Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/448/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: EUROPÔŽIČKA s.r.o., so sídlom Hradbová 19, Košice, IČO: 36 588 504, zast. JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti žalovaným: v 1. rade U. C., O.. X.X.XXXX, V. X. M., P. XXXX/XX a v 2. rade R. F., O.. X.X.XXXX, V. X. M., P. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 616,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi sumu 324,- € s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 324,- € od 23.10.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalované v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 616,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 616,- eur od 10.1.2013 do 8.5.2013 a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 616,- eur od 9.5.2013 až do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaným dňa 9.10.2012 poskytol sumu 694,- eur, ako pôžičku na základe zmluvy o pôžičke č. 2012080078. Žalované sa zaviazali poskytnutú pôžičku spoločne a nerozdielne vrátiť spolu s dojednaným úrokom žalobcovi ako veriteľovi v lehote do 9.7.2013 a to formou pravidelných mesačných splátok v sume po 88,- eur. Žalované svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnili a poskytnutú pôžičku nesplatili. Žalobca vyzval žalované predžalobnou výzvou zo dňa 11.9.2013 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Vzhľadom k omeškaniu žalovaných si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania.

Žalovaná v 1. rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 3.12.2013. Uviedla, že nedisponuje finančnou hotovosťou na jednorazové pokrytie predmetnej pohľadávky. Žiadala zaistiť pokles úrokového zaťaženia, sumu 194,- eur, ktorá je umelo priradená k sume 500,- eur nepokladať za istinu, eliminovať poplatky za úhradu každej splátky zvlášť na poplatok za jednu úhradu - aby bol jeden úver, zabrániť vymáhaniu terajších dlžných zostatkov z delikventných zmlúv súdnou cestou, zníženie mesačnej splátky oproti súčtu splátok z doterajších zmlúv. V prílohe doručila súdu zároveň Zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 9.10.2012.

Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila, aj keď táto jej bola riadne doručená dňa 18.11.2013.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade doručenom súdu dňa 14.5.2014 uviedol, že suma 194,- € nie je umelo priradená k istine 500,- €, o čom svedčí aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaných, a že mesačné splátky sú žalované povinné splácať v

zmysle zmluvy, na základe ktorej im bola pôžička poskytnutá, a neexistuje dôvod, na základe ktorého by mali byť znížené.

Prvostupňový súd v súlade s ust. § 115a ods. 1, ods. 2. O.s.p. vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.6.2014 č. k. -35 tak, že žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 616,- € s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 616,- € od 10.1.2013 do 8.5.2013 a s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 616,- € od 9.5.2013 až do zaplatenia a zaviazal žalované v 1. a 2. rade aj na náhradu trov konania žalobcovi.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.11.2015 č. k. -54 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle § 132 O.s.p. nebral zreteľ na prílohu vyjadrenia sa žalovaných, a to Zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú dňa 9.10.2012. Tento listinný dôkaz vôbec nehodnotil a vzal za preukázané, že žalobca poskytol žalovaným pôžičku vo výške 697,- €, aj keď v skutočnosti bola poskytnutá v sume 500,- €, a už vôbec nebral zreteľ na skutočnosť, že žalované zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z neposkytných peňažných prostriedkov zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru 194,- €. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť Zmluvu o zabezpečení splátok úveru z pohľadu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 115a ods. 1, ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od tohto okamihu ide o drobný spor. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- € a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, súd preto v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.6.2016. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 1.6.2016, t. j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to vyjadrením žalobcu, vyjadreniami žalovaných, Zmluvou o pôžičke, Splátkovým kalendárom, Predžalobnou výzvou, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru a Príjmovými pokladničnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:

Žalované v 1. a 2. rade dňa 9.10.2012 uzatvorili so žalobcom Zmluvu o pôžičke č. 2012080078, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným pôžičku v sume 694,- eur, pri ročnom úroku 32,72% na dobu 9 mesiacov, a to naraz v hotovosti pri podpise zmluvy. Úroková sadzba bola fixná na celé obdobie trvania zmluvy. Žalované sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom do 9.7.2013 formou pravidelných 9- ich mesačných splátok v sume po 88,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 9.11.2012, splatnosť poslednej na 9.7.2013. Žalované uhradili žalobcovi celkovo len dve mesačné splátky vo výške 176,- eur, s tým, že prvú mesačnú splátku uhradili vo výške 88,- eur až 21.11.2012, druhú mesačnú splátku, ktorá bola splatná k 9.12.2012 uhradili v dvoch splátkach a to vo výške 38,- eur 4.1.2013 a vo výške 50,- eur 21.1.2013. Ďalšiu v poradí tretiu splátku splatnú 9.1.2013 už neuhradili ani čiastočne.

Spolu so Zmluvou o pôžičke toho istého dňa, teda 9.10.2012 uzavrel žalobca ako poskytovateľ s objednávateľom žalovanou v 1. rade Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej čl. I. sa uvádza, že zmluvné strany uzavreli dňa 9.10.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (zrejmé malo byť uvedené správne číslo zmluvy 2012080078), na základe ktorej poskytovateľ ako veriteľ poskytol objednávateľovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 694,- €. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. II. bol záväzok objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi za doplnkové služby odplatu. Doplnkovými službami mali byť podľa bodu 2. čl. II. tejto zmluvy - upovedomenie objednávateľa o splatnosti mesačnej splátky pôžičky, poskytnutie náhradných poštových poukážok na účet, zákaznícka infolinka, zabezpečenie úhrady mesačnej splátky. V čl. 3 bola dohodnutá odplata tak, že objednávateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi za doplnkové

služby uvedené v čl. II. tejto zmluvy odplatu vo výške 194,- €. Odplata podľa tohto odseku je splatná naraz pri podpise tejto zmluvy. V čl. IV. tejto zmluvy bod 3. sa uvádza, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú v trvaní 9 mesiacov, a nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami.

Žalovaná v 1. rade až po rozhodnutí prvostupňového súdu v rámci odvolania predložila súdu aj výdavkový pokladničný doklad a príjmový pokladničný doklad, z ktorých súd zistil, že dňa 9.10.2012 na základe výdavkového pokladničného dokladu bolo vyplatené žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade na základe pôžičky č. XXXXXXXXXX suma 694,- €. Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že dňa 9.10.2012 žalobca prijal od žalovanej v 1. aj žalovanej v 2. rade sumu 194,- €, ako úhradu zabezpečených splátok.

Z predžalobnej výzvy súd zistil, že žalovanej v 2. rade bola doručovaná táto predžalobná výzva zo dňa 11.9.2013, v ktorej bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 616,- €, ktorá pozostáva z istiny 553,97 € a úroku 62,03 €, a v zmysle § 53 os. 8 Občianskeho zákonníka bola vyzvaná na zaplatenie celej pohľadávky, a to v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Túto výzvu neprevzala žalovaná v 2. rade v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 7.10.2013, t. j. týmto dňom ju možno považovať za doručenú.

Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 9 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 písm. i) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a podľa písmena b) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti uplatnenej istiny vo výške 324,- €. Je nesporné, že účastníci dňa 9.10.2012 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutá pôžička vo výške 694,- €. Zároveň však bola medzi týmito účastníkmi uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, z ktorej vyplýva, že žalované zaplatili pri podpise tejto zmluvy dňa 9.10.2012 poskytovateľovi za doplnkové služby odplatu vo výške 194,- €. V Zmluve o pôžičke bola dohodnutá výška splátky na sumu 88,- €, ktorú mali žalované splatiť v 9 mesačných splátkach. Aj keď žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.5.2014 k námietkam žalovanej v 1. rade, že pôžičku im žalobca v skutočnosti poskytol iba v sume 500,- €, uviedol, že suma 194,- € nie je umelo priradená k istine 500,- €, o čom svedčí aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, a že mesačné splátky sú žalované povinné splácať v zmysle zmluvy o pôžičke, a neexistuje dôvod, na základe ktorého by mali byť znížené, súd sa s týmto vyjadrením nestotožnil. Súd si na verejne dostupnej webovej stránke nbs.sk preveril priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk a zistil, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke, t. j. v roku 2012 pre úvery spotrebiteľské a ostatné do 1 roka, bola priemerná úroková sadzba v tomto roku 2012 vo výške 8,28%. V Zmluve o pôžičke však bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 32,72% a RPMN 38,09% resp. priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy 40,87%, čo je niekoľkonásobne vyššia hodnota ako bola priemerná hodnota úrokových mier z úverov z obchodných bánk. Takto dohodnutá RPMN v zmluve je v zjavnom rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súd pri svojom rozhodovaní úverovú zmluvu posudzoval nielen podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva možno konštatovať, že obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, ale aj podľa Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu v časti výšky úrokovej sadzby je táto Zmluva v rozpore s dobrými mravmi, podľa § 121 os. 3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve tak dohoda nesmie odporovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže nesmie odporovať dobrým mravom. To znamená, že pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby tak ako je to už vyššie uvedené vyplýva, že táto predstavuje niekoľkonásobne vyššiu úrokovú sadzbu, aká bola priemerná úroková miera z úverov v danom období. Preto v tejto časti predmetná zmluva jednoznačne odporuje dobrým mravom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva neplatná. V tom prípade to znamená, že v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ako jednu z náležitostí podľa § 9 os. 2, písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., a preto podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sa poskytnutá spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd považoval za neplatný aj právny úkon Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 9.10.2012. Podľa názoru súdu sa táto zmluva prieči dobrým mravom jednak preto, že hodnota týchto doplnkových služieb, ktoré sa týkajú poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 194,- € je zjavne neprimeraná a nadhodnotená a odporuje dobrým mravom, ale hlavne preto, že všetky tieto poplatky, ktoré si žalobca zaúčtoval v tejto zmluve o zabezpečení splátok mali byť uvedené v zmluve o pôžičke ako podstatná náležitosť zmluvy, keďže ide o ďalšie poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom a nie v samostatnej zmluve. V danom prípade ide o obchádzanie zákona, resp. až úžernícke jednanie zo strany žalobcu. V skutočnosti ak teda žalobca požičal žalovaným sumu 694,- €, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad, ale v ten istý deň mu zaplatili za „zabezpečenie splátok“ sumu 194,- €, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad, im vlastne bola poskytnutá iba pôžička 500,- €, žalobca napriek tomu požadoval od žalovaných vrátenie celej sumy 694,- € v splátkach.

Vzhľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok je neplatná, nemali žalované povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 194,- €. Keďže tak urobili už v deň podpisu zmluvy o pôžičke 9.10.2012, zo sumy 694,- € im ostala teda povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 500,- €. Keďže v zmysle vyššie uvedeného sa zmluva o

pôžičke považuje za bezúročnú a bez poplatkov, sú žalované povinné vrátiť žalobcovi sumu, 324,- €, keďže žalobcovi splatili od uzavretia zmluvy v splátkach sumu 176,- €.

Preto žalovanú v 1. a 2. rade zaviazal súd spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 324,- € a v prevyšujúcej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Čo sa týka úrokov z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy, t. j. zo sumy 324,- € a to vo výške 8,75% ročne, a to od 23.10.2013, čo je prvý deň nasledujúci po dni do ktorého mali žalované vyplatiť žalobcovi dlžnú sumu na základe predžalobnej výzvy, ktorú na základe fikcie doručenia súd považoval za doručenú dňom 7.10.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že aj žalobca aj žalované mali v konaní úspech čiastočný, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach. (§ 204 ods. 1 O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.) V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.