Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Er-606-2009.pdf
PDF · 101.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/606/2009
Uznesenie
9/2130292008edahív/ony až po spisovňu /prekontrolovťa om preskúmania vyúčtovaných trov exekúcie a zároveň,Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Partizánska 2, proti povinnému: U. Q., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 62, o vymoženie uloženej povinnosti 1.020,71 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Tunajší súd uznesením č.k. 5Er/606/2009-29 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti zamietol a vo zvyšnej časti s poukazom na ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Následne uznesením súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko v priebehu konania došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinný/poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Je pravdou, že s poukazom na uvedené, je možné v konaní postupovať podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, avšak súd, keďže základom nároku oprávneného je spotrebiteľská zmluva, pristúpil k preskúmaniu exekučného titulu z dôvodu, aby /do budúcna/ nikto nenadobudol záväzky z rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom.
Keďže exekučný titul v danom konaní tvorí rozhodcovský rozsudok, súd preskúmal podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že tento vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí vysporiadať. Vzhľadom na uvedené závery, exekučný súd preskúmal pôvodným oprávneným predložené dôkazy t.j. Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22.01.2007 ako aj Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006) a dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:
Z obsahu zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah sa medzi nimi musí riadiť len zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
Podľa ust. § 243b ods. 1 Exekučné poriadku začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ust. § 243b ods. 2 Exekučné poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa ust. § 243b ods. 3 Exekučné poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj obchodné podmienky poskytnutia úveru inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku. Vzhľadom na uvedené, konajúci súd sa sústredil súdny prieskum na obchodné podmienky úverových produktov, v ktorých je upravená rozhodcovská doložka (5.38) nasledovne: „GE a zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou podpisom na príslušnej zmluve.
Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie exekučný súd je toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd podľa výberu žalobcu, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (22.01.2007) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ako aj európska právna úprava a to smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola Slovenská republika po vstupe do Európskej únie viazaná. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).
Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.
Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.
Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.
Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.
V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v rozsahu vydaného poverenia zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).