný v zmysle článku III. ods. 2 písm.ad) Zmluvy o nájme č. V.0 jednostranne ukončil zmluvný vzťah zmluvný vzťah založený touto zmluvou ku dňu 30.9.2012 z dôvodu, že žalobca k uvedenému dátumu dlhuje na nájomnom a na službách spojených s nájmom sumu 9.996,36 EUR, vrátane DPH. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu k bezodkladnej úhrade dlžnej sumy a k bezodkladnému vyprataniu priestorov ku dňu 30.9.2012.

Podľa Potvrdenia o vklade v hotovosti z účtu v banke B. a.s. žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 29.9.2012 sumu 2.000 EUR z dôvodu nájmu.

A podľa Potvrdenia o vklade v hotovosti z B. a.s. zo dňa 9.10.2012, žalobca poukázal platbu 2.310 EUR ako nájomné na účet vedený na meno žalovaného.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 14.8.2013 uviedol, že žalovaný potvrdil, že zadržiava veci žalobcu, pričom tvrdí, že žalobca opustil a neodovzdal priestory a nevypratal ich aj napriek tomu, že tak mal urobiť. Uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca nežiadal svoje veci, o čom svedčí, aj to, že podal túto žalobu a takisto aj trestné oznámenie na žalovaného. Už z trestného oznámenia a

výpovede zástupcu žalovaného v trestnom spise je zrejmé, že žalovaný žiadal od žalobcu zaplatiť sumu 5.000 EUR, ktoré však nevedel zdôvodniť a podložiť a nakoniec si vymyslel akési úroky z omeškania v sume 323 EUR, pričom oproti tomu zadržiava veci žalobcu v hodnote 25.000 EUR a spôsobuje tým nefunkčnosť spoločnosti žalobcu, pretože okrem iného zadržiava aj dokumentáciu obchodnej spoločnosti žalobcu.

Na pojednávaní dňa 31.1.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na žalobe o vydanie neoprávnenie zadržiavaných vecí, neskôr možno petit žaloby rozšíri aj o náhradu škody cca 24.630 EUR, pretože došlo ku škode na veciach, ale aj na podnikaní u žalobcu v dôsledku bezdôvodne zadržiavaných vecí, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie podnikateľskej činnosti a to aj vo vzťahu k štátu, ide napr. aj o účtovnú evidenciu žalobcu, počítače.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31.1.2014 uviedol, že žalobca nepreukázal, aké veci boli uložené v sklade a že k nim má aj vlastnícke právo. Žalobca si naopak dlhodobo a opakovane neplnil svoje povinnosti platením nájomného riadne a včas a za to, že si žalobca neprevzal svoje veci potom, ako opustil nebytové priestory patrí žalovanému skladné a úschovné.

Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu 17.6.2014 uviedol, že dňa 30.9.2012 žalovaný ukončil nájom a súčasne vyzval žalobcu na úhradu všetkých neuhradených platieb na nájomnom vo výške 9.996,36 EUR, na základe čoho mu žalobca zaplatil 9.10.2012 sumu 2.310 EUR a dňa 29.9.2012 sumu 2.000 EUR. Dovtedy platil nájomné priebežne, doklady o týchto úhradách, ako aj celá agenda spoločnosti sa nachádza v uzamknutých priestoroch u žalovaného, pričom kancelárske priestory žalobcu sú od 3.10.2012 uzamknuté. Poukázal na to, že podstatou je, že žalovaný vo svojom vyjadrení jednoznačne potvrdil, že zadržiava veci žalobcu a nespochybnil, že žalobca svoj dlh na nájomnom zaplatil.

Na pojednávaní dňa 23.10.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že v tomto prípade nejde o zadržanie hnuteľných vecí na základe nezaplateného nájmu, pretože žalovaný konateľke žalobcu opakovane umožnil vstup do skladových priestorov, žalobca si veci svojvoľne neprevzal, ale ide tu o zadržanie hnuteľných vecí na základe nezaplateného skladného. Žalobca v čase skončenia nájmu nemal zaplatené nájomné, pretože túto sumu uhradil až 9.10.2012 vo výške 2.310 EUR, t.j. ako dlžné nájomné za predchádzajúce obdobie. Ďalej uviedol, že od 13.9.2012 plus 17 dní mal žalobca na to, aby si vypratal svoje veci z nehnuteľnosti, žalovaný opakovane umožnil vstup do týchto priestorov, dvere do priestorov, ktoré mali prenajaté im otvárala zamestnankyňa, pani L. ale pravdepodobne nebol spísaný záznam o tomto úkone, teda žalobkyňa si sama neprevzala veci. Od 1.10.2012, kedy už bol ukončený nájomný vzťah, s vecami žalobcu sa nehýbalo, zostali na mieste tak, ako boli počas nájmu, následne od 1.10.2012 mal žalobca zamedzený vstup do skladových priestorov, preto mal od 3.10.2012 zákaz vnášať veci do kancelárskych priestorov a bol mu obmedzený vstup do kancelárskych priestorov. Dňa 9.10.2012 zaplatil žalobca 2.310 EUR, kedy si mohol prevziať svoje veci, ale neurobil tak. Preto potom žalovanému vzniklo právo vypratať tieto priestory od vecí, ktoré si dobrovoľne neprevzal, bolo to v októbri 2012. Veci sa uskladnili do skladových priestorov. K sume 9.996,36 EUR vrátane DPH, ktorá je uvedená ako dlžná suma ku dňu oznámenie prenajímateľov s ukončením zmluvného vzťahu z 10.9.2012 sa právny zástupca žalovaného nevyjadril. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca veci opustil, preto žalovaný tieto veci riadne uskladnil, na základe čoho požaduje zaplatenie skladného, pričom suma dlžného skladného je rovnaká, ako hodnota dlžného nájomného v zmysle čl. III. bodu 4 Nájomnej zmluvy. K tvrdeniu, že žalobca sa domáhal vydania veci uviedol, že o žiadosti na vydanie zadržaných vecí sa žalovaný dozvedel až z trestného oznámenia a následne z civilnej žaloby v tomto konaní. Preto sa domnieva, že žaloba je nedôvodná, pretože žalovaný si voči žalobcovi riadne uplatnil zádržné právo v zmysle §535 Obchodného zákonníka, ale naopak, žalovaný má právo na zaplatenie skladného z dôvodu, že žalobca opustil svoje veci, nemal záujem o ich prevzatie, preto mal prenajímateľ právo premiestniť ich do skladov. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že doposiaľ žalovaný ešte nevyzýval žalobcu na prevzatie si veci po ukončení zmluvného vzťahu, ani na zaplatenie dlžného skladného.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.10.2014 uviedol, že bolo zamedzené konateľke žalobcu vnášať veci do týchto priestorov po skončení nájmu. Po 9.10.2012, kedy žalobca zaplatil 2.310 EUR prebehlo ešte jedno jednanie, na ktorom som sa konatelia účastníkov, za prítomnosti právnych zástupcov, zamestnanca žalobcu pána R. rozprávali o zadržaných veciach, kedy konateľ žalovaného

žiadal o zaplatenie sumy 5.000 EUR, ktorej dôvod nešpecifikoval a ani výšku tejto sumy. Za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne pán X. otvoril malý sklad, odkiaľ dovolil žalobcovi prevziať si pár kníh, hoci apelovali, že je tam účtovníctvo a teda fiškálne záujmy štátu sú ohrozené, ale toto už umožnené žalobkyni nebolo.

Konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2014 uviedla, že do príručného skladu sa dostala dňa 9.10.2012 zhruba na hodinu, odkiaľ si mohla zobrať zopár kníh, pretože žalobca tlačí knihy, aj keď ich tam boli tisíce. Keď sa dostavila dňa 9.10.2012 do kancelárskych priestorov, tieto už boli úplne vypratané, s tým, že pán X. jej oznámil, že nábytok a všetky veci z kancelárie boli presunuté do skladového hangáru na I. kam sa následne presunuli. Bolo im umožnené zhruba na 15 minút veci skontrolovať, ale nemohli si odtiaľ nič vziať, stihli to len vizuálne skontrolovať a to za prítomnosti svojho technika a zamestnanca, pána R., pričom technik zistil a skonštatoval poškodenie majetku.

V písomnom podaní z 20.10.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný vyzval žalobcu vo výpovedi zo dňa 10.9.2012, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 13.10.2012 k vyprataniu predmetu nájmu ku dňu 30.9.2012, avšak žalobca opäť nedodržal svoj zmluvný záväzok, ktorý vyplýval z čl. III bodu 4. nájomnej zmluvy. Žalovaný v čase trvania nájomného vzťahu žiadnym spôsobom nezasahoval do užívacieho práva žalobkyne a jej činnosti a keďže od prevzatia jednostrannej výpovede mal žalobca 17 dní na vypratanie nehnuteľnosti, čo jej dostatočný čas na vysťahovanie sa a vypratanie priestorov. Preto mal žalovaný možnosť využiť aj zákonné zádržné právo. Uviedol, že žalovaný 9.10.2014 (pozn. súdu, správne mal byť 2012) sprístupnil žalobcovi všetky priestory, ktoré boli predmetom nájmu, čo vyplýva aj zo samotného tvrdenia žalobcu v žalobe a žalovaný nemal povinnosť požiadať o súpis osoby poverenou súdom, keďže v lehote 8 dní žalobkyni veci vydal a umožnil sa žalobcovi vysťahovať, avšak žalobca si ich ani 9.10.2014 (pozn. súdu, správne mal byť 2012) neprevzal a priestory nevypratal a navyše mali medzi sebou osobitnú dohodu o skladovaní podľa čl. III bodu 4. nájomnej zmluvy. Preto žalovaný hnuteľné veci žalobcu mohol uskladniť v súlade s § 527 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom uskladnením tovaru vznikli žalovanému dopravné náklady a náklady na demontáž hnuteľných vecí, a zároveň povinnosť žalobcovi zaplatiť skladné vo výške, ktorá je rovnaká ako výška dohodnutá v nájomnej zmluve, t.j. tak ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v čl. III bod 4 Nájomnej zmluvy. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 14.10.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný si v tomto konaní neuplatňuje zaplatenie skladného, uvádzal to len ako obranu, t.j. ako dôsledok toho, že žalobca bol vyzvaný na vypratanie týchto priestorov do 30.9.2012 v dôsledku skončenia nájomného vzťahu dňom 13.9.2012, avšak tak neurobil, preto musel žalovaný veci, ktoré sa tam nachádzali umiestniť do skladu.

Na pojednávaní dňa 14.10.2015 svedok R. uviedol, že u žalobcu bol predtým spoločníkom, preto sa u neho v rámci zadržaných vecí nachádzajú aj veci patriace jeho terajšej firme, Prvá obslužná s.r.o., kde je konateľom, a to konkrétne, účtovné doklady spoločnosti Prvá obslužná s.r.o., ďalej nábytok mahagónový, hnedý, registračná pokladňa, a koberce. Spolu so žalobcom sa začiatkom októbra 2012 boli pozrieť na zadržané veci na E., kde zistili, že časť vecí tam už nebola, a pán X. im oznámil, že časť veci je už na I. Preto tam išli, kde zistili, že veci sú uložené v dvoch hangároch vedľa Kovovýroby, teda vedľa nových vytlačených kníh zvárači zvárali. Uviedol, že od konateľky žalobcu sa dozvedel, že dôvodom nevydania vecí žalovaným bolo neuhradenie časti nájmu. Kancelárske priestory žalobcu svedok navštevoval dva

- trikrát do týždňa, a skladové priestory nie, avšak uložené svoje veci od času, kedy sa podpisovala nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným.

Svedkyňa L. na pojednávaní dňa 14.10.2015 vypovedala, že je zamestnaná u žalovaného na ekonomickom oddelení, na fakturáciách od roku 2011. Potvrdila, že žalobca mal u žalovaného prenajaté kancelárske a skladové priestory k čomu svedkyňa vykonávala fakturácie, odovzdala ich pani T. niekedy aj pánovi Q. keď bol v kancelárii. Uviedla, že žalobca mal aj nejaké nedoplatky, ale potom všetko uhradili, nezaplatili iba penalizačnú faktúru splatnú v októbri 2012, ktorá vznikla na základe omeškania úhrad nájmu. Svedkyňa uviedla, že spočiatku bol so žalobcom problém s platením, neskôr už nie. Nepamätala sa, či ku dňu skončenia nájomného vzťahu, mal žalobca všetky záväzky vyporiadané, a ani na sumu okolo 9.900 EUR. V septembri 2012 došlo k výpovedi nájomnej zmluvy, pričom žalobca mal v kancelárskych a skladových priestoroch svoje veci, preto mu začiatkom októbra 2012 na základe poverenia pánom X. otvorila skladový priestor. Konateľka žalobcu prišla pre veci so svojimi ľuďmi, pričom mali jedno auto o niečo väčšie ako osobné motorové vozidlo, ale menšie ako nákladné, do ktorého

naložili nejaké veci, veľa sa im tam nezmestilo, tak v sklade zostali ešte nejaké veci, boli tam publikácie, tlačoviny, nábytok tam nebol. Svedkyňa uviedla, že potom, ako si veci zobrali, sklad zatvorila a takto to zostalo. Nevedela uviesť, či obdobie na vyzdvihnutie vecí žalobcom bolo časovo obmedzené, ona otvorila priestory žalobcovi iba v októbri 2012 a nepamätala sa ani na to, či od roku 2012 prišiel niekedy zástupca žalobcu za žalovaným ohľadne vyzdvihnutia si svojich vecí.

Dňa 2.11.2015 žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov a výdavkov spojených s vyprataním priestorov, ktoré mal žalobca v nájme spolu s nárokom na zaplatenie poplatku podľa čl. III bod 4 Zmluvy o nájme č. V. vo výške rovnakej, ako bola výška nájomného. V tomto podaní uviedol, že žalobca ako nájomca, bol v neustálom omeškaní s platením nájomného, čím porušoval zmluvné povinnosti dohodnuté v zmluve o nájme č. V. zo dňa 15.11.2010, neuhradil splatné nájomné a náklady za služby ani do 30 dní odo dňa splatnosti, čím žalovanému ako prenajímateľovi vzniklo právo na ukončenie zmluvného vzťahu, preto žalovaný ukončil jednostranne zmluvný vzťah listom zo dňa 10.9.2012 ktorý doručil 13.9.2012, a kedy vyzval žalobcu k bezodkladnej úhrade dlhu a bezodkladného vypratania nebytových priestorov ku dňu 30.9.2012. Avšak žalobca svoj dlh ku dňu 30.9.2012 nesplatil a nevypratal priestory žalovaného, pričom na vypratanie priestorov mal viac ako 17 dní, preto si žalovaný uplatnil náklady a výdavky na vypratanie priestorov v sume 240 EUR s DPH a skladné podľa čl. III bod 4 Zmluvy o nájme č. V.0 v sume činí 484,03 EUR s DPH mesačne až do prevzatia hnuteľných vecí žalobcom. Preto navrhol, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu nákladov a výdavkov spojených s vyprataním priestorov vo výške 240 EUR, ako aj 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 240 EUR, a to od 1.11.2012 až do zaplatenia, ako aj sumu z dôvodu poplatku na skladovanie vecí vo výške 484,03 EUR mesačne za každý kalendárny mesiac za obdobie od 1.10.2012 až do prevzatia veci spoločnosťou ATTITUDE SK, s.r.o. so sídlom Pribinova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 205 702 spolu s úrokom z omeškania vo výške : 8,75 % za obdobie od 1.11.2012 do 7.5.2013, 8,5 % za obdobie od 08.05.2013 do 12.11.2013, 8,25 % za obdobie od 13.11.2013 do 10.06.2014, 8,15 % za obdobie od 11.06.2014 do 09.09.2014, 8,05 % za obdobie od 10.09.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zo znenia § 1 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka č.513/1991 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Na základe vyššie uvedeného, súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Z.z..

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Žaloba v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci (či už ide o osobu fyzickú, alebo právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (práva oprávnenej držby) žalobcu. Preto skúmanie platnosti právneho úkonu, o ktorý žalobca opiera tvrdenie o svojom vlastníckom práve, je prirodzenou súčasťou postupu súdu v konaní o takej žalobe. Vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd preukázaný predmet konania, t.j. zo zoznamu hnuteľných vecí uvedených v žalobe, ktorých vydania sa žalobca domáha a z identického zoznamu vecí žalovaného, ktorých rozsah nenamietal žalovaný v žiadnom zo svojich písomných, ústnych vyjadrení

a ani vo svojom protinávrhu zo dňa 29.10.2015, v ktorom za identické hnuteľné veci žiadal zaplatenie skladného. Na základe toho súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd tiež preukázané, že predmet konania (podľa súpisu vecí) sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, u žalovaného.

Podľa ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

Zádržné (retenčné) právo je vecno-právny prostriedok, ktorý slúži veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky, ktorý vzniká jednostranným prejavom veriteľa a spočíva vo faktickom zadržaní veci, ktorú je inak povinný vydať. Zádržné právo zabezpečuje len peňažné pohľadávky, ktoré sú splatné. Veriteľ peňažnej pohľadávky, ktorý právom zadržiava hnuteľnú vec, nie je oprávnený s touto vecou sám disponovať. Ak však jeho splatná pohľadávka nebola uspokojená a nebola ani poskytnutá dostatočná zábezpeka, má právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prioritné uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku ním zadržiavanej veci pred iným veriteľom. Zádržné právo zaniká spolu so zánikom zabezpečenie pohľadávky, najmä splnením dlhu a tiež aj poskytnutím zábezpeky.

Zádržné právo (ako právo k cudzej veci) nemá osoba, ktorá určitú vec zadržiava protiprávne. Právo zadržať hnuteľnú vec, za splnenia aj ďalších zákonných predpokladov (zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky), teda môže vzniknúť iba tomu, komu vznikla povinnosť takú vec oprávnenej osobe vydať (edičná povinnosť), a pritom vykonať zádržné právo môže iba tá osoba, ktorá má hnuteľnú vec vo svojej faktickej moci, do ktorej moci sa vec dostala zákonným spôsobom. Zádržné právo nesvedčí osobe, ktorá má vec, ku ktorej by mohlo toto právo vzniknúť, u seba neprávom, najmä keď sa jej zmocnila svojvoľne alebo ľstivo. Vec odňatú svojvoľne nemožno zadržovať a využívať tak výhody retencie (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2004, sp.zn. ).

V tomto konaní bolo nesporné, že žalovaný vykonal zádržné právo na základe nájomnej zmluvy so žalobcom a to tým, že si hnuteľné veci patriace žalobcovi ponechal vo svojej faktickej moci. V konaní však žalovaný nepreukázal existenciu dôvodu zrušenia záväzkovo-právneho vzťahu so žalobcom uvedený v Oznámení o skončení nájomného vzťahu ku dňu 30.9.2012, ktorý mal spočívať v existencii dlhu na nájme a ostatných platbách vo výške 9.996,36 EUR vrátane DPH k dátumu vyhotovenia oznámenia (10.9.2012), a teda, že žalobca bol žalovanému aj po vyplatení sumy 2.000 EUR (dňa 29.9.2012) a sumy 2.310 EUR (dňa 9.10.2012) naďalej dlžný a že mu vznikol právny dôvod na ukončenie nájomného vzťahu so žalobcom a zadržanie hnuteľných vecí týmto titulom. Žalovaný v tomto smere aj napriek tomu, že bol k tomu súdom opakovane vyzývaný nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu a žiadne dôkazy súdu neoznačil.

Podľa § 672 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase zadržania vecí, t.j. od 1.10.2012 nemal voči žalobcovi žiadnu splatnú pohľadávku a teda, zádržné právo k predmetu konania vykonal neoprávnene, bez právneho dôvodu. Okrem uvedeného, žalovaný pri výkone zádržného práva konal aj v rozpore s ust. § 672 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka, keď v lehote do ôsmich dní nepožiadal súd o vykonanie súpisu zadržaných vecí osobou poverenou súdom, preto mu zo zákona vznikla povinnosť tieto neprávom zadržiavané veci vydať žalobcovi.

Súd k tomuto záveru dospel aj potom, ako žalovaný v tomto konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by žalobca nemal záujem prevziať si svoje veci z kancelárií alebo skladu, o opaku jeho tvrdenia a dôvodnosti nároku žalobcu naopak svedčia nasledujúce preukázané skutočnosti :

- žalobca podal žalobu na súde na vydanie vecí, nakoľko k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného aj napriek výzvam predchádzajúcim súdnemu konaniu nedošlo, ak by žalovaný mal záujem veci vydať, tak by takéto konanie žalobcu bolo v zjavnom rozpore s logikou veci,

- žalobca v rovnakej veci s podozrením na trestnosť konania žalovaného, sa obrátil aj na orgány činné v trestnom konaní, práve z dôvodu, že k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného nedošlo, aj v tomto

prípade platí, že ak by žalovaný mal záujem veci vydať, tak by takéto konanie žalobcu bolo v zjavnom rozpore s logikou veci,

- dňa 23.10.2014 právny zástupca žalovaného potvrdil, že žalovaný zadržal hnuteľné veci žalobcu, pričom namietal právny titul zadržania, tzn., že potvrdil, že žalovaný zadržal hnuteľné veci žalobcu ale nie z dôvodu nezaplateného nájmu ale z dôvodu nezaplatenia skladného za tieto veci,

- žalovaný tvrdil, že v čase od 13.9.2012 + ďalších 17 dní opakovane umožnil vstup žalobcovi do priestorov, ktoré mal prenajaté, avšak toto tvrdenie - žalovaný preukázal len čiastočne a to výpoveďou poverenej pracovníčky pani L. ktorá uviedla, že začiatkom októbra 2012 jednorazovo umožnila konateľke žalobcu vstup do priestorov, aby si mohli zobrať veci, o iných vstupoch žalobcu alebo jeho záujme o vstup do priestorov informovaná nebola,

- účastníci ďalej zhodne vo svojich výpovediach potvrdili, že od 1.10.2012 mal žalobca zamedzený vstup do skladových priestorov a že od 3.10.2012 mal zákaz vnášať veci do kancelárskych priestorov,

- žalovaný od začiatku tohto súdneho konania, ale aj pri skončení nájomného vzťahu k 30.9.2012 tvrdil, že veci žalobcu zadržiava z dôvodu dlžnej sumy, ktorú uviedol v Oznámení o skončení nájomného vzťahu sumou 9.996,36 EUR vrátane DPH, pričom však nepreukázal z akého právneho titulu mala vzniknúť táto jeho pohľadávka, a ani jej ďalšie identifikačné znaky na to, aby bola predmetom posúdenia súdom, preto súd toto tvrdenie žalovaného vzal za nepreukázané, čo malo podstatný vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu,

- žalovaný dňa 29.10.2015 uviedol, že sa o žiadosti žalobcu o vydanie vecí dozvedel až z trestného konania začatého dňa 6.2.2013 a zo žaloby doručenej mu dňa 14.3.2013, avšak žalovaný už nevysvetlil, čo mu doposiaľ bránilo napríklad od 6.2.2013 žalobcovi tieto veci vydať,

- žalovaný zmenu právnej argumentácie vo vzťahu k právnemu dôvodu zadržania vecí žalobcu (najprv titulom zadržania z dôvodu dlžnej pohľadávky, neskôr titulom dlžného skladného) takticky vykonal až s ohľadom na vývoj súdneho konania, preto jeho tvrdeniu o tom, že žalobcovi umožnil prevziať si svoje veci súd nemohol uveriť a pokladal toto tvrdenie za nedôveryhodné.

Na základe zisteného skutkového stavu a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalovaný tým, že bez právneho dôvodu zadržiava hnuteľné veci patriace žalobcovi, zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že mu bráni a znemožňuje disponovať s jeho vecami, ktoré zadržal, preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného vydaniu hnuteľných vecí tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalovaný v konaní namietal, že žalobcovi nikdy nebránil zobrať si svoje veci, ale že naopak, žalobca si bez toho, aby mu v tom bránil, nevyzdvihol si svoje veci, preto si v protinávrhu uplatnil voči žalobcovi nárok v zmysle osobitnej dohody uvedenej v čl.III, bode 4 zmluvy na zaplatenie za skladovanie týchto vecí vo výške 484,03 EUR mesačne za každý kalendárny mesiac za obdobie od 1.10.2012 až do prevzatia veci žalobcom, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % za obdobie od 1.11.2012 do 7.5.2013, ďalej vo výške 8,5 % za obdobie od 08.05.2013 do 12.11.2013, 8,25% za obdobie od 13.11.2013 do 10.06.2014, 8,15 % za obdobie od 11.06.2014 do 09.09.2014, 8,05 % za obdobie od 10.09.2014 do zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie nákladov na odvoz vecí do skladu v sume nákladov a výdavkov spojených s vyprataním priestorov vo výške 240 EUR, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 240 EUR od 1.11.2012 do zaplatenia.

Podľa §97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa §98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Účelom inštitútu vzájomnej žaloby je to, aby súd konajúci o žalobe v sporovom konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania prejednal v rovnakom konaní i vzájomnú žalobu žalovaného, a to vždy okrem prípadov, v ktorých to Občiansky súdny poriadok nepripúšťa (napr. z dôvodov odlišnej vecnej príslušnosti, z dôvodov osobitnej miestnej príslušnosti atď.).

V zmysle § 97 ods. 3 O.s.p. doručením vzájomnej žaloby žalobcovi dňa 16.11.2015 bolo začaté konanie o návrhu žalovaného, t.j. o zaplatenie sumy vo výške 240 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

ročne z tejto sumy od 1.11.2012 do zaplatenia, titulom skladného ako sume rovnajúcej sa nájmu podľa čl. III bode 4 zmluvy.

V čl. III bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v deň ukončenia nájomného vzťahu založeného touto zmluvou je nájomca povinný vypratať nebytové priestory na vlastné náklady a protokolárnym zápisom ich odovzdať prenajímateľovi. V prípade, že tak v tento deň neurobí, dohodli sa touto zmluvou zmluvné strany, že nájomca touto zmluvou udeľuje prenajímateľovi neodňateľný súhlas na vstup do týchto priestorov a takisto udeľuje prenajímateľovi neodňateľný súhlas, aby tieto nebytové priestory za neho na nájomcovu zodpovednosť, nájomcovo riziko a nájomcove náklady prenajímateľ vypratal, vrátane ich vybavenia a prípadnej dokumentácie, ktorú do nich vniesol nájomca a aby tieto veci prenajímateľ umiestnil do voľných skladových priestorov, za poplatok, ktorého výška je rovnaká ako výška nájomného dohodnutého v tejto zmluve. Nájomca sa zároveň touto zmluvou zaväzuje, že prenajímateľovi zaplatí okrem poplatku za skladovanie jeho vecí aj náklady, ktoré prenajímateľ vynaložil pri vyprataní týchto jeho vecí a súhlasí s tým, že mi ich prenajímateľ vyfakturuje osobitnou faktúrou.

Podľa § 527 ods. 1 č. 513/1991 Zb.z. zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia zmluva o skladovaní je dvojstranný záväzkový vzťah medzi skladovateľom a ukladateľom, ktorej charakteristickým znakom a odlišnosťou od zmluvy o uložení veci je fakt, že skladovanie je predmetom podnikania jednej zmluvnej strany (tej, ktorá preberá vec a zaväzuje sa ju uskladniť). Zmluvou o skladovaní sa teda skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd v konaní o návrhu žalobcu (o vydanie hnuteľných vecí) dospel k záveru, že žalovaný v rozpore so zákonom a bez právneho dôvodu doposiaľ zadržiava hnuteľné veci žalobcu a dobrovoľne mu ich doposiaľ nevydal, na základe čoho v konaní o protinávrhu žalovaného (o zaplatenie skladného a nákladov za odvoz vecí) súd uzavrel, že žalovanému nárok v zmysle čl. III, bod 4 zmluvy na skladné, ako aj na náklady na odvoz vecí do skladu nevznikol, pretože v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným nejde o uskladnenie vecí na základe zmluvy o skladovaní veci, alebo na základe oprávneného zadržiavania hnuteľných vecí žalovaným, ale naopak, ide o zadržanie vecí patriacich žalobcovi protiprávne, v rozpore s §151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, za čo nárok žalovanému vzniknúť nemohol. Preto súd skonštatoval, že nárok žalovaného uplatnený v protinávrhu je nedôvodný a ako taký, ho zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním dňa 13.6.2016 v sume 5.289,83 EUR, t.j. za právne zastúpenie 3.812,03 EUR a za súdny poplatok 1.477,80 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 EUR do 33.193,92 EUR; 220,74 EUR + 16,60 EUR za každých aj začatých 1.659,70 EUR prevyšujúcich sumu 6.638,78 EUR.

Podľa §13a ods.1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena a náhrady vypočítané z tarifnej hodnoty veci 24.630 EUR, pričom hodnota 1 úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 403,34 EUR a to za nasledujúce úkony právnej služby : 1. prevzatie a príprava zastúpenia 25.10.2012, 2. písomné podanie na súd (žaloby) dňa 30.10.2012, 3. písomné podanie na súd 14.8.2013, 4. písomné podanie na súd 4.6.2014, 5. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2014, 6. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2014, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015, 8. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 9.3.2016 v hodnote 1-iny, t.j. 100,84 EUR 9. účasť na pojednávaní dňa 10.6.2016, spolu : 3.327,56 EUR (8 x 403,34 + 100,84), plus režijný paušál podľa za rok 2012/15,26 EUR (2 x 7,63), za rok 2013/7,81 EUR, za rok 2014/24,12 EUR (3 x 8,04), za rok 2015/8,39 EUR, za rok 2016/17,16 EUR (2 x 8,58) v súčte : 3.400,30 EUR.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkonu „písomné podanie na súd - spresnenie petitu 29.10.2015“, nakoľko išlo o podanie, v ktorom žalobca upresnil svoj žalobný návrh, čo však nebolo spôsobené konaním žalovaného, ale nedôslednosťou samotného žalobcu, preto súd rozhodol, že trovy vynaložené na tento úkon právnej služby boli neúčelne vynaložené a nemôžu byť na ťarchu druhej účastníckej strany.

Žalobca v konaní zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 99,50 EUR (čl.10 spisu), následne bol Uznesením -110 dňa 11.11.2015 vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku v sume 1.378 EUR, ktorý však žalobca neuhradil a proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal dňa 25.11.2015 (čl.119 spisu).

Vzhľadom na procesný neúspech žalovaného, zaviazal ho súd aj k náhrade trov konania žalobcovi vo výške skutočne zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 EUR. Vo zvyšnej časti mu nemohlo

byť priznané právo na náhradu trov konania, keďže žalobca túto sumu poplatku vo výške 1.378 EUR neuhradil.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na procesný úspech žalobcu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 3.400,30 EUR v súlade s §149 ods.1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Cáfala, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v B., IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Podľa § 147a ods.1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods.2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa § 147a ods.4 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

Podľa § 147a ods.5 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať.

Pojednávanie nariadené na deň 9.3.2016 sa nekonalo na základe žiadosti žalovaného zo dňa 9.3.2016, doručenej súdu elektronicky dňa 9.3.2016 o 9,03 hod. (rovnako elektronicky bola súdu doručená aj žiadosť právneho zástupcu žalovaného dňa 9.3.2016 o 9,20 hod.), ktorá bola odôvodnená výlučne okolnosťami týkajúcimi sa právneho zástupcu žalovaného (odvolanie plnej moci JUDr. Miroslavovi Sklenárovi a poverenie nového právneho zástupcu žalovaného). Uvedené ospravedlnenie žalovaného súd akceptoval, uznal tvrdené dôvody za preukázané listinou o odvolaní plnomocenstva JUDr. Miroslavovi Sklenárovi zo dňa 8.3.2016 a pojednávanie odročil podľa § 119 ods. 1 O.s.p..

Právny zástupca žalobcu si dňa 10.3.2016 uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 100 EUR za zmarené pojednávanie dňa 9.3.2016 v zmysle § 147a ods. 2 O.s.p..

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak konajúci súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur resp. 100 eur, ak bolo pojednávanie odročené z dôvodu na strane zástupcu účastníka, k čomu došlo v tomto prípade.

S poukazom na ustanovenie § 147a ods. 2 O.s.p. súd uznal nárok žalobcu podľa §147a ods.2 O.s.p. za dôvodný, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho priznanie, a to že : po 1. k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu na strane právneho zástupcu žalovaného, ktorý bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (odvolanie plnomocenstva žalovaným), po 2. žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená menej ako tri dni pred konaním pojednávania (bola doručená v deň pojednávania 9.3.2016) a po 3. protistrana, ktorá sa dostavila na nariadené pojednávanie si toto právo uplatnila najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa pojednávanie malo konať (uplatnené dňa 10.3.2016).

Na základe toho súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 100 EUR tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.