Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_8C-40-2013.pdf
PDF · 112.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/40/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský zväz záhradkárov - základná organizácia Bratislava - Rača, evid. č. 3 - 28, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Mikuláš Sabo, advokát, Hany Meličkovej č. 25, 841 05 Bratislava, odporcovi 1: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava, odporcovi 2: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20. 06. 2012 domáhal uloženia povinnosti odporcom navrhovateľovi za záhradky nachádzajúce sa v katastrálnom území Rača dorovnať kúpne ceny pozemkov, ktoré mali pozemky v čase vzniku osady na úroveň trhovej ceny v budúcnosti uskutočneného prevodu (doslovná citácia petitu). Počas konania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že sa domáha náhrady škody podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
Výšku náhrady v petite, ani počas konania navrhovateľ najprv neuviedol, pretože podľa jeho názoru výšku dorovnania, ktorého sa domáha nie je nateraz možné ešte určiť, kedže predmetné pozemkové konanie ešte ani nie je skončené. Túto sumu je možné určiť až potom, keď pozemky, na ktorých sú záhradky, vyporiadané podľa záhradkárskeho zákona a bude známe, koľko budú pôvodní vlastníci týchto pozemkov od záhradkárov požadovať za odňatie ich vlastníckeho práva k pozemkom. Na základe námietok odporcom počas konania, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia dorovnania, ktoré ani nevyčíslil a nepreukázal, že by mu takáto škoda skutočne vznikla, navrhovateľ doplnil svoj návrh, čl. 201, a uviedol, že možná cena všetkých užívaných pozemkov, ak by ju doterajší vlastníci požadovali, by činila 1 776 608, 60 eur. Doposiaľ však k odkupovaniu pozemkov, záhradkármi od doterajších vlastníkov pozemkov nedošlo a to z dôvodu, že chýba právoplatné rozhodnutie pozemkových úradov o vyporiadaní záhradok/pozemkov.
Vec bola uznesením č. k. 2S 206/2012 - 88 zo dňa 24. 10. 2012 postúpená z Krajského súdu v Bratislave na tunajší súd. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20. 02. 2013.
Navrhovateľ v návrhu označený ako Slovenský zväz záhradkárov - základná organizácia Bratislava
- Rača, evid. č. 3 - 28, uviedol, že užívatelia pozemkov združení u navrhovateľa podali dňa 09. 09. 1998 na bývalý Okresný úrad Bratislava 3 podľa ustanovenia § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom obhospodarovaným ich záhradkárskou organizáciou v záhradkárskej osade č. 3-28 Knižková dolina a Murínska záhrada - Fajdlpere. Obvodný pozemkový úrad
v Bratislave po zdĺhavom, takmer 8 rokov trvajúcom konaní, rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2006, čl. 9, tento návrh zamietol. Odvolanie navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu Krajský pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2007, čl. 12, zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 1S 157/2007 - 60 zo dňa 03. 04. 2008, čl. 22, napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2008, čl. 28, konanie prerušil. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 28. 09. 2009, čl. 33, bolo toto konanie zastavené. Odvolanie navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu Krajský pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 25. 03. 2010, čl. 51, zamietol a napadnuté prvostupňové zastavujúce rozhodnutie potvrdil. Na základe žaloby navrhovateľov Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 3S 213/2010 - 66 zo dňa 29. 03. 2011, čl. 58, napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský pozemkový úrad v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2011, čl. 56, zrušil prvostupňové rozhodnutie. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor konanie zastavil rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014, čl. 136. Týmto zdĺhavým konaním, ktoré napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu pred príslušnými pozemkovými úradmi a pred súdom, utrpeli navrhovateľ ujmu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Po 01. 04. 2011 v záhradkárskych osadách, kde sa konanie na pozemkových úradoch ešte neskončilo, majú záhradkári platiť vlastníkom pozemkov, na ktorých sú tieto ich záhradky, už reálne ceny, určené znaleckým posudkom. Tieto pozemky záhradkári už desaťročia obhospodarujú a zveľaďujú. Pozemkové úrady v tejto veci nevydali rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, boli dlhodobo nečinné, v tomto konaní vznikli niekoľkoročné zbytočné prieťahy, ich rozhodnutia boli vydané v rozpore s právnymi predpismi. Pochybenia Krajského súdu v Bratislave spočívajú v tom, že o ich žalobe zo dňa 07. 05. 2007 bolo rozhodnuté až 03. 04. 2008, písomné vyhotovenie tohto rozsudku bolo doručené až 15. 05. 2008, o ich žalobe zo dňa 11. 06. 2010 bolo rozhodnuté až 29. 03. 2011, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia bolo doručené až 07. 11. 2011. Zdĺhavé konania týchto pozemkových úradov a súdu malo za následok, že pozemky obhospodarované navrhovateľom neboli do 31. 03. 2011 vyporiadané a od 01. 04. 2011 sú záhradkári povinní uhrádzať vlastníkom pozemkov trhové ceny za užívanie pozemkov a nie ceny v cenovej hladine v čase vzniku záhradkárskej organizácie. Žiadosti, čl. 80, navrhovateľa o predbežné prerokovanie tohto nároku boli obomi odporcami zamietnuté, čl. 83, 85.
Počas konania sa navrhovateľ k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril i podaním doručeným súdu dňa 20. 10. 2014, čl. 130, v ktorom opísal nové skutočnosti, ktoré nastali v predmetnom pozemkovom konaní po podaní predmetného návrhu (upozornenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 03. 06. 2013 a následný protest zo dňa 15. 08. 2013, ktorému bolo rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 10. 09. 2013, čl. 147 vyhovené a napadnuté rozhodnutie zo dňa 17. 06. 2013 bolo zrušené). Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci vyjadril i podaním doručeným súdu dňa 26. 01. 2015, čl. 200.
Odporca 1 sa k návrhu vyjadril písomne dňa 28. 05. 2013, čl. 98. V tomto vyjadrení uviedol, že namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1, ktorého navrhovateľ v návrhu v časti odporca označil ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava. Podľa ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát (Slovenská republika), ktorá by mohla byť odporcom 1 iba zastúpená. Ďalej namietal, že navrhovateľ podal návrh na súd až 20. 06. 2012, teda po trojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z., kedže sa o škode v súvislosti s neprávnym úradným postupom pozemkových úradov musel dozvedieť už 09. 09. 1998, kedy bol podaný na bývalý Okresný úrad Bratislava III samotný návrh. Ďalej namietal, že v postupe oboch navrhovateľom uvádzaných pozemkových úradov nedošlo k prieťahom v konaní, pretože oba pozemkové úrady vo veci priebežne konali, ich postup sa nevyznačoval bezdôvodnou nečinnosťou. Odporca 1 ďalej namietal, že navrhovateľ v danej veci okrem toho, že nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, nepreukázal ani existenciu samotnej škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Odporca 1 vo svojom podaní doručenom súdu dňa 09. 10. 2014, čl. 126, rovnako ako odporca 2, namietal i nedostatok procesnej subjektivity navrhovateľa a nedostatok tak následne aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, argumentujúc rovnakou právnou konštrukciou ako odporca 2.
Odporca 2 sa k návrhu vyjadril písomne dňa 19. 09. 2013, čl. 109. V tomto vyjadrení uviedol, že namieta nedostatok procesnej subjektivity navrhovateľa a nedostatok tak následne aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Odporca 2 uvádzal, že tak ako je v návrhu označený navrhovateľ Slovenský zväz záhradkárov - základná organizácia Bratislava - Rača, evid. č. 3 - 28, nie je podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov právnickou osobou v právnej forme združenia fyzických osôb. V zmysle týchto právnych predpisov je takýmto subjektom iba Slovenský zväz záhradkárov. Navrhovateľ tak ako je označený v návrhu je iba organizačnou zložkou bez právnej subjektivity Slovenského zväzu záhradkárov a to podľa stanov tohto zväzu. Odporca 2 namietal, že potvrdenie Slovenského zväzu záhradkárov - republikového výboru zo dňa 30. 05. 2012, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, ako vnútroorganizačný dokument občianskeho združenia, nie je spôsobilé založiť právnu subjektivitu organizačnej zložky občianskeho združenia. Preto navrhoval konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastaviť, kedže navrhovateľ nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o neodstrániteľnú podmienku alebo zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ s touto námietkou nesúhlasil. Právna subjektivita navrhovateľa je podľa neho potvrdená písomným potvrdením Slovenského zväzu záhradkárov, na ktoré sa odvolával a ustanovením čl. 31 ods. 2 stanov tohto zväzu, ktoré priznáva základným organizáciám zväzu právnu subjektivitu. Ďalej namietal i nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2, pretože podľa ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát (Slovenská republika), ktorá by mohla byť odporcom 2 iba zastúpená v zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona. Ani s touto námietkou oboch odporcov navrhovateľ nesúhlasil. Uvádzal, že žaluje Slovenskú republiku zastúpenú jednotlivými ministerstvami, pod ktoré oba pozemkové úrady a súd patria, a označenie odporcov Slovenská republika zastúpená obomi ministerstvami, čl. 249, 254, 266, iba precizuje, pri písaní návrhu došlo k nedopatreniu pri označení odporcu, opomenul uviesť Slovenskú republiku.
Obaja odporcovia počas konania namietali, že navrhovateľ počas celého konania ani nevyčíslil dostatočne jasne a zrozumiteľne sumu, ktorej zaplatenia sa domáha, ďalej že nepreukázal ani vznik škody, ktorá podľa nich ani ešte nevznikla, ďalej namietali, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia nejakej prípadnej budúcej možnej, ale nie istej, škody, pretože táto mu ani nemusí v budúcnosti vzniknúť.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2012) orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,3) c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2012) ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2012) ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2013) orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2013) ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinný od 01. 01. 2013) ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 citovaného zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2. Na základe vykonaného dokazovania súd predmetnú vec právne vyhodnotil nasledovne: Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa predmetným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcom navrhovateľovi za záhradky nachádzajúce sa v katastrálnom území Rača dorovnať kúpne ceny pozemkov, ktoré mali pozemky v čase vzniku osady na úroveň trhovej ceny v budúcnosti uskutočneného prevodu (doslovná citácia petitu). Počas konania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu najprv uvádzal, že sa domáha náhrady škody podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., neskôr, že sa domáha určenia iba povinnosti (bez uloženia povinnosti zaplatiť konkrétnu výšku škody, pretože túto nie je nateraz možné určiť, kedže predmetné pozemkové konanie ešte nie je právoplatne skončené) odporcom dorovnať navrhovateľovi kúpne ceny pozemkov, ktoré mali pozemky v čase vzniku osady na úroveň trhovej ceny v budúcnosti uskutočneného prevodu. Za nesprávny úradný postup považoval navrhovateľ postup príslušných pozemkových úradov a súdu pri rozhodovaní v konaní o návrhu užívateľov pozemkov združených u navrhovateľa , ktorí podali dňa 09. 09. 1998 na bývalý Okresný úrad Bratislava 3 podľa ustanovenia § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom obhospodarovaným ich záhradkárskou organizáciou v záhradkárskej osade č. 3-28 Knižková dolina a Murínska záhrada - Fajdlpere. Z nejasného návrhu, jednotlivých podaní právneho zástupcu navrhovateľa a jeho nejasných osobných prednesov na jednotlivých pojednávaniach, bolo pre súd veľmi obtiažné ustáliť čoho sa navrhovateľ predmetným návrhom skutočne domáha a na základe akého právneho predpisu. Súd však nakoniec ustálil, že navrhovateľ sa domáha predmetným návrhom náhrady škody podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom oboch pozemkových úradov (prvostupňového a odvolacieho) a súdu (Krajského súdu v Bratislave), a to pri rozhodovaní o návrhu užívateľov (záhradkárov) pozemkov združených u navrhovateľa, ktorí podali dňa 09. 09. 1998 na bývalý Okresný úrad Bratislava III podľa ustanovenia § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom obhospodarovaným ich záhradkárskou organizáciou v záhradkárskej osade č. 3-28 Knižková dolina a Murínska záhrada
- Fajdlpere. Nesprávny úradný postup videl navrhovateľ v nedôvodnom zdĺhavom konaní, ktoré trvá od roku 1998 a ešte dodnes nebolo právoplatne skončené. Na základe námietok odporcom počas konania, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia dorovnania, ktoré ani nevyčíslil a nepreukázal, že by mu takáto škoda skutočne vznikla, navrhovateľ doplnil svoj návrh a uviedol, že možná cena všetkých užívaných pozemkov, ak by ju doterajší vlastníci požadovali, by činila 1 776 608, 60 eur, kedže však k odkupovaniu pozemkov, záhradkármi od doterajších vlastníkov pozemkov nedošlo a to z dôvodu, že chýba právoplatné rozhodnutie pozemkových úradov o vyporiadaní záhradiek/pozemkov, nie je podľa navrhovateľa možné ani presne vyčísliť vzniknutú škodu.
Súd skôr ako sa zaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok, kumulatívne splnenie ktorých je potrebné pre prípadné úspešné priznanie vymáhaných nárokov (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou nesprávnym úradným postupom), musel sa zaoberať procesnými námietkami oboch odporcov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov a nedostatku procesnej spôsobilosti a aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.
Obaja odporcovia zhodne namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože podľa ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát (Slovenská republika), ktorá by mohla byť odporcami iba zastúpená v zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona. S touto námietkou odporcov navrhovateľ nesúhlasil. Uvádzal, že žaluje Slovenskú republiku zastúpenú jednotlivými ministerstvami, pod ktoré oba pozemkové úrady a súd patria, a označenie odporcov Slovenská republika zastúpená obomi ministerstvami iba precizuje, pretože pri písaní návrhu došlo k nedopatreniu pri označení odporcu a opomenul tam uviesť Slovenskú republiku. Súd po zvážení argumentácie účastníkov konania má za to, že táto námietka odporcov je dôvodná. Súd má za to, že na danú vec (hmotnoprávne ustálenie otázky pasívne vecne legitimovaného odporcu) je potrebné aplikovať
zákon č. 514/2003 Z. Z. Podľa ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát (Slovenská republika), ktorá by mohla byť odporcami iba zastúpená v zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona. Odporcovia, tak ako sú navrhovateľom označený v samotnom návrhu, nie sú subjektmi, ktoré sú pasívne vecne legitimované. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa počas konania, že v skutočnosti žaluje Slovenskú republiku zastúpenú jednotlivými ministerstvami a označenie odporcov iba precizuje, pretože pri písaní návrhu došlo k nedopatreniu pri označení odporcu a opomenul tam uviesť Slovenskú republiku. Súd ma za to, že v zmysle zásad, na ktorých stojí súdny poriadok, je vecou navrhovateľa, aby v rámci podania návrhu (dispozičnej zásady) riadne označil subjekt, ktorý žaluje. Podľa názoru súdu počas konania (reagujúc na túto námietku odporcov) nie je zo strany navrhovateľa možné akýmkoľvek procesne nekvalifikovaným spôsobom, o to viac, že navrhovateľ je v konaní zastúpený svojím právnym zástupcom, (oprava, úprava, precizovanie) meniť označenie odporcu o to viac, ak by išlo o rôzne subjekty. Vzhľadom na tento právny záver, má súd za to, že odporcovia, tak ako sú označení v samotnom návrhu, nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom a preto návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie.
Ďalej obaja odporcovia namietali skutočnosť, že navrhovateľ, tak ako je v návrhu označený Slovenský zväz záhradkárov - základná organizácia Bratislava - Rača, evid. č. 3 - 28, nie je podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov právnickou osobou v právnej forme združenia fyzických osôb. V zmysle týchto právnych predpisov je takýmto subjektom iba Slovenský zväz záhradkárov. Navrhovateľ tak ako je označený v návrhu je iba organizačnou zložkou bez právnej subjektivity Slovenského zväzu záhradkárov a to podľa stanov tohto zväzu. Potvrdenie Slovenského zväzu záhradkárov - republikového výboru zo dňa 30. 05. 2012, na ktoré sa odvolával počas konania navrhovateľ, ako vnútroorganizačný dokument občianskeho združenia, podľa odporcov nie je spôsobilé založiť právnu subjektivitu organizačnej zložky občianskeho združenia. Navrhovateľ s touto námietkou nesúhlasil. Právna subjektivita navrhovateľa je podľa neho potvrdená písomným potvrdením Slovenského zväzu záhradkárov, na ktoré sa odvolával a ustanovením čl. 31 ods. 2 stanov tohto zväzu, ktoré priznáva základným organizáciám zväzu právnu subjektivitu. Súd po vyhodnotení argumentácie oboch strán ustálil, že táto námietka odporcov je dôvodná a stotožnil sa s ich argumentáciou. Podľa názoru súdu podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a ustanovenia § 2 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov je právnickou osobou v právnej forme združenia fyzických osôb jedine Slovenský zväz záhradkárov, ktorý má právnu subjektivitu. Navrhovateľ tak ako je označený v návrhu je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Stanov Slovenského zväzu záhradkárov organizačnou zložkou - základnou organizáciou. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Stanov je základnou organizačnou zložkou zväzu základná organizácia. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Stanov zväz a jeho organizačné zložky môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa len pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami zväzu. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Stanov zväz a jeho organizačné zložky môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným menom (sú samostatnými právnickými osobami) a nesú tiež samostatnú majetkovú zodpovednosť. Podľa názoru súdu ustanovenie § 31 ods. 1, 2 Stanov nie je spôsobilé založiť právnu subjektivitu organizačnej zložky občianskeho združenia, kedže takúto možno žiadny právny predpis (Občiansky zákonník, ani zákon o združovaní občanov) na Stanovy zväzu nedeleguje. Preto podľa súdu, aj keď Stanovy v tomto ustanovení zakladajú základnej organizácii právnu subjektivitu, nie je možné navrhovateľa považovať za aktívne vecne legitimovaný subjekt so samostatnou právnou subjektivitou, pretože takéto založenie právnej subjektivity je v rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Vzhľadom na tento právny záver, má súd za to, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a preto návrh navrhovateľa i z tohto zamietol.
Po vyhodnotení vyššie uvedených základných procesných skutočnosti, sa súd už následne nezaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok, kumulatívne splnenie ktorých je potrebné pre prípadné úspešné priznanie vymáhaných nárokov, nezaoberal sa ďalšími námietkami odporcov.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto veci boli úspešní odporcovia, pretože súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Odporcovia si počas konania náhradu konania neuplatnili, pretože ako uvádzali, im žiadne nevznikli. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
Okresný súd Bratislava I dňa 09. 06. 2016
JUDr. Otília Doláková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Nikola Brunovská