Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5NcKR-2-2020.pdf
PDF · 120.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5NcKR/2/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu ALGAT s.r.o. „v konkurze", so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 644 501, právne zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: F.. Y. M., J.. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX, adresa na doručovanie: I. J. F. XXX, XXX XX I. J. F., o zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 12 500 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu ALGAT s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 644 501 do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou súdu dňa 12.02.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu ALGAT s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 644 501 (ďalej len „úpadca“) podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania (ďalej len „ZKR“). Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2018-66 zo dňa 29.05.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a žalobcu (pôvodne Z.. S.Ú. G.) ustanovil za správcu konkurznej podstaty. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 3 posledná veta ZKR, § 95 ods. 2 a 3 ZKR, § 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZKR uviedol, že na účely dôvodenia vzniku zmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je nevyhnutné ustáliť okamih vzniku predlženia úpadcu a teda moment, keď hodnota záväzkov úpadcu presiahla hodnotu jeho majetku. Z poslednej verejne dostupnej riadnej účtovnej závierky úpadcu za účtovné obdobie roku 2014 (ďalej aj len ako „Účtovná závierka“) plynie, že úpadca účtoval na konci účtovného obdobia roku 2014 o majetku vo výške 853 507 Eur a súčasne o záväzkoch vo výške 863 595 Eur. Z hlavnej knihy úpadcu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplýva, že úpadca účtoval o záväzkoch voči spoločníkom vo výške 289 889,51 Eur a teda suma záväzkov úpadcu na účely určenia predlženia na konci účtovného obdobia roku 2014 predstavovala sumu 573 705,49 EUR. Z verejne dostupných zdrojov nevyplýva skutočnosť nasvedčujúca tomu, že by úpadca v období nasledujúcom po roku 2014 dosiahol výkonom svojej podnikateľskej činnosti zisk. Hoci správca nedisponuje účtovnou evidenciou úpadcu vedenou po roku 2014, možno dôvodne predpokladať, že pri dodržaní účtovných zásad a účtovných metód v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov upravujúcich odpisovanie hmotného majetku okrem zásob a nehmotného majetku okrem pohľadávok, možno predpokladať degresívny vývoj hodnoty majetku úpadcu (uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že hodnota správcom
zisteného majetku úpadcu predstavuje sumu vo výške 5 900 Eur). Naproti tomu preukázateľne vzrástla suma záväzkov úpadcu a to najmä voči veriteľovi Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, ktorá na konci roka kalendárneho 2016 predstavovala sumu 1 204 082,24 Eur. Na základe uvedeného možno prijať premisu, v zmysle ktorej len suma záväzkov úpadcu voči veriteľovi Daňový úrad Banská Bystrica na konci účtovného obdobia roku 2016 prevyšovala hodnotu jeho majetku, pričom by na konci roku 2016 bolo možné dôvodiť predlženie úpadcu aj za predpokladu splnenia všetkých záväzkov úpadcu, o ktorých úpadca účtoval na konci roku 2014 (vrátane záväzkov voči spoločníkom) a teda neexistuje pochybnosť o tom, že úpadca bol predlžený od konca roku 2016 a zo strany žalovaného malo dôjsť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu najneskôr do 30.01.2017, nakoľko tento sa mohol a mal dozvedieť o predlžení úpadcu pri zostavení riadnej účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2016. Žalovaný tak vykonávajúc funkciu konateľa mal normatívnu povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami úpadcu (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom pod konanie s odbornou starostlivosťou možno subsumovať aj pravidelné sledovanie hospodárskych výsledkov úpadcu a sledovanie vývoja sumy záväzkov a hodnoty majetku úpadcu, tak aby mal žalovaný prehľad o tom či úpadcovi nehrozí úpadok a súčasne aby mal možnosť v prípade zistenia predlženia ako jednej z foriem úpadku podať v zákonom určenej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu. Nakoľko však zo strany žalovaného vôbec nedošlo k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a tento návrh bol podaný až Daňovým úradom Banská Bystrica, je zrejmé, že žalovaný pri výkone funkcie konateľa nekonal s odbornou starostlivosťou, pri ktorej zachovaní sa mohol a mal dozvedieť o predlžení úpadcu. V kontexte uvedeného je nevyhnutné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný je od 29.07.2010 jediným spoločníkom úpadcu a teda ak by aj na jeho strane vznikli skutočnosti sťažujúce alebo zamedzujúce mu vykonávať funkciu konateľa úpadcu s odbornou starostlivosťou, jeho právo vymenovať do funkcie konateľa úpadcu inú odborne spôsobilú osobu nebolo ničím obmedzené. Žalobca konajúc v súlade s § 74a ods. 1 ZKR listinou označenou ako Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty zo dňa 03.12.2019 (ďalej aj len ako „Výzva“) vyzval žalovaného, aby v lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia Výzvy zaplatil v prospech všeobecnej podstaty zmluvnú pokutu vo výške 12 500 Eur alebo v rovnakej lehote oznámil správcovi skutočnosti vylučujúce vznik povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu alebo osvedčil, že sa zbavil povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 74a ods. 5 ZKR. Žalovaný však do času podania tejto žaloby na Výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca vychádzajúc zo skutočností, že (a) na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver o tom, že predlženie úpadcu nastalo v roku 2016, pričom žalovaný sa o predlžení úpadcu mohol a mal dozvedieť najneskôr v čase zostavenia riadnej účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2016 a teda na konci roku 2016; (b) žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom určenej tridsať dňovej lehote, pričom o predlžení úpadcu mohol a mal vedieť; (c) návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol podaný veriteľom, Daňovým úradom Banská Bystrica a nie žalovaným vykonávajúcim funkciu štatutárneho orgánu; (d) Výzva bola žalovanému doručená dňa 18.12.2019; (e) žalovaný do času podania tejto žaloby na správcom určený bankový účet nezaplatil sumu 12 500 Eur, neoznámil správcovi dôvody vylučujúce vznik jeho povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty a tiež neosvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil; na základe ktorých možno dôvodiť, že úpadcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12 500 Eur, konajúc v súlade s § 74a ods. 2 ZKR, pristúpil k podaniu žaloby. Žalobca k žalobe pripojil účtovnú závierku úpadcu za obdobie roka 2014, hlavnú knihu úpadcu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty zo dňa 03.12.2019 adresovanú žalovanému s doručenkou.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 05.06.2020, uviedol, že fyzicky funkciu konateľa úpadcu vykonával do 03.12.2013, kedy bol vzatý do väzby, ktorú vykonával do 29.05.2014. Počas doby jeho neprítomnosti sa o spoločnosť nikto nestaral. Spoločnosť vzhľadom na uvedenú situáciu od 03.12.2013 nevykonávala žiadnu činnosť. Po výkone väzby po príchode do sídla spoločnosti zistil, že dvere do kancelárie boli uzamknuté a všetky písomnosti vydané k dispozícii vyšetrovateľom PZ SR. Do konca roku 2014 spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nakoľko nedisponovala žiadnym majetkom, o čom v roku 2015 podal daňové priznanie za rok 2014 a to prostredníctvom účtovníčky. Uviedol, že sa nedozvedel o normatívnej povinnosti § 11 ods. 2 ZKR, nakoľko na uvedené nebol upozornený účtovníčkou spoločnosti a po výkone väzby sa snažil zachovať si svoju existenciu a uplatniť sa znovu v spoločnosti ako právoplatný člen z dôvodu, že prišiel o jediný zdroj obživy, o akýkoľvek majetok a dokonca aj o strechu nad hlavou. V dobrej viere splniť si záväzky vyplývajúce z postu konateľa spoločnosti podal daňové priznanie za rok 2014 s úplnou dôverou v profesionalitu zmluvnej účtovníčky.
3. Žalobca v replike s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f), § 132 ods. 1, § 135 ods. 1, § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve uviedol, že žalovanému ako konateľovi úpadcu pripadala zákonná povinnosť vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou, pod ktorú možno subsumovať aj pravidelnú kontrolu hospodárskych výsledkov úpadcu, výšku jeho záväzkov a hodnotu majetku, ktorá priamo vyplýva z účtovnej evidencie úpadcu. Ako plynie zo zákona o účtovníctve, zákonnej povinnosti riadneho vedenia účtovnej evidencie sa nemožno zbaviť tak, že úpadca konajúci prostredníctvom konateľa poverí jej vedením tretiu osobu. Rovnako popri zásade ignora iuris non excusat neobstojí ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nemal mať vedomosť o povinnosti vyplývajúcej mu z § 11 ods. ods. 2 ZKR. Žalovaný bol a súčasne aj stále je jediným spoločníkom úpadcu, do ktorého pôsobnosti patrí aj možnosť odvolať a vymenovať konateľa úpadcu. Preto ak žalovaný vedel, že v dôsledku jeho väzobného stíhania nebude môcť náležite plniť svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z funkcie konateľa úpadcu, nič nebránilo tomu, aby do funkcie konateľa vymenoval inú osobu. Po prepustení z väzby 29.05.2014 žalovanému nič nebránilo v tom, aby sa sám pri výkone funkcie konateľa oboznámil s hospodárskymi výsledkami úpadcu a so skutočnosťou, či úpadca nie je v úpadku alebo či mu úpadok formou predlženia nehrozí, a to najmä s ohľadom na žalovaným uvádzané tvrdenia o tom, že úpadca na konci roku 2014 nemal disponovať so žiadnym majetkom a teda bolo možné logicky dôvodiť, že hodnota majetku úpadcu je nižšia ako výška jeho záväzkov. Popri uvedenom je rovnako potrebné zohľadniť skutočnosť, že úpadca sa do úpadku vo forme predlženia dostal v čase po tom, ako bol žalovaný prepustený z väzby na slobodu. Ak by žalovaný riadne plnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve mohol a mal vedieť o predlžení úpadcu, pričom nič nebránilo tomu, aby v zákonom určenej lehote podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, v dôsledku ktorej skutočnosti by mu povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 ZKR nevznikla. Keďže žalovaný nepreukázal žiadny liberačný dôvod, žalobca trval na podanej žalobe. K replike žalobca pripojil splnomocnenie udelené dňa 23.01.2014 žalovaným ako konateľom v mene úpadcu O. M.Y. na špecifikované právne úkony a výpis úpadcu z Obchodného registra SR.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 26.07.2022 uviedol, že v čase jeho väzobného stíhania nemohol vykonávať funkciu konateľa úpadcu, ani z tejto funkcie odstúpiť, ani vymenovať inú osobu, lebo mu to nebolo povolené dozorujúcim prokurátorom. Nemohol ani nakladať s majetkom úpadcu bez súhlasu dozorujúceho prokurátora. K žalobcom predloženému splnomocneniu takýto súhlas mal udelený. Žalovaný po prepustení z väzby zistil, že sídlo úpadcu - kancelária na adrese Z. XX, X. je uzamknutá, keďže prenajímateľ vypovedal úpadcovi nájomnú zmluvu ku dňu 31.10.2013. Všetok majetok úpadcu bol zhabaný zo strany záložných veriteľov, bankové účty boli exekútorom zablokované za účelom uspokojenia veriteľov v exekučnom konaní. Zo strany OČTK bol upozornený, že do skončenia trestného konania nemôže vykonávať žiadne úkony konateľa úpadcu ani z funkcie odstúpiť. Ako liberačný dôvod žalovaný uviedol, že podľa všetkých jemu dostupných údajov mal v dobrej viere a podľa pravidiel „best practice“ za to, že všetky možné aktíva spoločnosti boli a budú použité na uspokojenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, pričom predpokladal maximálnu úspešnosť prebiehajúcich exekučných konaní a vysporiadania založených hnuteľných vecí ich odovzdaním záložným veriteľom. Svoje konanie považuje za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko v danej situácii pre uspokojenie veriteľov viac urobiť nemohol, keďže úpadca nedisponoval žiadnym iným majetkom ani vymožiteľnými pohľadávkami. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by bolo nelogické a nehospodárne, keďže úpadca nedisponoval žiadnym majetkom, teda nebol v predlžení, ako to zákon pre vyhlásenie konkurzu predpokladá. Úpadca bol nemajetný a spĺňal podmienky v zmysle § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, preto žalovaný predpokladal, že súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení úpadcu ex offo. Z priebehu konkurzného konania je zrejmé, že úpadca nemá žiadny majetok. Zo súpisu majetku všeobecnej podstaty vyplýva, že sú v ňom zapísané len 2 hnuteľné veci - nákladný príves a motocykel, ktoré ale v užívaní a držbe úpadcu nie sú a neboli v jeho držbe už v čase prepustenia žalovaného z väzobného stíhania, zrejme boli odobraté niektorým z veriteľov úpadcu. Jediným majetkom úpadcu je teda pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, čo je „ad absurdum“. V čase začatia konkurzného konania bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný mal za to, že úpadca nespĺňal podmienky pre vyhlásenie konkurzu, správca nevykonával svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a dôsledne pri zisťovaní stavu a súpise majetku podliehajúceho konkurzu. Žalovaný opísal podmienky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku, skutočnosti majúce vplyv na poctivý zámer dlžníka a navrhol, aby súd žalobu zamietol a konkurz zrušil. Žalovaný zároveň žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných a finančných dôvodov, keďže
je po prekonaní cievnej mozgovej príhody, je nemajetný a má minimálny príjem, súdne konanie má negatívny vplyv na jeho psychické zdravie. Pre svoj vek, zdravotný stav a majetkové pomery sa pojednávania nemôže zúčastniť osobne. K duplike žalovaný pripojil dohodu o ukončení prenájmu nebytových priestorov zo dňa 31.10.2013.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.08.2022. Na pojednávaní bol prítomný len žalobca. Žalovaný sa nedostavil, svoju prítomnosť ospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovaného.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a rovnako na jej právnom a skutkovom odôvodnení aj v zmysle jeho repliky k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že z poslednej verejne dostupnej účtovnej závierky úpadcu zostavenej dňa 25.06.2015 vyplýva, že úpadca ku koncu roka 2014 účtoval o majetku vo výške 853 507,00 Eur, čo však nie je pravdivým údajom, keďže z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že už v čase prepustenia žalovaného z väzby, t. j. 29.05.2014, nemal úpadca žiaden majetok, ani žiaden majetok nenadobudol, keďže úpadca od 03.12.2013 nevykonával žiadnu činnosť. Z tej istej účtovnej závierky vyplývajú aj záväzky úpadcu voči nespriazneným osobám vo výške 573 705,00 Eur. Žalobca na preukázanie reálnej existencie časti týchto záväzkov krátkou cestou doručil súdu čiastočný výpis zo zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, v zmysle ktorého sú zistené pohľadávky: a) veriteľa ČSOB Leasing a.s. v celkovej výške XX XXX,XX D., ktoré vznikli na základe leasingových zmlúv uzatvorených v roku 2012, resp. 2013; b) veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. v celkovej výške XX XXX,XX D., vzniknuté na základe zmluvy o úvere z roku 2011 a v celkovej výške XXX XXX,XX D., vzniknuté zo zmluvy o úvere z roku 2007 v spojení s výzvou na splnenie ručiteľského záväzku zo dňa 12.06.2014; c) pôvodného veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica v celkovej výške XX XXX,XX D., ktoré vznikli v období pred vyhotovením účtovnej závierky. Z uvedeného vyplýva, že úpadca bol predlžený už v roku 2014, keď v danom čase nemal žiaden majetok, avšak mal záväzky presahujúce 463 812,01 Eur, o čom mal žalovaný v zmysle jeho vyjadrení vedomosť už pri jeho prepustení z väzby a nepochybne aj v čase zostavovania účtovnej závierky. Žalovaný pri vyhotovení účtovnej závierky dňa 29.05.2015, v ktorej sú uvedené nesprávne údaje o majetku úpadcu, musel vedieť o tom, že úpadca je predlžený, a teda mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu najneskôr do 28.06.2015. V konkurze vedenom na majetok úpadcu sú prihlásené aj viaceré pohľadávky iných veriteľov, zistené v sume 1 723 154,06 Eur, a ak by aj úpadca uhradil všetky svoje záväzky, ktoré viedol v účtovnej závierke za rok 2014, nepochybne by sa dostal do predlženia v roku 2016, nakoľko nemal žiaden majetok, a teda žalovaný by mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 30.01.2017. Zdôraznil, že považuje za preukázané porušenie povinnosti žalovaného podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, pričom žalovaný nepreukázal žiadne liberačné dôvody v zmysle § 74a ZKR.
7. Na výzvu súdu, aby žalobca jednoznačne uviedol skutkové tvrdenia - od ktorého dátumu bol úpadca v predlžení, keďže uvádza dva rôzne dátumy - žalobca uviedol, že pôvodne bol dátum uvedený v žalobe na základe domnienky, keď pôvodný správca v čase jej podania nedisponoval prihlásenými pohľadávkami a nedokázal určiť presný dátum. Rozhodujúci je dátum vyhotovenia účtovnej závierky za rok 2014, o ktorej žalovaný musel mať vedomosť a už v tom čase musel nepochybne vedieť o tom, že úpadca je predlžený. Žalovaný mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 25.07.2015, t. j. do 30 dní od zhotovenia účtovnej závierky dňa 24.06.2015.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v súdnom spise, teda žalobou a replikou žalobcu vrátane ich príloh, a to účtovnou závierkou úpadcu za rok 2014, hlavnou knihou úpadcu za rok 2014, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty zo dňa 03.12.2019 s doručenkou, splnomocnením zo dňa 23.01.2014, výpisom úpadcu z Obchodného registra, vyjadrením a duplikou žalovaného s prílohou - dohodou o ukončení prenájmu nebytových priestorov zo dňa 31.10.2013, vyjadrením žalobcu na pojednávaní, čiastočným výpisom zo zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu predloženým žalobcom súdu na pojednávaní, výpisom úpadcu z Obchodného registra SR, uznesením o začatí konkurzného konania voči úpadcovi publikovaným v OV č. 222/2018 zo dňa 19.11.2018, uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu publikovaným v OV č. 107/2019 zo dňa 05.06.2019, uznesením o odvolaní správcu JUDr. Matúša Boľoša publikovaným v OV č. 129/2021 zo dňa 07.07.2021, uznesením o ustanovení LawService Recovery, k.s. do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu publikovaným v OV č. 148/2021 zo dňa 03.08.2021.
9. Nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 20.11.2018, t.j. pred 1. januárom 2020, na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenia ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 (§ 206j ZKR v aktuálnom znení).
10. Podľa § 3 ods. 3 ZKR; predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z.z.), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti (§ 408a Obchodného zákonníka), ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
11. Podľa § 11 ods. 2 ZKR; dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
12. Podľa § 74a ods. 1 až 6 ZKR; (1) Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. (2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. (4) Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. (5) Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. (6) Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení (§ 13a ods. 1 Obchodného zákonníka).
13. Podľa § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka; hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením sp. zn. 4K/14/2018 zo dňa 29.05.2018, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 107/2019 zo
dňa 05.06.2019, vyhlásil na základe návrhu veriteľa úpadcu - Daňový úrad Banská Bystrica na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil JUDr. Matúša Boľoša. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2018 zo dňa 29.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 07.07.2021, bol odvolaný JUDr. Matúš Boľoš z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2018 zo dňa 28.07.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03.08.2021, bola do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovená obchodná spoločnosť LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, ktorá preto od 04.08.2021 vystupuje ako žalobca v tomto konaní.
15. Nesporná bola aj skutočnosť, vyplývajúca z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č. 11152/S, že žalovaný je od 20.08.2013 jediným konateľom (štatutárnym orgánom) úpadcu a taktiež je od roku 2010 jeho jediným spoločníkom.
16. Z účtovnej závierky úpadcu za obdobie roka 2014, zostavenej dňa 24.06.2015 (č.l. 5 a nasl. spisu), mal súd za preukázané, že na konci roka 2014 účtoval úpadca o majetku v hodnote 939 664 Eur, o záväzkoch vo výške 863 595 Eur, z toho o záväzkoch voči spoločníkom vo výške 289 890 Eur. Výsledné vlastné imanie úpadcu (§ 6 ods. 4 Obchodného zákonníka) podľa účtovnej závierky malo zápornú hodnotu vo výške - 10 088 Eur, avšak v zmysle § 3 ods. 3 ZKR do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti (§ 408a Obchodného zákonníka), ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 95 ods. 2 a 3 ZKR, § 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZKR). Súd považoval za nesporné, že úpadca v roku 2014 nemal majetok ani nevykonával žiadnu činnosť. Uvedená skutočnosť vyplýva zo skutkových tvrdení žalovaného, ktoré žalobca nepoprel (§ 151 ods. 1 CSP).
17. Keďže žalovaný bol v roku 2014 jediným spoločníkom aj konateľom úpadcu, pri zachovaní odbornej starostlivosti sa mal a mohol dozvedieť o tom, že úpadca vykazuje znaky predlženia v deň zostavenia účtovnej závierky, t. j. dňa 24.06.2015. Žalovaný túto skutočnosť tvrdenú žalobcom výslovne nerozporoval. Žalovaný síce tvrdil, že úpadca v predlžení nebol, ale bol nemajetný, toto svoje tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázal. Aj keby úpadca vykazoval znaky nemajetnosti a súčasne znaky predlženia, nie je úlohou štatutárneho orgánu spoločnosti rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, v mene ktorej koná. Toto oprávnenie patrí len konkurznému súdu. Zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu je podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ak má o predlžení spoločnosti vedomosť. Navyše, žalovaný ako jediný spoločník úpadcu mal v prípade, že úpadca nevykonával činnosť a bol nemajetný, ako tvrdil, za predpokladu, že nebol v predlžení, možnosť sám rozhodnúť o zrušení spoločnosti - úpadcu, resp. iniciovať konanie o zrušení spoločnosti
- úpadcu súdom. Žalovaný sám uviedol, že v čase, kedy bol prepustený z väzby (dňa 29.05.2014), úpadca nevykonával žiadnu činnosť ani nedisponoval žiadnym majetkom, o čom mal podať v roku 2015 daňové priznanie za rok 2014 prostredníctvom účtovníčky (zrejme mal na mysli účtovnú závierku za rok 2014). Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s nemajetnosťou úpadcu, neinicioval konkurzné konanie ani konanie o zrušenie spoločnosti - úpadcu. Nesplnenie svojej povinnosti nemôže ospravedlniť poukázaním na skutočnosť, že konanie o zrušenie spoločnosti môže súd začať aj ex offo.
18. Pluralitu veriteľov úpadcu ku koncu roka 2014 mal súd preukázanú z účtovnej závierky za rok 2014, kde v časti záväzky sú uvedené jednak záväzky voči obchodným partnerom (záväzky z obchodného styku vo výške 488 003 Eur), záväzky voči zamestnancom vo výške 106 Eur, záväzky zo sociálneho poistenia vo výške 930 Eur, daňové záväzky vo výške 8 164 Eur, ako aj zo žalobcom predloženého čiastočného výpisu zo zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že úpadca bol v predlžení ku koncu kalendárneho roka 2014 a žalovaný ako povinná osoba podľa § 11 ods. 2 ZKR sa o predlžení úpadcu pri zachovaní odbornej starostlivosti mal a mohol dozvedieť najneskôr dňa 24.06.2015.
19. V zmysle § 74a ods. 4 a 5 ZKR je úlohu súdu v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu vyhlásenie konkurzu posúdenie, či žalovaný preukázal, že mu táto povinnosť nevznikla, resp. posúdenie či sa tejto povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu žalovaný nezbaví tým, že osvedčí niektorý z liberačných dôvodov, ktoré sú vymenované v odseku 5 daného ustanovenia. Žalovaný si v tomto spore nedostatočným spôsobom splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ako základné práva a povinnosti, ktoré sú mu dané CSP a rovnako nevyužil svoje právo zúčastniť sa na súdnom pojednávaní a
náležitým spôsobom uviesť prostriedky procesnej obrany vo svoj prospech. Žalovaný súdu nepreukázal, že by mu povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla.
20. Lehota 30 dní, v ktorej je štatutárny orgán dlžníka v mene dlžníka povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, začne plynúť od niektorého z nasledujúcich dvoch momentov: odo dňa, kedy sa štatutárny orgán dlžníka dozvedel o úpadku dlžníka, alebo odo dňa, kedy sa štatutárny orgán dlžníka mohol s odbornou starostlivosťou dozvedieť o úpadku dlžníka. Druhý moment vychádza z objektívneho stavu, keď pre začatie plynutia lehoty nie je rozhodujúce, či sa štatutárny orgán dlžníka dozvedel o úpadku dlžníka, ale kedy sa s odbornou starostlivosťou mohol o ňom dozvedieť. Znamená to, že v danom prípade určujúcimi pre moment začatia plynutia lehoty sú objektívne okolnosti, ktoré umožňovali štatutárnemu orgánu dlžníka, pokiaľ by postupoval s odbornou starostlivosťou, dozvedieť sa o úpadku dlžníka, aj keď sa o úpadku v skutočnosti nedozvedel. V tejto súvislosti je významnou najmä povinnosť dlžníka (teda aj štatutárneho orgánu dlžníka, prostredníctvom ktorého dlžník koná), sústavne sledovať vývoj jeho finančnej situácie a stav majetku a záväzkov (§ 4 ods. 2 ZKR).
21. Z dôkazov predložených súdu žalobcom vyplýva, že lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu začala žalovanému plynúť dňom 25.06.2015 (deň nasledujúci po dni zostavenia účtovnej závierky úpadcu za rok 2014) a deň 24.07.2015 bol posledným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zákonnej 30-dňovej lehote (§ 203a ZKR). Túto povinnosť si žalovaný nesplnil. Zo strany žalovaného vôbec nedošlo k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, tento návrh bol podaný až veriteľom úpadcu.
22. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či boli zo strany žalovaného v priebehu sporu uvedené liberačné dôvody, ktoré by ho oslobodzovali od povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu. Žalovaný ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol skutočnosť, že si nebol vedomý povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR. Tak ako správne konštatoval žalobca vo svojom vyjadrení, je každý konateľ obchodnej spoločnosti povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (§ 135 Obchodného zákonníka). Od konateľa každej obchodnej spoločnosti sa zároveň vyžaduje aj konanie s určitou odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na výkon tejto funkcie. Každá osoba zastávajúca funkciu konateľa obchodnej spoločnosti je zodpovedná za samotný ekonomický a finančný chod tejto obchodnej spoločnosti, má určité práva a s týmito právami sú v jednej úrovni dané aj povinnosti. Jednou z nich je sledovanie finančnej situácie obchodnej spoločnosti a v prípade zistenia predlženia včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou, a to aj pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov v rámci exekučných konaní, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčil. Neznalosť zákonných povinností nezbavuje žalovaného zodpovednosti za ich nesplnenie. Žalovaný ako ďalší liberačný dôvod uviedol, že nemohol v mene úpadcu konať počas svojho väzobného stíhania. Z väzby bol podľa svojho vyjadrenia prepustený dňa 29.05.2014, účtovná závierka za rok 2014 bola zostavená dňa 24.06.2015, teda ani tento dôvod nijako nemohol vylúčiť jeho zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas.
23. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že po výzve správcu konkurznej podstaty na úhradu zmluvnej pokuty žalovaný nárok na jej zaplatenie žiadnym spôsobom nerozporoval, to znamená už v tom čase si musel byť vedomý toho, že je povinný na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty a že sa skutočne omeškal v podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dôležité je poznamenať aj to, na čo poukazoval žalobca, že žalovaný bol jediný konateľ a spoločník úpadcu, teda on jediný disponoval majetkom, čo vyplýva z výpisu úpadcu z Obchodného registra.
24. Žalovaný v konaní nepreukázal, že mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla, ani že sa tejto povinnosti zbavil (§ 74a ods. 4 a 5 ZKR). Dôvody, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, nemohli uplatnený nárok žalobcu spochybniť, zároveň zmluvnú pokutu nie je možné zo žiadnych dôvodov ani znížiť (§ 74a ods. 4 ZKR). Na základe uvedených argumentov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur v prospech konkurznej podstaty úpadcu.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP; (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.