Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-34-2021.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, a žalovaného: D. U., nar. X.X.XXXX, K. XXXX/XX, W., o zaplatenie 574,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 35Csp/34/2021-88 z 21.1.2022 sa v plnom rozsahu zrušuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 574,78 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 574,78 eur od 24.3.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na upomínacom súde domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 574,78 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 574,78 eur od 24.3.2021 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že banka Slovenská Sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 27.2.2019 Zmluvu č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam nesplácal riadne splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, preto veriteľ znížil celkový úverový rámec na nulu a vypovedal Zmluvu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 23.3.2021 medzi postupcom Slovenská Sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému. V tom čase bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 748,37 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 574,78 eur, zmluvných a zákonných úrokov a poplatkov. Žalobca si uplatnil v tomto konaní voči žalovanému nárok na neuhradenú istinu spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky až do zaplatenia. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k návrhu tieto listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok z 23.3.2021 s prílohou, Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver) z 27.2.2019, Všeobecné obchodné podmienky banky, Sadzobník poplatkov, Výzva z 5.3.2020, Výzva banky pred
postúpením zo 17.12.2020 s obálkou, Platobná história, Oznámenie o postúpení pohľadávky a Pokus o zmier. 3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto žalobca navrhol v konaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní pokračovať na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“ a následne bola vec upomínacím súdom postúpená na prejednanie Okresnému súdu Trnava.
4. Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz č.k. 35Csp/34/2021-88 z 21.1.2022, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho vo výroku I. podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil v plnom rozsahu.
5. Žalovaný si žalobu s listinnými dôkazmi doručovanú mu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky neprevzal, ani ďalšie pokusy o doručenie zásielky žalovanému neboli úspešné, preto ju súd podľa § 116 ods. 2 CSP doručoval zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Takto sa žaloba aj s prílohami považovala po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú dňom 8.5.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Tento spor vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom (osobou konajúcou pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovaným ako spotrebiteľom (fyzickou osobou tak nekonajúcou) a súd ho rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, lebo išlo o jednoduché právne posúdenie veci s hodnotou bez príslušenstva do 1000 eur, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a teda skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke v zákonnej lehote v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
7. Pri zisťovaní skutkového stavu preto súd vychádzal z podstatných a rozhodujúcich tvrdení a právnych argumentov žalobcu obsiahnutých v predložených listinách, ktoré boli doručené žalovanému bez spochybnenia ich obsahu a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
8. Zo zmluvy o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX bolo preukázané, že banka Slovenská Sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 27.2.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver (kreditná karta) s celkovým úverovým rámcom 600 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splácať v minimálnej výške po 30 eur mesačne.
9. Výzvou banky zo dňa 5.3.2020 bolo preukázané, že k tomuto dňu predstavovala omeškaná suma so splácaním pohľadávky z kreditnej karty voči žalovanému sumu 714,78 eur (neuhradená istina, zmluvné úroky a poplatky). Výzva banky pred postúpením zo 17.12.2020 preukazovala, že k tomuto dňu predstavovala výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky z kreditnej karty voči žalovanému sumu 738,41 eur (neuhradená istina, zmluvné úroky a poplatky) a keďže bol žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, v prípade neuhradenia dlhu je banka oprávnená postúpiť túto pohľadávku tretej osobe. Z pripojenej obálky adresovanej žalovanému bolo preukázané, že táto bola odoslaná 21.12.2020 na pošte a banke sa vrátila 23.12.2020 s poznámkou adresát je neznámy.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2021 a Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.3.2021 sa preukázalo, že pohľadávka banky voči žalovanému z kreditnej karty č. 5155152167 bola postúpená na žalobcu. Podľa prílohy k zmluve z 23.3.2021 predstavuje nezaplatená istina výšku 574,78 eur, dátum poslednej úhrady dlhu bol 19.2.2020 a k zosplatneniu celého dlhu došlo 22.2.2020.
11. Pokusom o zmier zo 6.8.2021 bolo preukázané, že žalobca vyzval cestou svojho zástupcu žalovaného na uhradenie pohľadávky úveru zo zmluvy č. 5155152167 vo výške istiny 574,78 eur a ďalšieho príslušenstva. Žalovaný na výzvy nereagoval, dlžnú sumu neuhradil ani čiastočne.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení (ďalej „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. V tomto konaní sa preukázalo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 27.2.2019 zmluvu o kreditnej karte (spotrebiteľský úver), na základe ktorej bola žalovanému bankou poskytnutá kreditná karta s úverovým rámcom vo výške 600 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splácať v minimálnej výške po 30 eur mesačne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku, čím porušil zmluvné podmienky, preto pristúpila banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverového rámca ku dňu 22.2.2020 a vyzvala žalovaného na úhradu celého dlhu. Žalovaný svoj záväzok vo výške neuhradenej istiny 574,78 eur z tohto úveru neuhradil, súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhu žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka po výzve banky z 5.3.2020 v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách platne postúpená podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bolo žalovanému oznámené podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka najneskôr so žalobou a žalobca bol teda aktívne legitimovaný na jej vymáhanie.
19. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi tak vzniklo právo okrem istiny na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mu
ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po postúpení už zosplatnenej pohľadávky ako to žiadal žalobca vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 citovaného nariadenia vlády, t. j. 5% ročne, lebo základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania 0% a veriteľovi patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovaného na splnenie povinnosti žalobcovi v lehote 3 dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty nevzhliadol.
21. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
23. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore mu súd priznal i nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), j) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.