Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-10-2016.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky: B. I., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Senica, C. XXXX/XX, proti odporcovi: C.M.D. I., L.. XX.XX.XXXX, bydlisko Mokrý Háj XX, o návrhu na rozvod manželstva o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: mal. E.Ó.O. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky B. I., rodenej V. a odporcu C. I.M.Š. , uzavreté dňa X.X.XXXX pred Mestom Skalica, matričným úradom, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú E.O. I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd u r č u j e otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne splatnou vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.
Súd ponecháva styk otca s mal. E. na dohode rodičov.
Súd o s l o b o d z u j e navrhovateľku od platenia súdnych poplatkov celkom.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur na účet Okresného súdu Senica do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 18.4.2016 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že od februára 2016 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, manželstvo je iba formálne, nie je predpoklad obnovenia spolužitia.
Dňa 10.6.2016 odporca telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keď súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 150,- €.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom zo dňa 3.3.2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 8.6.2016, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 20.5.2016, výsluchom navrhovateľky a zistil tento stav veci:
Zo sobášneho listu zo dňa 3.3.2014 mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 1.3.2014. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR, národnosti slovenskej.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.1.2015 mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá E. I., pričom matka má v starostlivosti aj maloletú E. C., ktorá je narodená z druhovského pomeru s P. C.. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 2/2016 v 3-izbovom byte, ktorého vlastníčkou je stará matka, ktorá s nimi žije v byte. Domácnosť je zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku. Matka prispieva na domácnosť 70,- € mesačne, je na rodičovskej dovolenke, mesačne poberá rodičovský príspevok 203,20 € a rodinné prídavky na 2 deti 47,04 €. Otec od 2/2016 prispel na výživu maloletej 3 krát po 150,- €, o dcéru sa nezaujíma. Otec je živnostník, žije na adrese rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 150,- €. Rodičia odporcu sú vlastníkmi 4 izbového rodinného domu, keď domácnosť je vhodná pre maloletú. Otec súhlasí s návrhom matky.
Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 20.5.2016 súd zistil, navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške 47,04 €.
Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 20.5.2016 súd zistil, navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 €.
Účastníci uzatvárali manželstvo po pomerne krátkej známosti. Bývali na rôznych miestach v podnájmoch, ale keďže nemali finančné prostriedky, nájom neplatili a viackrát sa sťahovali. Nakoniec zostali bývať u matky navrhovateľky. Trvalé spoločné bydlisko nemali, ale ako manželia žili v Senici. Vzťah účastníkov bol problémový, navrhovateľka prestala odporcovi veriť, klamal ju, nemohla sa na neho spoľahnúť, nedokázal sa postarať o rodinu, preto k nemu stratila citový vzťah. Matka prispieva na domácnosť svojej matke 70,- eur, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur 6P/10/2016
a rodinné prídavky na 2 deti 47,04 €. Vyživovaciu povinnosť má i k dcére E., ktorá je žiačkou prvého ročníka základnej školy. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti vo februári 2016, za toto obdobie prispel na výživu maloletej tri krát sumou po 150,- eur. Súhlasí s tým, že bude platiť naďalej výživné 150,- eur. Za čas čo nežijú v spoločnej domácnosti videl odporca mal. E. jeden krát, bola tri krát na návšteve u starých rodičov v Mokrom Háji. Starí rodičia zo strany otca sa zaujímajú o vnučku a navrhovateľka im ju zase bez problému dáva. Maloletá je zdravá, matka s ňou nemá problémy.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí .
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva vznikali nezhody, v dôsledku ktorých medzi manželmi došlo k ukončeniu manželského spolužitia a navrhovateľka úplne stratila záujem o zotrvanie v manželskom zväzku. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a ich oddelené intímne spolužitie má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčina objektívne existujúceho rozvratu v manželských vzťahoch spočíva v narušení vzťahov medzi manželmi a odcudzení účastníkov konania.
Keďže matka poskytuje mal. dieťaťu dostatočnú starostlivosť a opateru a zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho záujmami, súd navrhovateľke dieťa zveril. Nakoľko navrhovateľka uviedla, že na čas po rozvode žiada platiť výživné na mal. dieťa sumou 150,- € mesačne, súd v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov tak, aby zistil, či je takto uvedená výška výživného opodstatnená, s prihliadnutím na vek a z neho vyplývajúce potreby mal. dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že matka žije spolu s maloletou a jej príjem je mesačne 203,20 € rodičovský príspevok a 47,04 € prídavky na deti. Navrhovateľka žije v domácnosti ešte s ďalšou mal. dcérou E. C.. Vzhľadom na uvedené pomery účastníkov konania súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného na mal. E. je 150,- €.
Navrhovateľka v konaní preukázala existenciu takých majetkových, osobných a sociálnych pomerov, ktoré jej odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v plnej výške.
Navrhovateľka je v konaní je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť súdny poplatok s použitím ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch
podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, ak súd rozhoduje v konaní o rozvod manželstva a súd nezistil, že by okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov odôvodňovali niektorému z účastníkov toto právo priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.