Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1C-74-2016.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/74/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu A. S. W., W.. Y.. R.., W. W. V. Č.. X, O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému R. S., K.. XX. X. XXXX, O. S. XXX/XX, J., v konaní o zaplatenie 191,69 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 68,02 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37,39 eur od 26.3.2013 až do zaplatenia a zo sumy 30,63 eur od 26. 4. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia peňažného plnenia vo výške 191,69 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 7.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 105705618Z112 vrátane jej dodatku (ďalej len „zmluva o pripojení“), predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb predchodcom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať komunikačný program služieb NAJ 200 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Účastníkovi boli služby aktivované a bolo mu umožnené ich v plnom rozsahu využívať. Právny predchodca žalobcu verejné komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúry:
- č. 7300177351 s dátumom splatnosti do 25.1.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 49,88 eur,
- č. 7301268115 s dátumom splatnosti do 25.2.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 25,99 eur,
- č. 7302406093 s dátumom splatnosti do 25.3.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 37,39 eur,
- č. 7303562439 s dátumom splatnosti do 25.4.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 30,63 eur. Kvôli porušeniu povinností žalovaného, ktoré žalobca vidí v porušení zmluvnej povinnosti uhrádzať fakturované ceny za služby v rámci oboch vyššie uvedených zmlúv riadne a včas, fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur a to faktúrou č. 7400247687 zo dňa 8.1.2014 splatnou dňa 25.1.2014.
Taktiež si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku z návrhu.
Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie vo veci nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 2.6.2016, pričom súhlasili s rozhodnutím bez ich prítomnosti na základe predložených dôkazov. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení zo dňa 7.11.2012 a jej dodatkom zo dňa 7.11.2012, všetkými vyššie uvedenými faktúrami, všeobecným obchodnými podmienkami uvedenej zmluvy, cenníkom i s ostatnými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania má súd za to, že žalovaný potvrdil uzavretie oboch predmetnej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s predchodcom žalobcu a že neuhrádzal faktúry, ktoré sú pripojené k návrhu. Zmluvnú pokutu však žalovaný neuznal, lebo poukázal na to, že nebol pri uzatváraní zmluvy o pripojení o zmluvnej pokute informovaný, čiže nemal vedomosť o jeho povinnosti ju uhradiť a navyše ani nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 7.11.2012 Zmluvu o pripojení a aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické telekomunikačné služby programu NAJ 200 a žalovaný sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné faktúry - ceny za poskytnuté služby. V dodatku bola dohodnutá doba viazanosti a tiež výška zmluvnej pokuty odkazom na tabuľku č. 1, pričom doba viazanosti bola 24 mesiacov, zmluvná pokuta 47,80 Eur.
Žalovanému boli ceny za poskytované elektronické komunikačné a dátové služby fakturované faktúrami vyššie citovanými v žalobnom návrhu za obdobie od 01/2013 do 04/2013 znejúce spolu na sumu 278,56 Eur. Kvôli skutočnosti, že žalovaný riadne a včas vyfakturované ceny za poskytnuté služby v rámci oboch zmlúv neuhrádzal, v dôsledku čoho bol odpojený a tým nezotrval v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu počas doby viazanosti, mu bola dňa 8.1.2014 vystavená faktúra na zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur, splatná dňa 25.1.2014.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a prílohy tejto zmluvy má súd za to, že pohľadávka uplatnená voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, prešla z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu samotného ešte pred začatím konania.
Podľa § 44 ods. 1,2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v časti uplatnenej ceny za poskytnuté služby dôvodný, avšak s použitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa iba čiastočne. Súd je v zmysle tohto ustanovenia povinný prihliadať na premlčanie v prospech spotrebiteľa ex offo. Konanie začalo dňa 2.3.2016, kedy bol súdu doručený žalobný návrh, čim došlo k uplatneniu nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal žalobcovi právo na úhradu dlžných súm v zmysle faktúr č. 7300177351 s dátumom splatnosti do 25.1.2013 a č. 7301268115 s dátumom splatnosti do 25.2.2013, keďže v prípade týchto dlžných súm už uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie plynúca od dňa ich splatnosti. Vo zvyšnej časti, t.j. v celkovej sume 68,02 € vyplývajúcej z faktúr č. 7302406093 s dátumom splatnosti do 25.3.2013 a č. 7303562439 s dátumom splatnosti do 25.4.2013, súd žalobnému návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy.
Súd taktiež zaviazal žalovaného v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnený zákonný úrok z omeškania od uplynutia splatnosti jednotlivých dlžných súm za poskytnuté služby až do ich zaplatenia.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty nie je opodstatnený. Žalovaný sa zmluvne zaviazal riadne a včas uhrádzať ceny poskytnutých služieb. V konaní bolo preukázané, že žalovaný tieto skutočne riadne a včas neuhrádzal, preto právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur.
Zmluva o pripojení s jej dodatkom uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je celkom zrejme spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od dodatku k tejto zmluve, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných povinnosti zo strany účastníka - žalovaného má za následok vznik povinnosti úhrady zmluvnej pokuty podniku - žalobcovi, uvedenej v tabuľke č. 1. Z týchto dodatkov nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, keďže sa v ňom iba jednoducho odkazuje na iné ustanovenia tohto dodatku a následnú deaktiváciu. Už vzhľadom k takejto formulácii má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň bol súd toho názoru, že žalobca dal žalovanému podpísať formulárovú zmluvu vrátane jej dodatku, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol nijak ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Žalovaný nemal na výber a ak chcel zmluvu uzavrieť, musel prijať podmienky právneho predchodcu žalobcu bez výhrad navyše v nečitateľnej forme, vypísané malými písmenami. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd mal sám problém prečítať zmluvu i dodatok zmluvy o pripojení, ktorý je písaný tak malým písmom, že pri čítaní museli byť použité technické prostriedky (lupa), aby bolo možné dodatok prečítať. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutými zmluvnými podmienkami zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak by žalovaný porušil zmluvné podmienky v posledný deň doby viazanosti. V tomto prípade by mal taktiež platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, že by dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb alebo by svoje povinnosti porušil až na konci dojednanej viazanosti. Súd poukazuje na to, že tieto zmluvné podmienky o zmluvnej pokute vzhľadom na to, že šlo a formulárové zmluvy, neboli zrejme individuálne dojednaná, pričom dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, ktorý ho v tomto smere podľa ním predložených dôkazov neuniesol. Kvôli tomu ich súd považuje za neplatné, keďže ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Aj z tohto dôvodu preto súd žalobcovi plnenie na základe takto uplatnených zmluvných pokút nepriznal.
Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy v Slovenskej republike už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (pred tým T Mobile), ktorá sa týka zmluvnej pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov 4C/164/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012 a ďalšie týkajúce sa práve Programu FIX rozsudok Okresného súdu Galanta 23C 400/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava 24Co 181/2013 , rozsudok Okresného súdu Rožňava 10C 16/2014 a totožnej zmluvnej pokuty 248,95 Eur, rozsudok Okresného súdu Piešťany 5C39/2013 , Okresného súdu Košice II 36 C 183/2013 ).
V danej veci prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení predmetných zmlúv a ich dodatkov, pričom zmluvné dojednania zodpovedajú obsahu zmluvných dojednaní v konaniach v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti.
Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj s jej príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal celkom zrejme úspech v menej ako polovičnej časti vzhľadom na výšku priznanej a zamietnutej časti jeho žalobného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.