Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému R. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. P. XXXX, XXX XX P. - P., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 312,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu, doručenou súdu dňa 21.03.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 312,20 Eur spolu s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 312,20 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.07.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému čiastku vo výške 400,-Eur za odplatu vo výške 152,- Eur. Celkovú dlžnú čiastku vo výške 552,-Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,00 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom na zmluve. Žalovaný celkovo do podania žaloby uhradil sumu 239,80 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 30,-Eur bola uhradená dňa 08.07.2014. V súlade s článkom II zmluvy o úvere bol žalovaný povinný splatiť úver v 13 mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca oznámil žalovanému v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 10.10.2013 upozornil žalobca žalovaného na uplatnenie práva žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 oznámil žalobca žalovanému, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 17.05.2014. Po zosplatnení záväzku žalovaný uhradil žalobcovi sumu 110,-Eur. Ku dňu vypracovania žaloby je dlžná čiastka 312,20 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,-Eur

a čiastkou vo výške 239,80 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca zároveň požaduje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,20 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá spočíva v náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 80,35 Eur. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079 zo dňa 10.07.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 10.10.2013 s poštovým podacím hárkom a oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 s poštovým podacím hárkom.

Súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami a výzvou, ktorou mu uložil, aby sa k doručenej žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný si doručované písomnosti neprevzal a po uplynutí odbernej lehoty sa zásielka vrátila súdu dňa 25.05.2016. Ako vyplýva zo záznamov vyznačených na vrátenej zásielke, prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol uskutočnený dňa 04.05.2016. Opakovaný pokus o doručenie bol uskutočnený dňa 05.05.2016, a týmto dňom bol zásielka uložená na pošte, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný si písomnosti neprevzal ani v odbernej lehote, počas ktorej bola zásielka uložená na dodacej pošte. Po uplynutí odbernej lehoty bola zásielka vrátená súdu dňa 25.05.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) týmto dňom sa považuje zásielka za doručenú.

Súd doručil žalobcovi uznesenie dňa 29.04.2016, ktorým ho vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach označiť dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalobca podaním zo dňa 04.05.2016, doručeným súdu dňa 26.05.2016, oznámil súdu, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd oznámením zo dňa 03.06.2016, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 03.06.2016, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 312,20 Eur, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania, a to napriek nesúhlasu žalobcu, vyjadrenom v jeho podaní zo dňa 04.05.2016. Súd tak postupoval s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o drobný spor, na prejednanie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Súd postupoval v súlade s § 100 ods. 1 OSP a v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, súd v súlade s ust. § 115a ods.2 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.420132079 zo dňa 10.07.2013, obchodnými podmienkami na rube zmluvy o úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 10.10.2013 s poštovým podacím hárkom zo dňa 14.10.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 s podacím hárkom č.EPH003303309 zo dňa 23.10.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z predložených a vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že dňa 10.07.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 400,-Eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 152,-Eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 552,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,-Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 20.07.2013. Každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil, že nasledovné splátky č. 2 až 13 boli splatné dňa 19.08.2013, 18.09.2013, 18.10.2013, 17.11.2013, 17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014, 17.03.2014, 16.04.2014, 16.05.2014, 15.06.2014 a 15.07.2014.

Z obchodných podmienok podpísaných žalovaným na rube zmluvy má súd preukázané, že žalobca a žalovaný sa v zmluve o úvere dohodli, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníčka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Zmluvné strany, teda žalobca a žalovaný, sa dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky, ktoré sú prílohou zmluvy o úvere a sú žalovaným na znak jeho súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísané.

Žalobca predložil súdu predžalobnú upomienku zo dňa 10.10.2013, ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 312,20 Eur, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas. Zároveň bol žalovaný vyzvaný, aby svoj záväzok uhradil v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy a bol upozornený, že ak svoj záväzok po splatnosti neuhradí, uplatní žalobca po uplynutí 15 dňovej lehoty svoje právo v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Dôkaz preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca nepredložil. Z predloženého poštového podacieho hárku zo dňa 14.10.2013 má súd preukázané odoslanie predmetnej výzvy na adresu žalovaného, nie však jej doručenie žalovanému.

Žalobca predložil súdu oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014, ktorým žalobca podľa tvrdenia žalobcu došlo k zosplatneniu celého záväzku. Ako termín zosplatnenia záväzku žalobca uviedol dátum 17.05.2014. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie splatného dlhu vo výške 312,20 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 79,20 Eur a náhradou účelne vynaložených nákladov vo výške 80,- Eur, t.j. celkovej dlžnej čiastky vo výške 471,40 Eur. Ani v tomto prípade žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanému. Z predloženého podacieho hárku č.EPH003303309 zo dňa 23.10.2014 má súd preukázané odoslanie predmetnej výzvy na adresu žalovaného, nie však jej doručenie žalovanému.

Súd má za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 45 ods. 1 prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.

Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná voči žalovanému len čiastočne, a to v časti o zaplatenie 160,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.07.2014 do zaplatenia, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti považuje súd žalobu za nedôvodnú, preto ju súd zamietol.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 10.07.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 400,-Eur. Súd má za preukázané, že zo sumy istiny poskytnutého úveru žalovaný doteraz uhradil sumu 239,80 Eur.

Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaný bol v súdnom konaní nečinný a na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 25.05.2016, nereagoval.

Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že predmetná zmluva nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Predovšetkým táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach na rube zmluvy je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v úverovej zmluve nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. ) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok voči žalovanému na vrátenie sumy 160,20 Eur, keďže žalovaný žalobcovi doteraz uhradil sumu 239,80 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 160,20 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou istiny úveru a doteraz zaplatenou sumou (400 - 239,80). V prevyšujúcej časti žalovanej čiastky, t.j. v časti 152,- Eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 312,20 Eur a sumou 160,20 Eur, v ktorej súd žalobe vyhovel) súd žalobu z tohto dôvodu zamietol.

Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 18.05.2014 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu oznámením zo dňa 21.10.2014, v ktorom žalobca ako termín zosplatnenia úveru uviedol dátum 17.05.2014. Súd z predložených dôkazom nemá za preukázané, že predmetným oznámením došlo k zosplatneniu úveru, a už vôbec nie, že by k nemu došlo k dátumu 17.05.2014. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia, keďže nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014. Predložený podací hárok č.EPH003303309 zo dňa 23.10.2014 nedokazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, ale je len dôkazom o odoslaní oznámenia žalovanému. Podľa § 45 ods. 1 prejav vôle pôsobí voči

neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby žalobca súdu predložil dôkaz o doručení predloženého oznámenia o zosplatnení záväzku, súd by na toto oznámenie nemohol prihliadať, nakoľko termín zosplatnenia úveru nie je možné v doručenom oznámení určiť spätne, ako to urobil žalobca. Podľa súdu termín zosplatnenia úveru možno určiť len dátumom, ktorý nasleduje po doručení tohto jednostranného právneho úkonu jeho adresátovi. Tvrdenie žalobcu o možnosti spätného zosplatnenia úveru ešte pred doručením tohto jednostranného úkonu jeho adresátovi by znamenalo, že termín zosplatnenia by bolo možné určiť aj kedykoľvek spätne, čo by viedlo k absurdnému záveru, podľa ktorého by po splnení zákonných predpokladov a uskutočnení jednostranného právneho úkonu zosplatnenia bolo možné vyhlásiť zosplatnenie úveru aj spätne, hoci aj k dátumu, keď tento jednostranný právny úkon nebol ani uskutočnený, resp. k dátumu, keď neboli na zosplatnenie splnené zákonné predpoklady. To by zároveň znamenalo priznať právnemu úkonu účinky v rozpore s § 45 ods.1 ešte skôr, ako bol tento právny úkon uskutočnený. Takýto absurdný záver vyplýva z tvrdenia žalobcu, ktorý k zosplatneniu záväzku pristúpil oznámením zo dňa 21.10.2014, odoslaným žalovanému 23.10.2014, avšak účinky tohto zosplatnenia mali podľa tvrdenia žalobcu nastať už 17.05.2014. Súd poukazuje na skutočnosť, že k zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť oznámením zo dňa 21.10.2014, nakoľko z uzavretej zmluvy vyplýva, že posledná splátka bola splatná už dňa 15.07.2014, to znamená, viac ako tri mesiace pred tým ako žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Z týchto dôvodov súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že oznámením žalobcu zo dňa 21.10.2014 došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru ku dňu 17.05.2014. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti žaloby posudzoval úver ako nezosplatnený.

Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z predloženej predžalobnej upomienky zo dňa 10.10.2013, ktorá bola odoslaná žalovanému dňa 14.10.2013, má súd za preukázané, že žalobca touto výzvou vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 312,20 Eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy, pričom zároveň v tejto výzve žalobca upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 (žalobca nesprávne uvádza § 53 ods. 8 , že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní po uplynutí 15 dní právo na zosplatnenie celej pohľadávky. Ak teda žalobca odoslal predžalobnú výzvu dňa 14.10.2013 s tým, že žalovanému stanovil 5 dňovú lehotu na plnenie od doručenia (ktorá by pri predpokladanom doručení 15.10.2013 uplynula dňa 20.10.2013) s tým, že ak žalovaný neuhradí sumu, na ktorú bol vyzvaný, pristúpi žalobca po uplynutí 15 dní k zosplatneniu úveru. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, ako mohol žalobca vyzvať žalovaného na zaplatenie sumy 312,20 Eur už v predžalobnej výzve zo dňa 10.10.2013, hoci k tomuto dátumu ešte nebol úver zosplatnený, no žalobca už v tejto výzve požadoval od žalovaného celú sumu, ktorú uplatnil žalobou. Ku dňu 10.10.2013 nemohla byť neuhradená čiastka po splatnosti vo výške 312,20 Eur, ako to v predžalobnej výzve tvrdí žalobca, nakoľko ak žalovaný uhradil 239,80 Eur, z toho 110,-Eur po zosplatnení záväzku a sumu 30,-Eur dňa 08.07.2014, ku dňu vypracovania predžalobnej upomienky žalovaný uhradil sumu 99,80 Eur, z ktorej by suma 6,-Eur pripadala na prvé tri splátky, suma 54,60 Eur na štvrtú splátku a suma 39,20 Eur na čiastočnú úhradu piatej splátky, ktorá bola splatná dňa 17.11.2013. Z uvedeného potom vyplýva, že neuhradená čiastka po splatnosti ku dňu vypracovania predžalobnej upomienky, t.j. 10.10.2013, nemohla byť vo výške 312,20 Eur ako to tvrdí žalobca.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že plnenie žalovaného bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach, pričom žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,-Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 20.07.2013. Každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil, že nasledovné splátky č. 2 a 3 boli splatné dňa 19.08.2013 a 18.09.2013. Na prvých troch splátkach sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu 6,-Eur (3x2). Ďalších 10 pravidelných mesačných splátok č. 4-13 malo byť splatných postupne dňa 18.10.2013, 17.11.2013, 17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014, 17.03.2014, 16.04.2014, 16.05.2014, 15.06.2014 a 15.07.2014. Zo skutočnosti, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a po zohľadnení sumy prvých troch splátok, vyplýva, že suma každej ďalšej splátky (splátky č. 4 až 13) mala byť vo výške 39,40 Eur (). Žalovaný na splátky úveru uhradil sumu 239,80 Eur, čo znamená, že uhradil prvé tri splátky istiny splatné 20.07.2013, 19.08.2013 a 18.09.2013 po 2,- Eurá, v celkovej výške 6,-Eur a splátky č. 4 až 8, splatné dňa 18.10.2013, 17.11.2013, 17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014, každú po 39,40 Eur, v celkovej výške 197,-Eur. Z nasledujúcej 9. splátky, splatnej 17.03.2014, bola uhradená suma 36,80 Eur (zistená ako rozdiel medzi celkovo uhradenou sumou 239,80 Eur a sumou pripadajúcou na splátky č. 1 - 8 vo výške 203,-Eur) a neuhradená zostala časť 9. splátky vo výške 2,60 Eur. Táto neuhradená časť 9.splátky, bola splatná

dňa 17.03.2014. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil súd, napriek nečinnosti žalovaného, teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba tejto prvej časti neuhradenej splátky v zmysle ustanovenia § 101 v spojení s § 103 sa premlčí až dňom 18.03.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.03.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby. Rovnaký záver, t.j. o ich nepremlčaní platí aj pre nasledujúce neuhradené splátky č. 10 až 13, splatnosť ktorých nastala v období od 16.04.2014 do 15.07.2014. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd za preukázané, že celý žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, preto súd podanej žalobe vyhovel.

Súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto hoci má žalobca nárok na úroky z omeškania už z neuhradenej časti 9. splátky, a to počnúc dňom 18.03.2014, vzhľadom na to, že žalobca požaduje priznať úroky z omeškania až od 18.05.2014 do zaplatenia, súd považuje za dôvodne uplatnený nárok na úroky z omeškania len v časti 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia, pričom suma 81,40 Eur predstavuje neuhradené splátky splatné 17.03.2014, 16.04.2014 a 16.05.2014 (2,60 + 39,40 + 39,40). Za dôvodne uplatnený považuje súd aj nárok na úroky z omeškania prislúchajúce splátkam istiny číslo 12 a 13, splatným dňa 15.06.2014 a 15.07.2014, pri ktorých sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca zo súm neuhradených splátok voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.

Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení platnom k prvému dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný je v omeškaní s časťou prvej neuhradenej splátky od 18.03.2014. S ďalšími splátkami je žalovaný v omeškaní od 17.04.2014, 17.05.2014, 16.06.2014 a 16.07.2014. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 18.03.2014 bola 0,25 % ročne, od 11.06.2014 bola základná úroková sadzba 0,15 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd priznal z nezaplatenej sumy 81,40 Eur úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne a zo splátok splatných po 11.06.2014 úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie z nezaplatených splátok.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pomer úspechu a neúspechu bol pri obidvoch účastníkoch približne rovnaký, keďže súd zo žalobcom uplatnenej sumy 312,20 Eur žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 160,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods.2.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).