Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-410-2013.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/410/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: L. O., nar. XX.X.Y., Remeselnícka XXX/XX, XXX XX X., t.č. Y. na výkon trestu odňatia slobody, U. XX/XX, XXX XX E., o vymoženie istiny 893,36 eura s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom podaným súdnemu exekútorovi dňa 1.02.2013 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe platobného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi č.k. 17Ro /30/2011-19 zo dňa 9.3.1911, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Soňu Majkútovú bolo súdom udelené dňa 19.2.2013.
V zmysle § 41 ods. 2 zák.č. 99/1963Zb - Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) každý úkon účastníka posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Povinný dňa 16.5.2016 doručil súdu podanie, ktoré súd podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil ako návrh zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku v ktorom uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Súčasne povinný vzniesol námietku premlčania pohľadávky oprávneného.
V zmysle § 57 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V mysle § 57 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Súd sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
Povinný navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdí, že nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci alebo práva, z ktorých by bolo možné nárok vymáhaný v exekučnom konaní uspokojiť.
Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného v prospech oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Pohľadávka oprávneného je v exekučnom konaní uspokojená z majetku povinného spôsobom určeným v Exekučnom poriadku. Spôsob výkonu exekúcie určí súdny exekútor. Povinný sa v nijakom prípade nemôže zbaviť povinnosti voči oprávnenému vymáhanej v exekučnom konaní len tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden exekvovateľný majetok. Skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí byť objektívne potvrdená aj šetrením vykonaným súdnym exekútorom. Je v právomoci súdneho exekútora určiť spôsob, akým bude zisťovať majetok v dispozícii povinného, ktorý je postihnuteľný exekúciou. Je výlučne v právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pri rozhodnutí vychádza zo skutočností zistených súdnym exekútorom pri zabezpečovaní majetku povinného. Hoci v posudzovanej veci nemožno vylúčiť, že v budúcnosti bude exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavená, nateraz by bolo také rozhodnutie predčasné. Exekúcia na majetok povinného sa vedie relatívne krátku dobu a hoci je povinný v súčasnosti vo výkone trestu, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa zamestná alebo začne podnikať a získa príjem postihnuteľný exekúciou.
Nie je teda zatiaľ dostatočne preukázaný záver, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň nie je ani možné nad všetky pochybnosti predpokladať, že v budúcnosti povinný nenadobudne majetok alebo práva postihnuteľné exekúciou, z ktorých bude možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Z uvedeného hľadiska je na súdnom exekútorovi, resp. oprávnenom aby podali návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Pohľadávka oprávneného aj právny dôvod jej vzniku je jasne preukázaný. Podľa § 110 ods.1 zák.č.40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Premlčanie je zánik nútenej vymáhateľnosti práva uplynutím lehoty bez toho, aby sa toto právo v premlčacej lehote vykonalo. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Premlčaná pohľadávka nezaniká, avšak zaniká právo oprávnenej osoby na jej nútené vymáhanie (v exekučnom konaní). V prípade, ak by oprávnený nepodal návrh na začatie exekúcie v zákonnej premlčacej dobe a povinný vznesie námietku premlčania, nie je možné v exekúcii, ktorá začala po uplynutí premlčacej doby, pokračovať.
V posudzovanej exekučnej veci nedošlo k premlčaniu práva vymáhať pohľadávku z exekučného titulu vydaného dňa 9.3.2011 a právoplatného a vykonateľného dňa 13.9.2011. Návrh na začatie exekúcie bol
podaný dňa 1.2.2013. Keďže bol návrh podaný v 10-ročnej premlčacej lehote, je možné viesť exekúciu, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne súd uvádza, že v zmysle § 112 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Počas exekúcie teda premlčacia doba neplynie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniú je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (4), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.