Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-32-2014.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5P/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľky T. T., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX proti odporcovi Y. T., V.. XX.XX.XXXX, P. P. X, XXX XX R., T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: D. T., V.. XX.XX.XXXX, E. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX a Y. T.Q., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v Sirku, rozvádza.
Maloleté deti D. T., V.. XX.XX.XXXX, E. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX a Y. T., V.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej D., E., Y. a Y. mesačne výživné vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v účinnom znení a to na každé dieťa samostatne, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Účastníci nemajú právo na náhradu na trov konania.
Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. V odôvodnení návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo harmonické až do roku 2011, kedy došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi. Odporca sa odsťahoval do Nemecka, kde žije do súčasnosti. Tu nadviazal inú známosť. Od roku 2012 žije odporca trvalo v Spolkovej republike Nemecko. Maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude prispievať na ich výživu podľa jeho zárobkových možností.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom na rozvod súhlasí. Súhlasil tiež so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že jeho jediným príjmom v Spolkovej republike Nemecko sú dávky v hmotnej núdzi, ktoré v súčasnosti poberá len jeho družka. Z toho musí platiť nájom vo výške 620,- €. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si chce plniť podľa rozhodnutia súdu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca o poberaní štátnych sociálnych dávok navrhovateľkou, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, rozhodnutím krajinského úradu v Bodensee a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v Sirku. Z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti a to D. T., V.. XX.XX.XXXX, E. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX D. Y. T., V.. XX.XX.XXXX. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že ich manželstvo si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel, manželia žijú minimálne štyri roky oddelene, odporca v Spolkovej republike Nemecko. Nekomunikujú spolu, nestretávajú sa. Z vyjadrení účastníkov, ktoré nebolo v konaní spochybnené súdu vyplynulo, že navrhovateľa donedávna žila v spoločnej domácnosti s druhom, taktiež odporca žije v SRN s družkou J. R.. Obaja účastníci zhodne konštatovali, že v manželstve nechcú zotrvať.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky mal súd preukázané, že mal. deti obývajú spolu s matkou sociálny dvojizbový byt v osade Šrobárka. Byt pozostáva z priestrannej kuchyne, dvoch izieb, a sociálneho zariadenia. Maloleté deti majú vlastné lôžka, majú dostatok oblečenia. Rodina v čase šetrenia disponovala dostatočným množstvom potravín. Domácnosť je vybavená elektrospotrebičmi a to chladničkou, a televízorom, zavedená je voda a elektrina. Hygiena bývania bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Sociálna pracovníčka na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka bola v minulosti stíhaná za záškoláctvo maloletých detí, za čo bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody. Z dôvodu záškoláctva sú deti vedené v registri sociálnej kurately.
Z potvrdení Úrade práce sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 257,10 €. Spoločne posudzovanými osobami s ňou je 5 detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov. V dávke je zahrnutý aj aktivačný príspevok.
Z rozhodnutia krajinského úradu v Bodensee mal súd preukázané, že odporca a jeho družka sú poberateľmi sociálnych dávok, ktoré sú im (na dve osoby vyplácané od januára 2016 vo výške 1 328,- € mesačne. Mesačné výdavky odporca deklaroval len za nájom vo výške 620,- € mesačne.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 až 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine a na základe zisteného skutkového stavu veci súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Mal pri tom za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené a ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel. Pritom nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia.
Maloleté deti pochádzajúce z manželstva súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá od odpustenia spoločnej domácnosti odporcom (v roku 2012) zabezpečuje starostlivosť o ne a v starostlivosti ktorej neboli zistené také nedostatky, ktoré by neumožňovali zverenie maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky. V dôsledku problémov maloletých detí so záškoláctvom sú tieto v sledovaní orgánu sociálnej kurately, ktorý v prípade zhoršenia problémov bude súd informovať.
O vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva súd rozhodol tak, že otcovi určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v účinnom znení, nakoľko jeho zárobkové a majetkové možnosti mu neumožňujú platiť výživné vo vyššej výške. Jediným príjmom odprocu je sociálna dávka, ktorá aj keď je v porovnaní so sociálnymi dávkami vyplácanými v SR podstatne vyššia, poskytuje odporcovi minimálny štandard životnej úrovne podľa cien a životných štandardov v Nemeckej spolkovej republike.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nežiadal upraviť styk odporcu s maloletými deťmi, súd ho neupravoval.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p., tak, že títo nemajú právo na ich náhradu.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd rozhodol, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, nakoľko majetkové pomery odporcu, by odôvodňovali oslobodenie odporcu od platenia súdneho poplatku v zmysle §138 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).