Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-39-2022.pdf
PDF · 73.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/39/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu: Y. E., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. XX, K., proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 18.5.2022 sa voči žalovanému domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedol, že žiada o predbežné prerokovanie nároku a citoval ustanovenie § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. 2. Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej správy upravuje zákon č. 514/2003 Z.z.. V súlade s § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 uvedeného zákona. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Zmyslom a účelom zavedenia predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave, resp. uspokojeniu nárokov na náhradu škody došlo jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v konaní pred súdom. V prípade, že táto podmienka konania splnená nie je, nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť. 3. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.5.2022 nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce predbežné prejednanie uplatňovaného nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani o tom nepripojil žiadne dôkazy. Vzhľadom na tento nedostatok, súd uznesením zo dňa 18.7.2022, č.k.: 12C/39/2022-33 žalobcu podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky a vyzval ho, aby v určenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia súdu svoje podanie vo veci samej doplnil a uviedol, či podaniu žaloby na súd predchádzalo predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a spolu s vyjadrením preukázal podanie tejto žiadosti s tým, že ak podaniu žaloby predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom nepredchádzalo, žalobcu vyzval na odstránenie
nedostatku tejto procesnej podmienky podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. do 15 dní od doručenia uznesenia, a následne súdu preukázal podanie tejto žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalobcu súd súčasne poučil, že inak súd konanie podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku zastaví. 4. Podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 5. Predmetné uznesenie zo dňa 18.7.2022 žalobca prevzal dňa 20.7.2022, na ktoré písomne reagoval podaním doručeným súdu dňa 21.7.2022 v ktorom uviedol: „Na strane 9 Žaloby zo dňa 17.05.2022 je napísané všetko o čo moju osobu žiadate ,,len si to treba dôkladne prečítať !!! Nerobte z mojej osoby HLUPÁKA!!“ Zároveň opakovane pripojil textáciu strany 9 a 10 podanej žaloby, vrámci ktorej cituje § 9, § 4 a § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a uvádza, že žiada o predbežné prerokovanie nároku. 6. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nevyhovel uzneseniu súdu zo dňa 18.7.2022, pokiaľ ide o (v ňom obsiahnutú) výzvu podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku na odstránenie nedostatku procesnej podmienky spočívajúcej v tom, že podaniu žaloby musí predchádzať predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom žalobca splnenie tejto podmienky nepreukázal, a to jednak, že takúto žiadosť podal (či už) pred podaním žaloby na súd, resp. podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v zmysle výzvy súdu v súdom určenej lehote 15 dní od doručenia uvedeného uznesenia. V tejto súvislosti súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v žalobe ako aj následne v písomnom podaní zo dňa 21.7.2022 žalobca iba uviedol, že cit: „Žiadam o predbežné prerokovanie nároku“. 7. Keďže žalobca nepreukázal, že podaniu žaloby predchádzalo predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom resp., že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne bolo podaná v súdom určenej lehote, uvedené neodstránenie nedostatku (inak odstrániteľnej) procesnej podmienky v súdom určenej lehote, malo podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku za následok zastavenie konania. 8. Uvedený právny názor súdu vychádza z judikatúry, konkrétne zo Správy o zhodnotení ďalších poznatkov súdov a účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., prejednanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 1. 1980, sp. zn. Cpjf 145/78 vyplýva, že: „ak poškodený uplatnil nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1 OSP.) Iba v tom prípade, ak by napriek tomu nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania (§ 104 ods. 2 OSP.)“ 9. Uvedenú správu pritom možno podľa publikácie - Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - komentár - autor Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., Wolters Kluwer, r. 2016, str. 104 až 105, vzťahovať aj na v súčasnosti účinný zákon č. 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, resp. Civilný sporový poriadok, nakoľko ide o rovnaké právne ustanovenia. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zastavenie konania (pre absenciu procesnej podmienky), ktoré zavinil žalobca, žalovanému, ktorému by inak vznikol nárok na náhradu trov konania, v štádiu kým mu ešte nebola doručovaná žaloba podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, 365 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).