Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-9-2009.pdf
PDF · 129.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/9/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: V.. I. G., bytom M. S. XX, Bratislava, proti odporcom: 1/ Motor - Car Bratislava, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Tuhovská 5, IČO: 35828161, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou HAVLÁT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, 2/ Daimler AG, so sídlom Spolková republika Nemecko, Mercedesstrasse 137, Stuttgart 70327, 3/ Motor - Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Tuhovská 5, IČO: 35828153, 4/ Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tuhovská 11, IČO: 35728116, odporcovia 2/ a 4/ v konaní zastúpení advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35886625, Námestie M. Benku 9-C1, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd 30.01.2009 navrhovateľ žiadal súd, aby zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu škody za vytrpenú bolesť vo výške 3.300,- Eur, náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- Eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.400,- Eur, náhradu škody vo výške 1.651,16 Eur a náhradu trov konania dôvodiac tým, že si dňa 24.11.2004 prostredníctvom odporcu 4/kúpil motorové vozidlom, továrenská značka Mercedes-Benz, typ E 320 4matic, EČV: BA XXX LI, číslo karosérie: P číslo motora: XXXXXXXXXXXXXX, rok výroby: 2004, dodávateľom tohto vozidla bol odporca 1/, výrobcom odporca 2/, importérom odporca 3/. Dňa 27.01.2007 došlo pri vedení motorového vozidla navrhovateľom k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k vzniku škody na motorovom vozidle, k vzniku škody na zdraví navrhovateľa a jeho manželky, v dôsledku ktorého došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľa a vzniku nemajetkovej ujmy. Predpokladanou príčinou dopravnej nehody boli vady na motorovom vozidle, v dôsledku ktorých bolo vozidlo neovládateľné, vyšlo z jazdného pruhu a narazilo do zvodidiel. Za účelom preukázania týchto vád navrhovateľ žiadal ustanoviť znalca z odboru motorových vozidiel. Dňa 27.09.2007 bolo motorové vozidlo v prítomnosti notára odovzdané navrhovateľovi, kedy bola vytlačená história opráv motorového vozidla z informačného systému odporcu 1/, ktorá tvorí obsah notárskej zápisnice zo dňa 27.09.2007. Z registra opráv vozidla vyplýva, že dňa 15.08.2006 bola na motorovom vozidle vykonaná oprava vedená pod číslom XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola oprava/výmena wandlera automatickej prevodovky, výmena riadiacej jednotky automatickej prevodovky a s tým súvisiacich dielov. Táto oprava však reálne na motorovom vozidle nebola vykonaná, čo navrhovateľovi listom zo dňa 31.10.2008 potvrdil odporca 1/, pričom zaslal vyjadrenie, že vo vedení histórie opráv došlo k chybe a zaslal navrhovateľovi opravenú históriu opráv. Navrhovateľ sa písomne obrátil na výrobcu s otázkou, či nariadil vykonanie spornej opravy, následne dňa 20.11.2007 navrhovateľ obdržal prostredníctvom e - mailu adresovanému právnemu
zástupcovi navrhovateľa odpoveď, podľa ktorej wandler bol menený v auguste 2006 v rámci záruky, jeho výmena bola odporučená výrobcom, výmena prevodovky nebola vykonaná. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca 2/upovedomil odporcu 1/, prípadne iné subjekty, o potrebe vykonania opravy na motorovom vozidle, odporca 1/ani iný zodpovedný subjekt však navrhovateľa o existencii vady na motorovom vozidle, prípadne o potrebe vykonania servisnej kontroly v súvislosti s touto vadou, neinformoval.
Svoj návrh právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1 a 5; § 6 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z.; § 1 ods. 1 zákona č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom; ustanoveniami § 415 a § 444 Občianskeho zákonníka. Škodu na zdraví považuje za preukázanú početnými zraneniami, s dôrazom na ťažké poranenie v oblasti hlavy s trvalými následkami, táto bola posudkom lekára stanovená na sumu 3.300,- Eur; sťaženie spoločenského uplatnenia vidí v tom, že mu v dôsledku zranení utrpených pri prepravnej nehode bol vyoperovaný kus lebky, v dôsledku čoho musí pri bežných činnostiach (športové aktivity, domáce práce) nosiť ochrannú helmu, ktorá obmedzuje v bežnom živote. Vzhľadom k tomu, že nemožno očakávať zlepšenie tohto stavu a následky navrhovateľa na zdraví sú trvalé, požaduje jednorazovú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- Eur. Ďalej žiada nemajetkovú ujmu vo výške 16.400,- Eur za zásah do osobnostnej sféry, keďže v dôsledku stresu prežitého pri dopravnej nehode ako aj po dobu liečenia navrhovateľa a jeho manželky, prišlo k značnému narušeniu jeho súkromného života. Majetkovú škodu si vyčíslil vo forme spoluúčasti na dopravnej nehode v sume 1.651,16 Eur.
Odporca 1/sa k návrhu vyjadril svojím písomným podaním doručeným súdu 04.09.2009 a žiadal ho zamietnuť ako neopodstatnený, keď je odporca 1/presvedčený, že ani on, ako ani žiaden z ostatných odporcov, neporušil žiadnu právnu povinnosť a medzi žiadnym konaním/nekonaním odporcov a navrhovateľom tvrdenou škodou nie je príčinná súvislosť. Z návrhu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by dopravná nehoda, ku ktorej došlo 27.01.2007 by mala nejakú súvislosť s konaním ktoréhokoľvek z odporcov. Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého predpokladanou príčinou dopravnej nehody boli vady na motorovom vozidle, považuje odporca 1/za účelové a špekulatívne, bez akejkoľvek opory v relevantných skutkových zisteniach. Odporca 1/ďalej uviedol, že všetky servisné práce, opravy a zásahy, ktoré na motorovom vozidle navrhovateľa boli vykonané, boli realizované riadne a bez akýchkoľvek vád. Ani právne tento návrh neobstojí, keď ide o škodu spôsobenú prevádzkou dopravného vozidla, za ktorú primárne zodpovedá prevádzateľ vozidla, v danom prípade navrhovateľ (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ s výnimkou subjektívneho predpokladu týkajúceho sa príčiny škody neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že v čase podania návrhu mal, respektíve mohol mať podloženú vedomosť o príčine vzniku škody. Napriek tomu, že navrhovateľ svoj návrh právne odôvodnil rôznymi zákonmi, spomenul režim zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom; zodpovednosť ním označených odporcov vôbec nerozlišuje a uvádza, že by mali byť zodpovední všetci odporcovia spoločne a nerozdielne, čo odporca 1/považuje za právny nezmysel.
Skutkový stav veci
Zo správy OOPZ, ODI Žiar nad Hronom, zo dňa 16.02.2007, súd zistil, že vo veci dopravnej nehody zo dňa 27.01.2007 o 12.15 hod. na rýchlostnej komunikácií R1 v km 52,100 pri obci Nová Baňa s účasťou osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz 211E 320 Matic, ktoré viedol navrhovateľ, bol navrhovateľ podozrivým zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch; predmetná vec bola v zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 písm. d) citovaného zákona ukončená a predložená správnemu orgánu ako správa o výsledku objasňovania priestupku.
Navrhovateľ sa vzal odvolania proti rozhodnutiu o priestupku, ktoré vykonal ORPZ v Žiari nad Hronom.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru cestná doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel; v znaleckom posudku číslo 045/03/2013, zo dňa 05.04.2013, v odpovedi na otázku, či na dopravnú nehodu z 27.01.2007 mohla mať vplyv oprava motorového vozidla navrhovateľa tak, ako je popísaná v histórii opráv v spise založenom na čísle listu 34 až 39, uviedol, že činnosť wandlera nemá vplyv na jazdnú stabilitu vozidla, ide o hydrodynamický menič otáčok slúžiaci ako rozjazdová spojka.
K technickému stavu vozidla pred dopravnou nehodou zo dňa 27.01.2007, i vzhľadom na vykonané opravy, znalec uviedol, že podľa popisu dodaných súčiastok a vykonaných prác možno vykonané opravy charakterizovať ako bežnú údržbu, výmenu olejových náplní, brzdovej kvapaliny a opravu regulátora dobíjania na alternátore. Okrem opráv uvedených v histórii opráv a vykonaných odporcom 1/nie je k dispozícii žiadna informácia, či bola alebo nebola vykonaná nejaká ďalšia oprava, kto a kedy ju vykonal. Podľa písomnej informácie odporcu 2/bola oprava wandlera vykonaná výmenou ako záručná oprava odporcom 1/v auguste 2006 a odporcom 2/ doporučená, výmena prevodovky v tejto súvislosti vykonávaná nebola. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že vozidlo bolo od 15.08.2006 do 27.01.2007 v prevádzke, v čase výmeny wandlera malo najazdených 50.122 km, resp. zo vstupných informácií znalec potvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol technický stav vozidla pred dopravnou nehodou dňa 27.01.2007 vyhovujúci, t.j. zodpovedal veku a počtu najazdených kilometrov.
Na otázku, či malo predmetné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody vady a v prípade, že áno, aké a či tieto mohli byť alebo boli príčinou spôsobenej dopravnej nehody, znalec uviedol, že v čase dopravnej nehody predmetné motorové vozidlo nemalo vady, ktoré mohli byť alebo boli príčinou spôsobenej dopravnej nehody. Za vady, ktoré by mohli byť príčinou spôsobenej dopravnej nehody, by bolo možné považovať také vady, ktoré by mali vplyv na okamžitú riaditeľnosť alebo okamžité zníženie rýchlosti v danom momente, napríklad „šlus“ defekt na kolese, únik brzdovej kvapaliny vplyvom netesnosti na brzdovom hydraulickom systéme a podobne. Podľa znalca sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že z dôvodu šmyku zadných kolies prechádzal z pravého do ľavého jazdného pruhu, aby šmyk, ktorý vozidlom dostal na zadné kolesá v rýchlosti cca 100 km/h na mokrej vozovke, vykonal korekciou riadením. Znalec uviedol, že navrhovateľ reagoval na danú situáciu nesprávne, ak chcel regulovať šmyk zadných kolies riadením, mal otáčať proti smeru otáčania zadnej časti vozidla, tzn., že namiesto otáčania riadenia vľavo mal riadenie otáčať vpravo, druhou možnosťou bolo zníženie rýchlosti pohybu vozidla počas šmyku na takú, pre ktorú by nedochádzalo ku strate smerovej stability. Auto sa v danom momente pohybovalo rýchlosťou 110 až 112 km/h, ktorá vzhľadom na mokrú vozovku bola vyššia ako primeraná na prejazd predmetnej zákruty, čo mohlo byť technickou príčinou dopravnej nehody. Vodič - navrhovateľ neprimeranou rýchlosťou pohybu vozidla spôsobil kolíznu situáciu a nesprávnou reakciou znemožnil zabrániť dopravnej nehode.
Na otázku, ako a či sa vady prejavovali pri riadení motorového vozidla, či bolo možné vodičom tieto spozorovať, resp. identifikovať ich pri bežnom používaní vozidla, znalec uviedol, že pri bežnom používaní mohol vodič tieto vady spozorovať, ale vady prevodovky, resp. wandlera, nemali vplyv na riaditeľnosť vozidla. Na pojednávaní dňa 20.03.2014 znalec uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Pri posudzovaní predmetu zadania vychádzal z opisu prednehodového deja tak, ako ho opísal navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní založenej v spise; miesto dopravnej nehody na diaľnici R1 sa vzhľadom na zmenu označenia kilometrovníka (jeho preznačenie) nedalo nájsť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zdôraznil, že dopravná nehoda sa stala v roku 2007 a zadanie znaleckého posudku bolo až v roku 2012. Aj napriek snahe predmetné auto nájsť v servise Motor - Car Visental na Tuhovskej oproti Zlatým Pieskom v Bratislave, kde sa auto fyzicky nenachádzalo, mu bol len technikmi servisu poskytnutý výpis opráv vykonaných na aute.
K námietkam navrhovateľa, že závery uvedené v znaleckom posudku týkajúce sa neuvedenia pohonu na všetky štyri kolesá, mali byť zavádzajúce, poprel, keď znalecký posudok vypracoval ako nestranný znalec bez akýchkoľvek zavádzaní. Dôvodom, pre ktorý neuviedol, že auto disponuje aj ESP, bola skutočnosť, že táto otázka nebola v zadaní znaleckého posudku a znalec mal len odpovedať na otázky zadané súdom, preto neuvádzal všetky technické detaily vozidla, len konkrétne súvisiace s dopravnou nehodou a výmenou hydrodynamickej spojky. V zadaní tohto znaleckého posudku nebola položená otázka, aby miesto nehody bolo osobne znalcom ohliadnuté, ale je to bežná prax znalca. Podľa názoru znalca pre objektívne posúdenie veci auto malo zostať v servise.
Navrhovateľ sa k znaleckému posudku vyjadril tak, že v danom prípade podľa neho absentuje dostatok relevantných informácii týkajúcich sa technického vybavenia vozidla pred nehodou, technického stavu vozidla po nehode a oboznámenia sa znalca s miestom nehody, preto nepovažuje tento znalecký posudok za objektívne vypracovaný. Žiadal doplniť dokazovanie preskúmaním vozidla v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline na možné skryté vady, ktoré mohli byť príčinou dopravnej nehody zo dňa 27.01.2007. K servisu stratil dôvery, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý auto z neho po nehode zobral, a to vzhľadom
na existenciu záznamu o oprave zo dňa 15.08.2006, keď celý august 2006 bol s autom celý mesiac na Islande, preto mal dôvodné podozrenie na podvodné konanie servisu vzhľadom na antidátovanie opravy. Auto je v súčasnosti v notárskej garáži, za ktorú platí mesačne cca 100,- Eur a verejne pred súdom prehlásil, že na ňom neboli robené absolútne žiadne zásahy, čo môže ktorýkoľvek znalec alebo technik pri ohliadke zistiť.
Odporca 1/ poukázal na zásadu hospodárnosti vedenia konania v tej súvislosti, že dôkaz Znaleckým ústavom v Žiline alebo akýmkoľvek iným znalcom zmaril už vopred navrhovateľ tým, že auto po dopravnej nehode zo servisu zobral, čo má negatívny vplyv na relevanciu tohto dôkazu v súdnom spore.
Súd poveril znaleckou organizáciou Výskumný ústav súdnej optiky, s.r.o. vypracovaním Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 045/03/2013, keď znalec v odpovedi na otázku, aby potvrdil, doplnil, resp. spresnil svoj znalecký posudok s odhadom na skutočnosti zistené pri dodatočnej ohliadke miesta dopravnej nehody vo vzťahu ku všetkým záverom znaleckého posudku uviedol, že dodatočná ohliadka miesta dopravnej nehody nemohla byť vykonaná, pretože km 52, 100, ktorý je uvedený v súdnom spise o dopravnej nehode zo dňa 27.01.2007 OR PZ v Žiari nad Hronom, v nebol identifikovaný a navrhovateľ ako vodič motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: BA-XXX LI v čase dopravnej nehody na oslovenie, respektíve výzvu znalca zo dňa 05.12.2014 sprístupneniu predmetného osobného motorového vozidla a ohliadku miesta dopravnej nehody nereagoval. V odpovedi na ďalšiu otázku znalec uviedol, že v pôvodnom znaleckom posudku bolo chybne uvedené, že vozidlo Mercedes Benz, EČV: BA-XXX LI má zadný pohon, keď v skutočnosti má pohon všetkých štyroch kolies, pričom táto skutočnosť z hľadiska techniky jazdy a možnosti zabránenia nehode, resp. eliminácii stavu smerovej nestability nie je a v danom prípade ani nebola podstatná. Vozidla s pohomom všetkých štyroch kolies sú smerovo stabilnejšie a ťažšie sa dostanú do šmyku, či už pretáčavého alebo nedotáčavého. Ak sa však do šmyku dostanú, technika eliminácie šmyku je rovnaká ako u vozidiel s pohonom prednej alebo zadnej nápravy. Pri pretáčavom šmyku, aký vznikol počas tejto dopravnej nehody pohybom miernou tiahlou pravotočivou zákrutou na posudzovanom vozidle, bola možnosť dostať vozidlo pod kontrolu taká istá, akú by malo vozidlo len s pohonom predných kolies, t.j. citlivo otočiť volantom proti pretáčavému otáčaniu vozidla, ktorým by sa dosiahlo zachovanie pôvodného smeru pohybu vozidla a zároveň bolo potrebné znížiť rýchlosť pohybu vozidla, či už citlivým pribrzďovaním, prípadne znížením otáčok motora, čím sa postupne zníži rýchlosť pohybu vozidla a zväčší sa adhézia voči vozovke. Z uvedených dôvodov preto skutočnosť, že posudzované vozidlo malo pohon všetkých štyroch kolies a disponovalo systémom ESP, nemalo podľa znalca vplyv na závery znaleckého posudku.
V odpovedi na otázku číslo 3 znalec uviedol, že posudzované motorové vozidlo nebolo ohliadnuté, keď jeho ohliadka nebola navrhovateľom umožnená, preto sa znalec nemohol vyjadriť k otázke, či je wandler na motorovom vozidle vadný, keď ďalšou podmienkou kontroly funkčnosti wandlera bol pojazdný technický stav vozidla, bez ktorého sa jeho funkčnosť nedá zistiť. V odpovedi na otázku č. 4 s odvolaním sa na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní, kde navrhovateľ uviedol, že na vozidle nespozoroval v čase jazdy po rýchlostnej komunikácii R1 nevracia do 07.01.2007 žiadne poruchy ani závady, a preto znalec považuje činnosť wandlera na vozidle Mercedes Benz, EČV: BA-XXX LI za normálnu, nie poruchovú a podľa popisu správania sa vozidla vodičom v úseku km 52,100 znalec uzavrel funkciu wandlera ako nemajúcu vplyv na pohyb vozidla.
Právny stav veci
Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorázove.
Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (ods. 2).
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3).
Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka, Svoje zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len, ak preukáže, že sa škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ust. § 429 Občianskeho zákonníka, Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení (ods. 2). Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil (ods. 3).
Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku.
Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.
V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.
Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.
Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Zákon priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku.
Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zanikne smrťou oprávneného, pretože je viazané na jeho osobu. Pojem bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú vymedzené v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť"). Bolesťou sa podľa uvedeného zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb poškodeného alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. V nadväznosti na horeuvedené vymedzenie príčinnej súvislosti je potrebné uviesť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 73/2006 zo dňa 30. januára 2007, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia poškodeného a protiprávnym konaním škodcu nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je sama následkom protiprávneho konania škodcu. Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť
za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.
Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy napr. pri vytrpených bolestiach pri ujme na zdraví.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Je to jednak vylúčenie, resp. obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote ako aj sťaženie, či dokonca znemožnenie výkonu, či voľby povolania. Je preto úlohou súdu skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví. Odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Skutkové a právne zhrnutie
V danej právnej veci si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody za vytrpenú bolesť vo výške 3.300,- Eur, náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- Eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.400,- Eur, náhradu škody vo výške 1.651,16 Eur; jednotlivo ich odôvodnil tak, že škodu na zdraví považuje za preukázanú početnými zraneniami, s dôrazom na ťažké poranenie v oblasti hlavy s trvalými následkami, táto bola posudkom lekára predbežne stanovená na sumu 3.300,- Eur; sťaženie spoločenského uplatnenia vidí v tom, že mu v dôsledku zranení utrpených pri prepravnej nehode bol vyoperovaný kus lebky, v dôsledku čoho musí pri bežných činnostiach (športové aktivity, domáce práce) nosiť ochrannú helmu, ktorá obmedzuje v bežnom živote. Vzhľadom k perspektíve nemennosti tohto stavu bez nádeje na zlepšenie a s dôrazom na skutočnosť, že následky navrhovateľa na zdraví sú trvalé, požaduje jednorazovú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- Eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 16.400,- Eur odôvodnil zásahom do osobnostnej sféry, keďže v dôsledku stresu prežitého pri dopravnej nehode, ako aj po dobu liečenia navrhovateľa a jeho manželky, prišlo k značnému narušeniu jeho súkromného života. Majetkovú škodu si vyčíslil vo forme spoluúčasti na dopravnej nehode v sume 1.651,16 Eur.
Súd ako predpoklad posúdenia dôvodnosti nárokov navrhovateľa skúmal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Škodu navrhovateľ vyčíslil v návrhu, ale v priebehu celého konania ju nešpecifikoval bližšie. Súdu nepredložil podstatné dôkazy ako posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, len v návrhu uviedol konštatovanie, že lekár bolestné predbežne odhadol na 3.300,- Eur. Je povinnosťou navrhovateľa ako dominus litis (pán sporu), aby v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, keď súdu nepredložil ani základné dôkazy preukazujúce výšku škody uplatňovaného nároku.
Za škodovú udalosť navrhovateľ označil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 27.01.2007 a dôvodom, pre ktorý si uplatňuje náhradu škody od ním označených odporcov v konaní ako od škodcov, je skutočnosť, že za príčinu dopravnej nehody považuje vady na motorovom vozidle, v dôsledku ktorých bolo vozidlo neovládateľné, vyšlo z jazdného pruhu a narazilo do zvodidiel, keď dňa 27.09.2007 pri odovzdaní vozidla navrhovateľovi mu bola vytlačená história opráv motorového vozidla z informačného systému odporcu 1/, ktorá tvorí obsah notárskej zápisnice zo dňa 27.09.2007. Z registra opráv vozidla vyplýva, že dňa 15.08.2006 bola na motorovom vozidle vykonaná oprava vedená pod číslom
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola oprava/výmena wandlera automatickej prevodovky, výmena riadiacej jednotky automatickej prevodovky a s tým súvisiacich dielov. Odporca 1/ listom zo dňa 31.10.2008 potvrdil navrhovateľovi, že táto realizovaná nebola, pričom zaslal vyjadrenie, že vo vedení histórie opráv došlo k chybe a následne bola navrhovateľovi zaslaná opravená história opráv. Navrhovateľ sa písomne obrátil na výrobcu s otázkou, či nariadil vykonanie spornej opravy, výrobca mu dňa 20.11.2007 navrhovateľ zaslal odpoveď, podľa ktorej wandler bol menený v auguste 2006 v rámci záruky, jeho výmena bola odporučená výrobcom, výmena prevodovky nebola vykonaná. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca 2/upovedomil odporcu 1/, prípadne iné subjekty, o potrebe vykonania opravy na motorovom vozidle, odporca 1/ani iný zodpovedný subjekt však navrhovateľa o existencii vady na motorovom vozidle, prípadne o potrebe vykonania servisnej kontroly v súvislosti s touto vadou, neinformoval.
Súd za účelom zistenia tejto odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru cestná doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel; v znaleckom posudku číslo 045/03/2013, zo dňa 05.04.2013, ako i v jeho Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 045/03/2013, znalec jednoznačne stanovil záver, že činnosť wandlera prevodovky nemá žiadny vplyv jazdnú stabilitu vozidla. Za rovnako irelevantnú vyhodnotil znalec skutočnosť, že posudzované vozidlo malo pohon všetkých štyroch kolies a disponovalo systémom ESP, čo takisto nemalo vplyv na závery znaleckého posudku vylučujúce súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou. Znalec vychádzal aj z výpovede navrhovateľa na pojednávaní, kde tento uviedol, že na vozidle nespozoroval v čase jazdy po rýchlostnej komunikácii R1 v čase nehody dňa 27.01.2007 žiadne poruchy ani závady, znalec považoval činnosť wandlera na vozidle Mercedes Benz, EČV: BA-XXX LI za normálnu, nie poruchovú a podľa popisu správania sa vozidla vodičom v úseku km 52,100 znalec uzavrel funkciu wandlera ako nemajúcu vplyv na pohyb vozidla.
Súd konštatuje, že vzhľadom na jednoznačné závery znaleckého posudku a jeho doplnenia, sa súdu javilo ako nehospodárne vykonať v poradí tretie znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline tak, ako to žiadal navrhovateľ a tento dôkaz zamietol (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že preukázanie nároku - dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorému nič nebránilo zabezpečiť si takýto znalecký posudok a predložiť ho súdu v konaní ako dôkaz, obzvlášť, keď je predmetné motorové vozidlo v jeho držbe v ním zabezpečenej garáži, ako sám v konaní uviedol.
V danom prípade išlo o zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 427 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je svojím charakterom objektívnou zodpovednosťou, a ktorej by sa mohol navrhovateľ ako prevádzateľ motorového vozidla zbaviť v prípade, že by preukázal, že okolnostiam spôsobenia škody majúcim pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (vyplývajúce najmä z technického stavu dopravného prostriedku, spôsobu jeho pohybu, z mechanických, fyzikálnych, chemických, technologických alebo tepelných vlastností dopravného prostriedku, či z okolností, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky dopravného prostriedku; prípadne vnútornými okolnosťami, ktorými sú predovšetkým rôzne vady a nedostatky dopravného prostriedku, tzv. odchýlky od bežného prevádzkovo technického stavu vrátane rad nedostatkov súčasti dopravného prostriedku a použitého materiálu, pričom nie je relevantné, či uvedená vada bola zjavná alebo nebolo možné zistiť ani pri náležitej starostlivosti), nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné požadovať. Navrhovateľ sa naopak proti rozhodnutiu o priestupku, ktoré ho označilo ako vinníka dopravnej nehody tým, že nezvládol riadenie motorového vozidla a došlo k stretu so zvodidlami na diaľnici R1 v úseku pri Novej Bani, ani neodvolal, potvrdil tým dôvodnosť záveru, že príčinou dopravnej nehody bolo nezvládnutie riadenia motorového vozidla. V konaní bolo preto jednoznačne preukázané, že sa navrhovateľ ako prevádzateľ motorového vozidla nezbavil svojej zodpovednosti, keď sa mu žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka), keď škodu v zmysle záverov vyšetrovania spôsobil ako vodič svojho motorového vozidla jazdou, ktorú neprispôsobil povahe a stavu vozovky.
Záverom súd konštatuje, že ani pri posudzovaní podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka nebola preukázaná ani jedna zo základných podmienok vzniku škody, navrhovateľ právne relevantne - len opisom v návrhu bez doloženia dôkazov, nezdôvodnil škodu, jej výšku a zloženie, nepodarilo sa mu preukázať, že sa škoda stala v akejkoľvej príčinnej súvislosti s konaním ním označených odporcov ako škodcov, akýmkoľvek porušením ich právnej povinnosti, keď jeho presvedčenie o povinnosti odporcov
informovať ho o potrebe výmeny wandlera prevodovky, prípadne ním prepokladaná vada wandlera prevodovky, zostala po negatívnom vymedzení ním označenej príčiny dopravnej nehody iba v rovine jeho domnienok a tvrdení, právne ani skutkovo však nepreukázanými v konaní pred súdom. Súd preto návrh ako nedôvodný najmä s poukazom na právne a skutkové zdôvodnenie v zmysle ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého bude o náhrade trov konania rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. - Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.