Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-244-2016.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/244/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa: H. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P.É. W. XXX proti odporcom: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (pôvodné obchodné meno PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.) IČO 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a 2/ Kaufland Slovenská republika v.o.s., IČO 35 790 164, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/A, o nariadenie predbežného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie tohto znenia :
I. Odporca 1/ je povinný zdržať sa používania dohôd o zrážkach zo mzdy, uzavretých v zmluvách o poskytnutí revolvingového úveru medzi navrhovateľom a odporcom 1/ č. 8000038092 a č. 8400006547 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. Odporca 2/ je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu 1/ vykonávaných na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, uzavretých v zmluvách o poskytnutí revolvingového úveru medzi navrhovateľom a odporcom 1/ č. 8000038092 a č. 8400006547 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
III. Navrhovateľovi s a u k l a d á , aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 01.06.2016, domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa prikazuje odporcovi 1/ zdržať sa používania dohôd o zrážkach zo mzdy, uzavretých v zmluvách o poskytnutí revolvingového úveru medzi navrhovateľom a odporcom 1/ č. 8000038092 a č. 8400006547 až do právoplatného skončenia vo veci samej a odporcovi 2/ zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu 1/ vykonávaných na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, uzavretých v zmluvách o poskytnutí revolvingového úveru medzi navrhovateľom a odporcom 1/ č. 8000038092 a č. 8400006547 až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom 1/ uzatvoril Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000038092 a Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400006547. Vzhľadom na finančnú situáciu bol nútený zobrať si viaceré úvery a dostal sa do úverového reťazca. Pri uzatváraní týchto žiadostí, resp. zmlúv mu nebolo nič vysvetľované, len mal podpísať žiadosti o poskytnutie úveru. Úvery splácal do kedy to finančne zvládal. Ďalej v návrhu uvádza, že vyššie uvedené zmluvy majú povahu formulárovej zmluvy, boli vopred pripravené odporcom 1/, navrhovateľ nemal možnosť ovplyvňovať obsah týchto zmlúv. Odporca 1/ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Tieto zmluvy má odporca 1/ vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Navrhovateľ uvádza, že mu nebolo povedané, že podpisom týchto žiadostí, resp. zmlúv o poskytnutie úveru uzatvára aj nejakú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nevedel, že zmluvy
by mali slúžiť aj ako dohody o zrážkach zo mzdy. Táto podmienka odporcu 1/ je nevyvážená a nekalá obchodná praktika. Odporca 1/ požiadal odporcu 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy listami zo dňa 12.12.2013. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je ukrytá v podmienkach zmluvy mu zamestnávateľ t.j. odporca 2/ začal vykonávať zrážky zo mzdy aj keď voči nemu nebola vedená žiadna exekúcia. Odporca 2/ od 12/2013 vykonáva zrážky zo mzdy až doposiaľ. Ide však o zmluvné dojednanie založené na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorú nemôže navrhovateľ nijako ovplyvniť. Pokúšal sa aj o mimosúdne riešenie listom - Žiadosť o nevykonávanie zrážok zo mzdy (zasielané elektronicky i prostredníctvom pošty), kde navrhovateľ žiadal odporcu 2/ o zastavenie výkonu zrážok zo mzdy, avšak bezúspešne, nakoľko mu bolo povedané zo strany odporcu 2/, že zrušia výkon zrážok len na základe súdneho rozhodnutia. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neboli s navrhovateľom ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Tieto dohody o zrážkach zo mzdy zákonné požiadavky nespĺňajú. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou odporcu 1/ ako veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s mojim príjmom. S navrhovateľovým príjmom disponuje odporca 1/ ako i odporca 2/ bez akéhokoľvek obmedzenia od 12/2013.
Navrhovateľ má za to, že nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy je v tom, že sa začali voči nemu vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a on tento proces nevie zastaviť. Je to pre navrhovateľa a jeho rodinu likvidačné, sú ukrátení na príjme. V mesiaci jún 2016 mu majú byť vyplatené aj odmeny v práci, a bolo mu už povedané odporcom 2/, že mu ich strhnú celé a poukážu odporcovi 1/. Preto navrhovateľ žiada o zastavenie výkonu zrážok zo mzdy ako dočasné usporiadanie vzťahov, pokým nebude rozhodnuté vo veci neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v súdnom konaní. Ak by súd dočasne formou nariadeného predbežného opatrenia neupravil pomery účastníkov, mohla by vec sama stratiť zmysel, ak by sa v priebehu tohto konania zrážky na základe namietanej dohody vykonávali a pohľadávka odporcu by bola vymožená. Pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv odporcu v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo navrhovateľa. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či spotrebiteľská zmluva a súvisiaca dohoda o zrážkach zo mzdy, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Povinnosť uložená zamestnávateľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu, je uložená iba predbežným opatrením, pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť a predbežné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi účastníkmi konania.
Súd sa oboznámil s návrhom, výpisom z obchodného registra zamestnávateľa navrhovateľa a odporcu 1/, zmluvami o spotrebiteľskom úvere (o revolvingovom úvere), dohodami o zrážkach zo mzdy, žiadosťou odporcu o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.12.2013, žiadosťou navrhovateľa o nevykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré adresoval svojmu zamestnávateľovi a vec posúdil takto:
Navrhovateľ sa domáha na súde nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Návrhom vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov, nakoľko spotrebiteľské zmluvy a súvisiace dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. veta prvá o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
V danom prípade v konaní vo veci samej nebude ako účastník konania vystupovať spoločnosť zamestnávateľa navrhovateľa, podľa citovaného ustanovenia je však možné uložiť povinnosť predbežným opatrením aj tretej osobe. Takáto situácia nastala aj v danom prípade.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Základnou podmienkou vydania predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd môže využiť prostriedky predbežného opatrenia ak je treba, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov pred začatím konania. Je však nepochybné, že tento prostriedok môže súd využiť iba v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo omeškania (teda úprava pomerov účastníkov na dobu pokiaľ bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá), najmä k zamedzeniu vzniku škody, či inej ujmy, prípadne k jej rozširovaniu. Pokiaľ sa súd rozhodne takémuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť, musí mať osvedčené rozhodné skutočnosti. K charakteru predbežného opatrenia náleží jeho dočasnosť a zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka, musí byť primeraný navrhovateľom preukazovanému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako tak musí byť primeraná i prípadná ujma vzniknutá z predbežného opatrenia dotknutému účastníkovi.
Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ním súdu predložených listín súd dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 písm. f) O.s.p. bol podaný dôvodne, pretože navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom 1/, založeného zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. 8000038092 zo dňa 04.04.2006, ktorej súčasť je Dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. 8400006547 zo dňa 25.01.2008, ktorej súčasť je Dohoda o zrážkach zo mzdy.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na spoločné závery Komisie Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a Slovenskej obchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než spolu s úverovou zmluvou pristúpiť aj na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií ani verifikácii primeranosti. Spotrebiteľ môže byť neraz vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Tento typ zabezpečenia pohľadávky umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, vyplácal časť týchto platieb priamo dodávateľovi momentom, keď mu bude táto dohoda predložená. Je pravdou, že všeobecná úprava v občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Tým sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcov vzniká navrhovateľovi škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí. Navrhovateľ v konaní dostatočným spôsobom osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma danej veci spočíva v pokračujúcom vykonávaní zrážok z jeho mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré bola uzatvorená súčasne so zmluvami o revolvingovom úvere.
V konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku navrhovateľky vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadeným predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov odporcu 1/, pretože ide o predbežné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne pri výskyte okolností uvedených v ustanovení § 77 ods. 1 O.s.p. a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka odporcu 1/ voči navrhovateľovi zostáva aj po nariadení predbežného opatrenia zachovaná.
Predložené listinné dôkazy a navrhovateľom uvádzané tvrdenia, súd považoval za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené či dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že navrhovateľ osvedčil danosť práva (nároku) a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel, pričom dobu trvania predbežného opatrenia určil v súlade s § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň súd v súlade s ustanovením § 76 ods. 3 O.s.p. navrhovateľovi uložil, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania s tým, že predbežné opatrenie zanikne tiež, ak navrhovateľ návrh na začatie konania v súdom určenej lehote nepodá v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. S poukazom na zákonnú úpravu rozhodne súd o náhrade trov predbežného opatrenia v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.