Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-102-2009.pdf
PDF · 135.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/102/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: L. Q., M.. XX.C..C., Q. B.L., U. C. C., G. P., právne zast. JUDr. Jánom Garajom, advokátom AK, so sídlom Floriánova č.2, Prešov proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, IČO: 00 326 4790, v konaní o zaplatenie l0.l08,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu telefaxom dňa 30.6.2009, doplneným originálom podania dňa 1.7.2009 domáhal na žalovanom zaplatenia istiny 10.108,24 eur a náhrady trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku parcelné číslo B.-K. XXl/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX L. F. B..Ú.. F., ktorý je zapísaný v Katastrálnom úrade U., P. B. U. M. C. F. Č.. XXXX. Ďalej je žalobca vlastníkom pozemkov s parcelnými číslami B.-K. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku parcelné číslo B.-K. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX L. oba v katastrálnom území Poprad, vedené Správou katastra Poprad na liste vlastníctva číslo XXXX.
Podľa žalobcu je pozemok parcelné číslo B.-K. XXX/X v súčasnosti zastavaný miestnou komunikáciou na ulici R. D. F. U., pozemok parc. č. B.-K. XXXX/X je v súčasnosti zastavaný cestným telesom miestnej komunikácie a u pozemku XXXX/X, ide o verejné priestranstvo, čiastočne zastavané spevnenou plochou
- chodníkom pre peších. Užívateľom týchto pozemkov je podľa žalobcu žalovaný, ktorý ich doposiaľ neodkúpil a za ich užívanie neplatí nájom. Z uvedených dôvodov vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 27.11.2008 na majetkové usporiadanie, ku ktorému doposiaľ nedošlo. Žalobca vyhotoviť znalecké posudky za účelom ohodnotenia výšky nájmu, keď tento bol znalcom I.. U. D. v znaleckom posudku číslo 51/2009 za pozemok parcelné číslo B.-K. XXX/X stanovený na X,XXX eur/m2, ročný nájom za predmetný pozemok bol stanovený na 847,21 eur. Zároveň znalec I.. U. D. vo svojom znaleckom posudku č. 50/2009 stanovil výšku nájmu za pozemky parcelné číslo B.-K. XXXX/X a parcelné číslo B.-K. XXXX/X na X,XXX eur/m2, keď ročný nájom za pozemok parcelné číslo B.-K. XXXX/X bol stanovený na X.XXX,XX eur a ročný nájom za pozemok parcelné číslo B.-K. XXXX/X bol stanovený na X.XXX,XX eur. Podľa žalobcu zo strany žalovaného dochádza na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, ktorého predmet sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. S poukazom na uvedené sa preto žalobca domáha na žalovanom zaplatenia nájomného za obdobie od l.7.2007 do 30.6.2009 v sume 10.108,24 eur.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2009, v ktorom uviedol, že pozemky s parcelnými číslami XXX/X J. XXXX/X sú v súčasnosti zastavané cestným telesom a u pozemku s parcelným číslom XXXX/X ide o verejné priestranstvo čiastočne zastavané spevnenou plochou, chodníkom pre peších. Podľa žalovaného na daný stav sa nemôže aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o nájme, pretože cesta ako cestné teleso patrí žalovanému v zmysle § 3d ods.5/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Takýto právny stav je od 1.7.1976, keď bola účinná novela číslo 160/1996 Z. z. Cestného zákona, dovtedy platil režim správy národného majetku, pričom ak išlo o pozemné komunikácie, tak tieto spravovali miestne národné výbory alebo organizácie, ktoré boli na tento účel zriadené. Cesty - miestne komunikácie ako také sú verejnoprospešné stavy a slúžia všetkým, ktorých používajú, teda nielen fyzických osobám a právnických osobám mesta Poprad, ale aj cudzím subjektom.
V ďalšom žalovaný poukázal na snahu štátu odškodniť vlastníkov nehnuteľnosti, ktorým štát zobral vlastníctvo a to formou reštitúcie, kde verejné priestranstvá neboli zahrnuté, pretože vlastníctvo nebolo vlastníkom odňaté a išlo len o to, že tieto nehnuteľnosti boli zastavané cestným telesom, kde však vlastníctvo k pozemkom nebolo riadne vysporiadané. L. U. rovnako ako iné mestá s takýmto stavom nemohli nič robiť z dôvodu legislatívneho vákua, keď snahou Vlády Slovenskej republiky bol tento problém riešiť, keď bol prijatý návrh zákona č. 66/2009 Z. z. účinný od 1.7.2009, ktorý podľa dôvodovej správy predpokladal, že odškodniť vlastníkov pozemkov pod stavbami nemajú obce alebo vyššie územné celky ale štát. Tento problém mal byť riešený zároveň aj prijatím zákona číslo 199/1995 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal stavebný zákon, keď ustanovenie § 141 umožňovalo vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1.10.1995 vo vlastníctve štátu a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie takýchto pozemkov mohla podať obec najneskôr do 31.12.2000, avšak takýto postup obce nevyužívali vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastnenia ako na nesúhlas vlastníkov pozemkov s výškou náhrady. Ďalším právnym predpisom, ktorý rieši predmetnú problematiku je zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, kde podľa § 11 ods. 24 citovaného zákona je možné, aby Slovenský pozemkový fond ako iný správca pozemkov vo vlastníctve štátu v konaní o pozemkových úpravách poskytol v obvode pozemkových úprav vlastníkovi iný pozemok štátu za pozemok v jeho vlastníctve, na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu, obce a vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že zaplatenie požadovanej sumy žalobcovi ako bezdôvodného obohatenia z nájomného vzťahu nie je na mieste, pretože Mesto Poprad ako právny nástupca Československého štátu, ktorý spravoval miestne komunikácie, na ktorého prešlo vlastníctvo miestnych komunikácii v zmysle cestného zákona, nie je v nájomnom vzťahu so žalobcom. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že po decentralizácii štátnej správy, keď na žalovaného prešli aj kompetencie v oblasti miestnych komunikácii by to bolo nespravodlivé, pričom žalovaný má vysporiadané pozemky pod miestnymi komunikáciami iba v tých prípadoch ak to boli pôvodne neknihované pozemky, ktoré prešli na obce v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z..
Žalovaný v zmysle zákona číslo 66/2009 upraví pomery s vlastníkmi pozemkov pod miestnymi komunikáciami vrátane žalobcu postupom v zmysle § 2 ods.1/ resp. ak sa neuplatní tento postup, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav v zmysle zákona č. 330/1991 Zb.. V ďalšom žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť parcelné číslo 341/3 bola predmetom kúpnej zmluvy V 2339/2006 z 12.6.2006, kedy žalobca kúpil nehnuteľnosť ako pôvodnú parcelu bývalého pozemkového katastra a následne bol na túto parcelu vyhotovený geometrický plán č. 75/2006 alebo číslo 35/2006 na základe ktorého sa pôvodná parcela povýšila na stav registra KN-C. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že z listu vlastníctva číslo 5083 vyplýva, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy V 6216/06 a následným zápisom geometrického plánu č. 29/2007, čo podľa žalovaného vzbudzuje podozrenie, že kúpne zmluvy boli uzatvorené zo špekulatívnych dôvodov, keď žalobca kupoval len tie časti pozemkov pod miestnymi komunikáciami a to v čase, keď už prebiehala medializácia tohto stavu na celom Slovensku a Vláda SR sa s touto problematikou zaoberala.
Žalovaný sa užívaním predmetných nehnuteľností v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatil, práve naopak Mesto Poprad musí všetky miestne komunikácie udržiavať tak, aby v zmysle cestného zákona boli zjazdné s čím súvisia aj náklady na udržiavanie týchto komunikácii.
V súvislosti s B.-K. U. Č.. XXXX/X žalovaný podotkol, že do miestnej komunikácie nespadá celá parcela a čas tejto parcely zaberá zelený pás trávnika, ktorý udržiava Mesto Poprad a to aj napriek tomu, že v zmysle platnej legislatívy o túto časť pozemku by sa mal starať jeho vlastník, ktorým je žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/102/2009-163 zo dňa 21.11.2011 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený Správou katastra Poprad v roku 2006. Zároveň bolo nesporné tak ako to uviedol aj samotný žalobca, že tento mal vedomosť už v čase kúpy o tom, že cez časti týchto nehnuteľností vedú cestné telesá resp. chodníky. Ďalej žiadna zo sporových strán v konaní nerozporovala, že tieto miestne komunikácie resp. chodníky boli postavené bez stavebného rozhodnutia resp. územného rozhodnutia a preto ich nemožno považovať za neoprávnené stavby. Vzťahy účastníkov teda nemohli byť vyriešené v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka upravujúce dôsledky neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku. Zároveň poukázal na to, že miestne komunikácie nachádzajúce sa na parcelách číslo B.-K. XXX/X J. B.-K. XXXX/X slúžia širokej verejnosti a žalovanému, ktorý vykonáva údržbu okolia týchto miestnych komunikácii neprinášajú žiadne bezdôvodné obohatenie. Naviac, tak ako to vyplýva zo sútlače leteckej snímke a katastrálnej mapy cez pozemok B.-K. XXXX/X ide chodník pre peších, ktorý je len spevnenou plochou, preto priznanie nárokov žalobcovi v súvislosti s užívaním len nepatrnej časti pozemkov a to naviac nie žalovaným, ale občanmi nielen mesta Poprad, ale aj inými by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov. Na tieto dobré mravy súd prihliadal už aj z toho dôvodu, že žalovaný počas konania navrhoval žalobcovi výmenu pozemkov za pozemky s obdobnou výmerou na území L. U., čo žalobca odmietol. Naviac žalobca aj keď mu táto povinnosť vyplýva zo zákona, keď ako majiteľ týchto nehnuteľností by sa mal starať o ich údržbu túto nevykonáva a musí ju vykonávať na svoje náklady žalovaný. Súd preto uzatvoril, že tieto miestne komunikácie zaberajúce časti parciel vo vlastníctve žalobcu boli postavené ešte predtým ako k týmto parcelám nadobudol vlastnícke právo žalobca, čo napokon žalobca sám uviedol a teda v čase, keď ich žalobca kupoval vedel a musel mať vedomosť, že v dôsledku tohto bude obmedzený v ich užívaní. Záverom súd poukázal, že bolo na žalobcovi, ktorého primárne zaťažuje dôkazné bremeno, keď miestne komunikácie nezaberajú celú výmeru žalobcových nehnuteľností, súdu preukázať presnú výmeru týchto komunikácii, kde však žalobca túto súdu nijako nevyčíslil a uplatňoval si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z ich celej výmery a nielen z tej časti nad ktorou sú tieto komunikácie. Rovnako žalobca súdu nijako nepreukázal, že jeho pozemky slúžia ako verejné priestranstvo ktoré je užívané vopred neobmedzeným okruhom užívateľov, prípadne, že tieto pozemky žalobcu slúžia verejnému užívaniu a žalovaný disponujúci týmto majetkom žalobcu mohol užívaním týchto pozemkom počas žalovaného obdobia plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom, tzn. napr. obdobné pozemky na rovnaký účel ako slúžia pozemky žalobcu kúpiť alebo prenajať.
Krajský súd po odvolaní žalobcu uznesením č. k. 17Co/24/2012-226 zo dňa 19.4.2012 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že aplikácia interpretačného pravidla podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. bola prvostupňovým súdom predčasná, pretože aplikovať citované ustanovenie je možné len vtedy, ak v prejednávanej veci existujú uplatňované práva a povinnosti a ich skutočnou realizáciou by došlo ku konaniu v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák.. Súd nemôže s odkazom na toto ustanovenie svojím rozhodnutím, to znamená aktom aplikácie práva neexistujúce právo tak ako sa k tomu dopracoval v prejednávanej veci alebo povinnosť, založiť, alebo odoprieť mu právnu ochranu, keď toto právo ani nevzniklo, preto je postup prvostupňového súdu pri rozhodnutí o nároku žalobcu, ktorý posúdil ako nárok v rozpore s dobrými mravmi, podľa odvolacieho súdu predčasný. Na to, aby mohol prvostupňový súd ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. aplikovať, musí mať jednoznačne preukázané, že na strane žalobcu právo existuje, nárok je dôvodný, avšak práve v aplikácii ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. mu takéto právo neprizná. Naviac odvolací súd prisvedčil odvolacím námietkam žalobcu, aj s poukazom na ustálenú judikatúru v prejednávanej veci, že na strane žalovaného, pokiaľ sa preukáže, že sporné pozemky žalobcu užíval, došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia §
451 a § 458 ods. 1 Obč. zák.. Uložil súdu prvého stupňa ustáliť zodpovednosť žalovaného za vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, rozsah tohto bezdôvodného obohatenia a vysporiadať sa s predloženou judikatúrou zo strany žalobcu, pričom v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa zistí dôvody na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. vo vzťahu k existujúcemu nároku žalobcu, tieto dôvody riadne popísať v rozhodnutí o veci. Zároveň ak súd prvého stupňa takéto dôvody nezistí, uložil odvolací súd výšku bezdôvodného obohatenia ustáliť a odôvodniť.
Následne súd vo veci konal a rozsudkom 9C/102/2009-338 z 28.10.2013 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že:
Základ návrhu žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - pozemkov s parcelným číslom B.-K. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX L. v katastrálneho územia F. a B.-K. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX L. v katastrálneho územia U. za obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2009 j e o p o d s t a t n e n ý v časti, ktorej miestne komunikácie v správe žalovaného zasahujú do výmery týchto parciel.
Základ návrhu žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - pozemku s parcelným číslom B.-K. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 345 m2 v katastrálneho územia Poprad n i e j e o p o d s t a t n e n ý.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca a ani jeho právny predchodcovia, ktorí vlastnili pozemky od ktorých odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neudelili, žalovanému súhlas k ich užívaniu. Vlastnícke právo žalobcu je pritom možné obmedziť len za náhradu. Ak teda pozemky žalobcu neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, je na jednej strane žalobca ako ich vlastník povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že pozemky sú užívané pre potreby všetkých, pričom prvostupňový súd mal zistené, že cez pozemok parc. č. XXX/X prakticky stredom tohto pozemku prechádza asfaltový chodník a väčšiu časť výmery parcely č. XXX/X pokrýva miestna asfaltová komunikácia. Pokiaľ je teda žalobca povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu verejného záujmu, nemožno od žalobcu spravidla požadovať, aby toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva trpel bez primeranej náhrady. Bolo totiž preukázané, že časť týchto dvoch uvedených parciel užíva žalovaný bez náhrady stavbami miestnych komunikácií. Tvrdenie žalovaného, že komunikácie umiestnené na týchto pozemkoch nevlastní za účelom dosiahnutia zisku, ale na uspokojenie verejných potrieb je síce pravdivé, avšak vrámci občianskoprávnych vzťahov, v ktorých majú účastníci rovnaké postavenie, nie je možné, aby jeden z účastníkov žiadal o zvýhodnenie svojej pozície z dôvodu verejného záujmu. Preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sa žalobca domáha toho, čo mu umožňuje Občiansky zákonní v ustanovení § 451, teda vydania toho, čím sa na jeho úkor obohatil žalovaný. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade je možné vydať len vo forme peňažnej náhrady podľ § 458 ods. 1 OZ.
Uzavrel ďalej, že parcely č. XXX/X F. B..Ú.. F. J. XXXX/X F. B..Ú.. U. sú čiastočne zastavané miestnymi komunikáciami a slúžia verejnosti k ich ďalšiemu využitiu. Žalovaný disponujúc s týmito nehnuteľnosťami si tak mohol plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov.
Vo vzťahu k parc. č. XXXX/X zistil, že na tejto parcele sa nenachádza žiadna miestna komunikácia. Do výmery tohto pozemku nezasahujú žiadnou miestnou komunikáciou ani čiastočne. Na tejto parcele sa nenachádza asfaltový kryt a pozemok môže slúžiť ako núdzový alebo zastavovací pruh určený na núdzové zastavenie alebo státie vozidiel. Prvostupňový súd nezistil, že by sa žalovaný užívaním tohto pozemku akokoľvek obohatil na úkor žalobcu.
Krajský súd v Prešove na základe odvolania účastníkov konania zrušil predmetný rozsudok sp. zn. 9C/102/2009-338 z 28.10.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vytkol prvostupňovému súdu, že na nezaoberal protinávrhom žalovaného prednesenom na pojednávaní dňa 28.5.2012 kde si od žalobcu uplatnil náhradu za udržiavanie pozemku.
Napokon vytkol prvostupňovému súdu, že medzitýmne rozhodnutie je vylúčené, pretože nie je splnená podmienka účelnosti, ktorá je uvedená v ustanovení § 152 ods. 2 O. s. p.
Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením žalovaného z čl. 380-381 a vyjadrenia žalobcu z čl. 382-384 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z listov vlastníctva číslo 5083 pre katastrálne územie Poprad a číslo 2874 súd zistil, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v roku 2006 s tým, že žiadosť o zápis geometrického plánu bola podaná k týmto pozemkom v roku 2006 a v roku 2007.
Zo znaleckých posudkov znalca I.. U. D. číslo 50 a 51/2009 súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností a zároveň stanovil výšku nájmu z tejto nehnuteľnosti tak ako bola uvedená v návrhu, pričom vychádzal z metódy polohovej diferenciácie kombinovanej s porovnávacou metódou.
V ďalšom podaní žalovaný namietal skutočnosť, že predmet sporu nie je presne identifikovaný, keď žalobca žiada v žalobe zaplatiť nájomné za užívanie nehnuteľnosti z dôvodu, že tieto sú zastavané miestnymi komunikáciami, pričom tieto pozemky nie sú v celosti, ale len časti zastavané týmito komunikáciami. Zároveň ďalšími podaniami žalovaný poukázal na skutočnosť, že navrhol žalobcovi mimosúdne riešenie veci spočívajúce v dohode o zámene pozemkov, pričom žalobca dňa 26.4.2011 oznámil žalovanému, že takáto zámena je pre neho nevýhodná, pretože predmetom zámeny z jeho strany by boli pozemky s vyššou jednotkovou všeobecnou hodnotou za m2 a navrhol podobný postup ako sa uplatňuje pri vydávaní reštitučných nárokov a to ohodnotiť iné pozemky žalovaného znaleckým posudkom, ktorý dá žalobca vyhotoviť na vlastné náklady následne zameniť za pozemky predmetu sporu o vlastníctve žalovaného, ktorých hodnota je už určená znaleckými posudkami. Na uvedené nemohol žalovaný pristúpiť, nakoľko boli pre neho nevýhodné, pričom žalovaný opätovne poukázal, že žalobcov návrh je neprimeraný aj z toho dôvodu, nakoľko tieto pozemky nie sú celé zastavané cestným telesom, pričom parcela číslo XXXX/X zasahuje do miestnej komunikácie, do cestného telesa iba minimálne a väčšia časť je využívaná vlastníkmi priľahlých pozemkov, ale nie žalovaným. Taktiež u parcely číslo XXXX/X vôbec nejde o verejné priestranstvá na celom pozemku, ale iba na časti, ktorá tvorí úzky pás a slúži ako chodník pre peších a naviac žalovaný toto priestranstvo kosí a udržiava, pretože vlastník pozemku si túto povinnosť nikdy nesplnil. Cesta veľa pozemku číslo XXXX/XX je vo vlastníctve SR zastúpenej Slovenskou správou ciest a teda nejde o miestnu komunikáciu. Rovnako u parcely číslo XXX/ X nie je ani táto v celosti zastavaná miestnou komunikáciou, pretože na ľavej strane je pás trávnika, ktorú rovnako žalovaný musí udržiavať na vlastné náklady. Podľa žalovaného tak ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, kde ani zo žalobného návrhu nie je jednoznačné aká časť miestneho pozemku žalobcov je zastavaná miestnymi komunikáciami, resp. aká časť tvorí verejné priestranstvo, navrhol preto žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože riešenie pozemkov pod miestnymi komunikáciami bude podľa spomínaného zákona číslo 66/2009 Z.z..
Zo sútlače leteckej snímky a katastrálnej mapy súd zistil, že miestna komunikácia zaberá z parcely B.- K. Č.. XXXX/X iba minimálnu časť, pričom väčšia časť parcely tvorí voľné priestranstvo resp. prístup k budovám nachádzajúcim sa na tejto parcele. Zároveň zo žalovaným predloženej sútlače leteckej snímky a katastrálnej mapy súd zistil, že cez parcelu B.-K. Č.. XXXX/X neprechádza žiadna miestna komunikácia, ale len úzky chodník pre peších chodcov, pričom na väčšej časti parcely je zeleň. Zároveň z vyššie uvedenej sútlače súd zistil, že väčšia časť parcely B.-K. Č.. XXl/X je zastavaná miestnou komunikáciou, ktorá však nezaberá celú výmeru parcely a časť parcely je zarastená zeleňou.
Z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 24.10.2012 súd zistil, že stredom parcely č. 2436/3 prechádza po celej dĺžke od ulice Teplickej až po ulicu Partizánsku asfaltových chodník v šírke cca 1,5 m. Parcela č. XXXX/X, ktorá zboku susedí s parcelou č. XXXX/X je z jednej strany ohraničená plotmi súkromných spoločností a z druhej strany miestnou komunikáciou, ktorá nezasahuje do tejto parcely. Na parcele č. XXXX/X sa podľa zistenia súdu nachádzala šotolina a nenachádzala sa na nej žiadna zeleň, ani ňou neprechádzal žiaden chodník. Podľa zistenia súdu bola výmera skoro celej parcely č. XXX/X pokrytá asfaltom miestnej komunikácie s výnimkou úzkeho pruhu trávnatej plochy v šírke cca 1 m, ktorý susedí s inými parcelami vo vlastníctve fyzických osôb.
Z odborného vyjadrenia znalca v odbore cestná doprava I.. P. G. č. 12/2013 súd zistil, že podľa tohto vyjadrenia celý pozemok na parcele č. XXX/X B.. Ú.. F. je cestným pozemkom, pričom trávnatý porast, ktorý sa nachádza za cestným obrubníkom je možné charakterizovať ako cestnú zeleň, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie. Podľa znalca je pozemok parc. č. XXXX/X B.. Ú.. U. z technického hľadiska jednoznačne cestným pozemkom, a to aj napriek skutočnosti, že sa na tomto pozemku
nenachádza asfaltový kryt, pričom ide o hlavný dopravný priestor dvojpruhovej miestnej komunikácie ulice A., pridružený jazdný pruh núdzový alebo zastavovací určený na núdzové zastavenie alebo státie, či parkovanie vozidiel na tejto miestnej komunikácii. Z technického hľadiska však podľa znalca nie je vylúčené, že táto súčasť miestnej komunikácie bola v čase výstavby resp. bezprostredne po realizovaní, navrhnutá ako plocha, ktorá bola upokojujúcim prvkom dopravy tejto miestnej komunikácie a slúžila ako miesto pre prípadné núdzové státie vozidiel. Z technického hľadiska je podľa znalca spevnená plocha nachádzajúca sa na pozemku s parc. č. XXXX/X F. B.. Ú.. U. celým svojím rozsahom súčasťou miestnej komunikácie ulice Teplická, to znamená, že je celým svojím rozsahom cestným pozemkom. Dopravná stavba - chodník nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X B.. Ú.. U. svojím rozsahom podľa znalca zaberá približne 1/3 z celkovej výmery rozlohy pozemku, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle normy STN 736110 hlavný dopravný priestor každej verejnej komunikácie končí 0,5 m za obrubníkom, potom je dostatočne odôvodnené tvrdenie, že minimálna výmera cestného pozemku vytýčeného na základe hlavného dopravného priestoru stavby - chodníka prestavuje 50 % z celkovej výmery pozemku parc. č. XXXX/X B.. Ú.. U..
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.
Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).
Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS 94/2011-44).
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky zákonník v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému.
Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti.
Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale odporca uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Preto akékoľvek obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia, oproti výške, ktorú navrhovateľka žiada na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa určujú náhrady podľa § 111
Stavebného zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane ľudských práv.
Nemožno tiež zohľadňovať kúpnu cenu, za ktorú mal navrhovateľ nadobudnúť nehnuteľnosť, ako dôvod vylúčenia povinnosti odporcu vydať žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie. Aj v prípade, ak by nadobudol nehnuteľnosť darovaním, povinnosť odporcu na vydanie plnenia z dôvodu bezplatného užívania pozemku stavbou cesty, by nezanikla.
Námietku, že cesta I/18 slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).
Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa I/18 došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (II. ÚS 28/96). V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.
Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.
V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Odporca ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Táto čiastka bola určená znaleckým posudkom Ing. Jozefa Zahradníka č. 120/2011 a odporca znalcom zistenú výšku nároku nenamietal.
Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j.
nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).
Nakoľko žiaden z vykonaných dôkazov nenasvedčuje zneužitiu práva zo strany žalobcu, súd má za to, že nie je možné konštatovať rozpor v konaní žalobcu s dobrými mravmi a šikanózny výkon práva. Početnosť nárokov žalobcu voči žalovanému šikanóznym výkonom práva nie je. Je zrejmé, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie všetkých nárokov z titulu už existujúcich stavieb, čo mu však nebránilo za celé obdobie uzavrieť zmluvy na predaj zastavaných pozemkov s určením dlhšej doby plnenia kúpnej ceny. Argument o nedostatku finančných prostriedkov tak neobstojí.
Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti - pozemky s parcelnými číslami B.-K. XXX/X v katastrálnom území F. J. B.-K. XXXX/X F. B. Ú. U. sú čiastočne zastavané miestnymi komunikáciami a slúžila verejnosti k ich ďalšiemu využitiu a žalovaný disponujúc s týmito nehnuteľnosťami si tak mohol plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu spisu je nepochybné, že na uvedených pozemkoch sa nachádzajú stavby (miestna komunikácia a chodník) a tieto slúžia, resp. zabezpečujú prechod pre peších chodcov, snáď aj prejazd motorovými vozidlami patriacimi nielen žalovanému ale komukoľvek. Nejedná sa o komunikáciu, ktorá by bola uzavretá. Už len možnosť všeobecného užívania komunikácie a chodníka vylučuje, žeby sa vlastník pozemku, na ktorom stoja, mohol domáhať náhrady za užívanie len od niektorých z viacerých možných užívateľov. Naopak je tomu u pozemku s parc. č. KN-C 2433/3, ktorý je, tak ako to vyplýva z ohliadky na mieste samom, využívaný súkromnými spoločnosťami, pričom sa na ňom nenachádza žiadna miestna komunikácia, kde z druhej strany je ohraničený miestnou komunikáciou, ktorá však do výmery tohto pozemku nezasahuje ani čiastočne. U samotného pozemku s parc. č. 341/3 aj samotný žalovaný uznal nárok na odškodnenie žalobcu, aj keď uvádzal, žeby sa nemalo jednať o odškodnenie ako odplatu za nájomné, ale o jednorázové odškodnenie podľa zák. č. 66/2009 Z. z.. Zhodne s vyjadrením žalovaného aj súd uzatvára, že miestna komunikácia nachádzajúca sa na tomto pozemku spĺňa kritériá stavby, čo podľa názoru súdu spĺňa aj miestna komunikácia nachádzajúca sa na časti výmery parcely č. 2436/3 tak ako to vyplýva nielen z ohliadky na mieste samom, ale aj z odborného vyjadrenia znalca v odbore cestná doprava Ing. Stanislava Ondirku č. 12/2013, keď sám znalec uviedol, že chodník nachádzajúci sa na tejto parcele svojím rozsahom zaberá približne 1/3 z celkovej výmery tohto pozemku.
Súd sa však nestotožnil s názorom tohto znalca ohľadom parcely č. 2433/3, keď sám znalec uviedol, že na tomto pozemku sa nenachádza asfaltový kryt a zo samotnej možnosti, že tento pozemok môže slúžiť ako núdzový alebo zastavovací pruh určený na núdzové zastavenie alebo státie vozidiel, nemožno vyvodiť, žeby akokoľvek žalovaný užíval tento pozemok resp. nejako inak sa obohatil na úkor žalobcu, keď v takom prípade by sa majiteľ každého pozemku priliehajúceho k verejnej komunikácii mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od správcu alebo užívateľa tejto komunikácie, poukazujúc na to, že motorové vozidlá prechádzajúce po tejto komunikácii by v prípade núdze mohli byť odstavené na tomto k nej priliehajúcemu pozemku. Zhodné skutočnosti ohľadom neužívania pozemku s parc. č. KN-C 2433/3 ako miestnej a ani nijakej komunikácie vyplývajú aj z ohliadky na mieste samom.
Čo sa týka námietky, že súd sa nevysporiadal s protinávrhom žalovaného, súd po doplnení dokazovania
- podaného vyjadrenia žalovaného zo 16.2.2016 (čl. 380) kde uviedol, že Mesto Poprad vynakladá nemalé prostriedky za udržiavanie miestnych komunikácii s celého cestného telesa a uviedol, že nie je potrebné sa už touto vecou zaoberať. Poukázal na historickosť daného problému a čas stavby cestného telesa spadá do obdobia socializmu, kedy socialistické organizácie mali oprávnenie realizovať stavbu na cudzom pozemku.
Na základe vyššie uvedeného súd preto vyhovel časti žaloby čo sa týka úhrady za užívanie parc. B.- K. XXXX/X J. B.- - XXX/X. Pričom podľa znaleckého posudku č. 51/2009 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Repčákom bola stanovená suma X,XXX V. E. U.. Č.. B.-K. XXX/X J. U. S. U. Č.. XX/XXXX Q. P. E. U.. Č.. B.-K. XXX/X - P. X,XXX V..
Teda u parc. B.-K. XXX/X I. G. P. D. XXX,XX V., A.. S. G. G. X.X.XXXX R. XX.X.XXX P. X.XXX,XX V. J. E. U.. B.-K. XXXX/X I. D. G. P. X.XXX,XX V., A. S. D. G.I. U. P. X.XXX,XX V., Č. P. Č. X.XXX,XX Eur.
Čo sa týka parc. č. B.-K. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je opodstatnená, keďže nebolo preukázané užívanie tejto parcely žalovaným. Sám znalec uviedol, že tomto pozemku sa nenachádza asfaltový kryt a zo samotnej možnosti, že tento pozemok môže slúžiť ako núdzový alebo zastavovací pruh určený na núdzové zastavenie alebo státie vozidiel, nemožno vyvodiť, žeby akokoľvek žalovaný užíval tento pozemok resp. nejako inak sa obohatil na úkor žalobcu, keď v takom prípade by sa majiteľ každého pozemku priliehajúceho k verejnej komunikácii mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od správcu alebo užívateľa tejto komunikácie, poukazujúc na to, že motorové vozidlá prechádzajúce po tejto komunikácii by v prípade núdze mohli byť odstavené na tomto k nej priliehajúcemu pozemku. Zhodné skutočnosti ohľadom neužívania pozemku s parc. č. B.-K. XXXX/X ako miestnej a ani nijakej komunikácie vyplývajú aj z ohliadky na mieste samom.
Z uvedeného dôvodu preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.