Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Čiastočný_rozsudok_24C-203-2012.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/203/2012
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcov: 1. V. V., G.. T., B.. X.XX.XXXX, X.: O. U. XX/A, XXX XX W., X. I. T., B.. XX.X.XXXX, X.: Ž. XX, XXX XX W., X. H. T., B.. XX.X.XXXX, X.: Ž. XX, XXX XX W., všetci zastúpení ALENA ZADÁKOVÁ - advokát s.r.o., so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, IČO: 53 209 451 proti žalovanej: K. U., G.. N., B.. XX.X.XXXX, X.: T. XX, XXX XX W., zast. splnomocneným zástupcom N.. L. L., X.: T. XX, XXX XX W., o zaplatenie 6.397,49 EUR s príslušenstvom, čiastočným rozsudkom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť každému zo žalobcov v 1. až 3. rade sumu 387,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 22.11.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti nárok v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne v konečnom rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov celého konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 3. rade ako podieloví spoluvlastníci domu súp.č. XXXX na T. D.. Č.. XX P. W.N., stojaceho na parcele č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, zapísaného na LV XXXX kat.územie U. T., C. W. - U. T., každý v podiele 1/16 v pomere k celku, sa žalobou zo dňa 9.8.2012 voči žalovanej ako ďalšej spoluvlastníčke domu, domáhali zaplatenia sumy 6.397,49 EUR s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu), z dôvodu, že žalovaná bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi prenajímala byty v predmetnom dome, pričom sami žalobcovia dom neužívali ani len v rozsahu svojich podielov a z prenájmu im neplynul žiaden majetkový prospech. Vydania majetkového prospechu sa domáhali za obdobie od augusta 2010 do júla 2012, t.j. za 24 mesiacov.
2. Čo sa týka rozsahu (výšky) uplatneného peňažného plnenia, žalobcovia z objektívnych dôvodov ( neumožnený prístup do nehnuteľnosti) nevedeli s určitosťou konkretizovať koľko bytových resp. nebytových priestorov sa v dome nachádza a aká je ich podlahová výmera a tiež, v akom rozsahu boli tieto priestory prenajímané tretím osobám. S určitosťou však mali vedomosť o tom, že v predmetnom dome existovali a aj existujú štyri byty, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv, uzatvorených medzi žalovanou a nájomníkmi. Išlo byt č.2 - 3 izbový, ktorého pôvodným nájomcom bol K. T., byt.č.3 - 2-izbový, ktorého pôvodným nájomcom bola I. O., byt č.4 - 2 izbový, ktorého pôvodným nájomcom bola Z. U. a byt č.6 - 2 izbový, ktorého pôvodným nájomcom bol Y. U.. V týchto bytoch bolo nájomné regulované. Nájomný vzťah voči týmto osobám bol platne vypovedaný a týmto štyrom nájomcom Mesto Košice svojimi rozhodnutiami priznalo náhradné byty. Čo sa týka rozhodného obdobia, za ktoré si žalobcovia uplatnili svoj nárok, títo štyria nájomníci zotrvali v predmetných bytoch v celom uvedenom období aj po skončení nájomného vzťahu, pretože Mesto Košice svoju povinnosť prideliť im náhradné byty splnilo až koncom roka 2017.
3. Žalovaná proti žalobe primárne uplatnila obranu, spočívajúcu v popretí existencie vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva žalobcov. Tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou aj tých podielov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalobcov.
4. Súd preto uznesením č.k.24C 203/2012-112 zo dňa 19.6.2014 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C 63/2014, v ktorom sa žalovaná domáhala určenia vlastníckeho práva k podielu 3/16 k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Otázka rozsahu vlastníckeho práva sporových strán je totiž otázkou predbežnou, ktorá musí byť ustálená pred tým, ako by sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcov na vydanie majetkového prospechu.
5. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.15C 63/2014-138 zo dňa 27.6.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.6 Co 287/2017 zo dňa 30.4.2018 žalobu žalovanej o určenie vlastníckeho práva zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu 3/16 k danej nehnuteľnosti, zapísanej v prospech žalobcov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2018.
6. Základ nároku, uplatneného žalobou, vychádza z existencie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, pričom žalobcovia sa domáhajú vydania úžitkov z prenájmu pripadajúcich na ich spoluvlastnícke podiely, ktoré plynú len žalovanej.
7. Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
8. Podľa ust. § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
9. Po právnej stránke súd nárok žalobcov posúdil podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Citované ustanovenie upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov, vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. V takomto prípade vzniká spoluvlastníkovi nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku, časti stavby), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a znaleckým posudkom.
11. V konaní nebolo sporné, že v rozhodnom období boli žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v rozsahu 1/16 a žalovaná v rozsahu 3/16 a 1/24. Ďalšími spoluvlastníkmi boli L. I. (1/16), V. T. (3/8), T. T. (2/24 a 1/16); títo neboli účastníkmi sporu.
12. V konaní tiež nebolo sporné, a žalovaná nespochybňovala, že žalobcovia nevykonávali žiadne práva zodpovedajúce ich spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, na rozdiel od žalovanej, ktorá ich vykonávala v rozsahu, prevyšujúcom jej spoluvlastnícky podiel, pričom žalobcovia nijako neparticipovali na úžitkoch, ktoré žalovaná realizovala výberom nájomného od tretích osôb.
13. V konaní tiež nebolo sporné a súd mal na základe zmlúv o nájme za preukázané, že v dome sa nachádzali 4 byty, ktoré boli prenajaté od 1.3.2001 na dobu neurčitú nájomcovi K. T. (byt č.2), nájomkyni I. O. (byt č.3), nájomkyni Z. U.Á. (byt č.4) a nájomcovi Y. U. (byt č.6). Z oznámení o zvýšení predpisu nájomného mal súd za preukázanú aj výšku nájomného v rozhodnom období, ktorá bola od 8/2010 do 11/2011 u K. T. vo výške 76,35 EUR mesačne, u I. O. vo výške 53,10 EUR mesačne, u Z. U. vo výške 56,43 EUR mesačne a u Jozefa Suchého vo výške 56,43 EUR mesačne a v období od 12/2011 do 7/2012 u K. T. vo výške 91,62 EUR mesačne, u I. O. vo výške 63,70 EUR mesačne, u Z. U. vo výške 67,70 EUR mesačne a u Y. U. vo výške 67,70 EUR mesačne
14. Súd po ustálení vyššie uvedenej predbežnej otázky rozsahu vlastníckeho práva pokračoval v konaní nariadením znaleckého dokazovania, za účelom vyriešenia sporných otázok - 1. zistenia, koľko bytov resp. priestorov, reálne užívaných na bytové účely sa nachádza v stavbe (situačný plán s vyznačením polohy a rozlohy (plochy) jednotlivých bytov na konkrétnom poschodí domu) a 2. určenia všeobecnej (trhovej) hodnoty nájmu jednotlivých bytov, resp. priestorov, reálne užívaných na bytové účely v rozhodnom období, samozrejme okrem priestorov, označených ako byt č.2 (3 izbový, pôvodný nájomca K. T.), byt.č.3 (2-izbový, pôvodný nájomca I. O.), byt č.4 (2 izbový, pôvodný nájomca Z. U.) a byt č.6 (2 izbový, pôvodný nájomca Y. U.), v ktorých bolo nájomné regulované.
15. Súd konštatoval, že nárok žalobcov vo vzťahu k 4 bytom, kde bolo regulované nájomné, pokladá za dôvodný spolu v rozsahu 1.163,01 EUR. Ako mal súd za preukázané z predložených listinných dôkazov (nájomné zmluvy, zvýšenie nájomného podľa predpisov úhrad), za obdobie 16 mesiacov od augusta 2010 do novembra 2011 bolo potrebné vychádzať z pôvodnej výšky nájomného, určeného nájomnými zmluvami, ktorá bola u Y. U. 56,43 EUR mesačne, u K. T. 76,35 EUR mesačne, u Z. U. 56,43 EUR mesačne a u I. O. 53,10 EUR mesačne. Následne, od 1.12.2011 došlo k zvýšeniu nájomného a preto od 1.12.2011 do júla 2012, teda za 8 mesiacov bolo potrebné aplikovať zvýšené nájomné, u Y. U.É. 67,70 EUR mesačne, u K. T. 91,62 EUR mesačne, u Z. U. 67,70 EUR mesačne a u I. O. 63,70 EUR mesačne. Nájomné spolu za celé obdobie 24 mesiacov predstavuje sumu 6.202,72 EUR, z čoho na žalobcov vzhľadom na ich spoluvlastnícke podiely 3/16 v pomere k celku pripadá 1.163,01 EUR. Každému zo žalobcov potom v rozsahu jeho podielu 1/16 patrí nárok na zaplatenie sumy 387,67 EUR s prísl.
16. Po tom, čo súd konštatoval vyššie uvedený predbežný záver, obe sporové strany vyslovili súhlas, aby súd v súlade s týmto záverom rozhodol čiastočným rozsudkom o nároku žalobcov vo vzťahu k 4 „regulovaným bytom“.
17. Zároveň, s poukazom na prebiehajúce mimosúdne rokovania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (už bez účasti žalovanej, ktorá v súčasnosti už nevlastní žiaden podiel na nehnuteľnosti) strany zhodne navrhli, aby súd zvyšok uplatneného nároku vylúčil na samostatné konanie. Obe strany vyslovili predpoklad, že dôjde k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k vylúčenej časti nároku hneď potom, ako strany uzatvoria mimosúdnu dohodu, v rámci ktorej si vysporiadajú všetky vzájomné nároky, pričom si nebudú uplatňovať ani nárok na náhradu trov konania. Splnomocnený zástupca žalovanej v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná investovala do rekonštrukcie nehnuteľnosti značné finančné prostriedky a preto, v rámci mimosúdnych rokovaní dôjde k vzájomnému zápočtu pohľadávok strán.
18. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vo vyššie špecifikovanej časti vyhovel a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).