Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_65C-15-2024.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Area
Subarea
65C/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobkyne: H. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Jánom Tóthom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava proti žalovanému: A.. G. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XXXXX/ XA, XXX XX L. - Y., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov H. E.S., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX a A.. G. E., rodeného E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX v L. - Y., zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu L. - Y. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa za trvania manželstva z r u š u j e.
II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2024 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný dňa 13.02.2024 získal osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané Okresným úradom L., odborom živnostenského podnikania, na základe ktorého začal vykonávať podnikateľskú činnosť.
2. Žalovaný súhlasil so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň sa stotožnil s dôvodmi, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe.
3. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
4. Na prejednanie sporu súd nenariadil pojednávanie z dôvodu, že strany s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania súhlasili. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 31.05.2024.
5. Súd sa oboznámil so sobášnym listom, osvedčením o živnostenskom oprávnení zo dňa 13.02.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - Y., okres L. A.. Žalovanému vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 13.02.2024 vydaného Okresným úradom L., odborom živnostenského podnikania.
7. Podľa § 136 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
8. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
9. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyjadruje rovnoprávne postavenie manželov v majetkovej oblasti. V prípade, že jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, zákon s touto skutočnosťou spája vznik nároku na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva. Aktívne legitimovaným účastníkom je spravidla ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Súd zisťoval len to, či jednému z manželov vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť a či žalobu podala oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť, pričom rozhodnutie súdu nezávisí od jeho voľnej úvahy. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovanému vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom žalobkyni takéto oprávnenie nevzniklo, t.j. žaloba bola podaná oprávnenou osobou.
10. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že v konaní boli splnené formálne predpoklady pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
11. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, z uvedeného dôvodu by mala nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov si neuplatňovala. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.