Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A , 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (pôvodne PRO CIVITAS s.r.o.), právne zastúpená: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: S. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, XXX XX D. nad U., o vymoženie 1930,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -67 zo dňa 27. apríla 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému a povinnému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol tak, že sťažnosť súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp.zn. - 54 zo dňa 29.07.2019 zamietol ako nedôvodnú.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal dňa 31.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1930,01 eur spolu s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 30.11.2012, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2012 a vykonateľnosť dňa 25.12.2012. Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 24.08.2018 bola uznesením tunajšieho súdu vo výroku II. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku II. dňa 20.10.2018.

4. Dňa 03.10.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie, v ktorom súdu oznámil, že keďže bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá a súd exekúciu zastaví ex offo, žiada priznať trovy exekúcie a na ich náhradu zaviazať oprávneného, keďže ten zavinil zastavenie exekúcie, lebo žiadal vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil vo výške 42,41 eur ( odmena 33,19 eur, hotové výdavky 2,15 eur - spotreba kancelárskeho materiálu 1,00 eur a poštovné - udelenie poverenia 1,15 eur + daň z pridanej hodnoty 7,07eur) podľa , , Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len vyhláška).

5. O zastavení a o trovách exekučného konania rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 29.07.2019. Vo výroku I. súd rozhodol o zastavení exekučného konania, a to s poukazom na ustanovenie §44 ods. 4 Exekučného poriadku a vo výroku II. rozhodol o tom, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2,58 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, súdny exekútor v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu nezačal vykonávať, preto mu nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky (spotreba kancelárskeho materiálu vo výške 1,00 eur, poštovné - udelenie poverenia vo výške 1,15 eur + DPH vo výške 0,43 eur), nakoľko mal za preukázané, že mu tieto hotové výdavky aj reálne vznikli. Toto rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník.

6. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola súdu doručená dňa 04.03.2020. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdny exekútor napadol výrok II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka, pričom namietal, že súd nesprávne rozhodol o výške náhrady trov exekúcie. Odvolával sa na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uviedol, že odmena exekútora nie je viazaná na udelenie poverenia, resp. nejestvuje žiadne také ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by pojednávalo o tom, že odmena exekútora je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena patrí za výkon exekučnej činnosti. Tiež uviedol, že v Exekučnom poriadku nie je ustanovenie, ktoré pojednáva o tom, že exekútor nemá vo vzťahu k oprávnenému nárok na odmenu, ale iba na hotové výdavky. S poukazom na tieto skutočnosti súdny exekútor v sťažnosti navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu náhradu trov exekúcie tak, ako si ich uplatnil v podaní zo dňa 03.10.2018.

7. Napadnuté rozhodnutie preskúmal súd podľa (ďalej len „“), podľa ktorého, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Keďže voči uzneseniu sp. zn. -54 zo dňa 29.07.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, bola podaná sťažnosť, o sťažnosti rozhodoval súd prvej inštancie.

9. Na základe uvedených zákonných ustanovení a po oboznámení sa s obsahom spisu a sťažnosti mal súd za to, že sťažnosť súdneho exekútora nie je dôvodná. Exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného, pričom začaté je dňom, kedy bol exekútorovi tento návrh na vykonanie exekúcie doručený. Samotný výkon exekúcie, a teda exekúcia, však začína až udelením poverenia ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Teda až doručením poverenia súdu je súdny exekútor oprávnený vykonávať ďalšie úkony smerujúce k samotnému výkonu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Pred udelením poverenia súdom exekútor nevie či poverenie bude alebo nebude udelené. Pred udelením poverenia môže len spísať návrh na vykonanie exekúcie a požiadať súd o udelenia poverenia.

10. Súd mal za to, že v tomto prípade je podstatná skutočnosť, že k vydaniu poverenia ešte nedošlo. Exekúcia sa nezačala. Začalo sa len exekučné konanie, ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 29.7.2019. To znamená, že exekútor nemohol reálne začať vykonávať úkony exekúcie tak, ako ich vykonáva po vydaní poverenia, teda po začatí exekúcie. v a násl. upravuje odmenu exekútora po vydaní poverenia, čo nie je daný prípad. Aj ustanovenie vyhlášky č. , podľa ktorej si exekútor uplatnil najnižšiu odmenu 33,19 eur, hovorí o odmene, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví. V danej exekučnej veci však nedošlo k zastaveniu exekúcie, ani k vylúčeniu exekútora, ale došlo k zastaveniu exekučného konania, preto nie je možné priznať exekútori odmenu podľa ust. vyhlášky. Zastavené bolo exekučné konanie.

11. Obdobne je to upravené aj v § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, kde je uvedené, že do doručenia poverenia má exekútor len nárok na odmenu za spísanie návrhu a náhradu účelne vynaložených výdavkoch.

12. Súdny exekútor si žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za exekučnú činnosť vo výške 2,58 eur, pričom tieto hotové výdavky pozostávajú z poštovného 1x v sume 1,15 eur + DPH, teda 1,38 eur za žiadosť o udelenie poverenia a nákladov za spisový obal v sume 1 euro + DPH, teda 1,20 eur. Tieto výdavky musel súdny exekútor vynaložiť. Súd priznal v rámci týchto hotových výdavkoch aj náklady za kancelársky materiál, nakoľko odmena za exekučnú činnosť exekútorovi nebola priznaná a teda v rámci odmeny neboli zahrnuté tieto náklady. Dôvodnosť priznania týchto nákladov vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorej exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, kde výpočet týchto výdavkoch je len demonštratívny.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za to, že vyšší súdny úradník vyvodil správny právny záver, ktorý riadnym spôsobom odôvodnil. Keďže sa na skutkových ani právnych zisteniach nič nezmenilo, sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, a preto musel sťažnosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Proti uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie. Odvolanie odôvodnil ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, a účinného do 31.03.2017, , , , (ďalej len „“). Náhradu trov konania si súdny exekútor uplatnil podľa Exekučného poriadku. Podľa názoru súdneho exekútora zo strany súdu sa jedná o nepochopenie uvedeného ustanovenia, o jeho nesprávnu interpretáciu, extrémne formálny prístup, čím došlo k porušeniu práva na majetok. Takýto prístup VSÚ, ktorý rozhodoval vyplýva z nepoznania genézy ustanovenia Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zmenil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania tak, ako si ich uplatnil.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

16. Podľa § 386 písm. c) C.s.p, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. V zmysle ust. je prípustné odvolanie iba vtedy, ak to zákon pripúšťa.

18. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Ide o koncepčnú zmenu zavedenú rekodifikáciou civilného konania. Uznesenia, proti ktorým je možné účinne podať odvolanie, sú taxatívne vymenované v ustanovení . Ak bude podané odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte, musí byť odmietnuté. Proti inému uzneseniu, než je vymenované v , odvolanie nie je prípustné. ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, I. vydanie, 2017, s. 1289 - 1294)

19. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti súdneho exekútora ako nedôvodnej proti výroku o trovách exekučného konania. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí správne účastníkov konania poučil o tom, že proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

20. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

21. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa , , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

23. V predmetnej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré súdny exekútor odvolaním napadol, nie je rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, ale rozhodnutím súdu prvej inštancie ( ) o sťažnosti súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ( ).

24. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. -54 zo dňa 29.07.2019 rozhodol o nároku a o výške trov exekučného konania. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť a o tejto sťažnosti rozhoduje sudca. Súdny exekútor podal sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka a zákonný sudca o tejto sťažnosti rozhodol uznesením sp.zn. -67 zo dňa 27. apríla 2021, ktorým sťažnosť súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp.zn. -54 zo dňa 29.07.2019 zamietol ako nedôvodnú. Ustanovenie taxatívne vymenúva, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné. odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nepripúšťa.

25. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i jemu predchádzajúce konanie.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie povinného v súlade s , pretože odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je prípustné.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a Čl. 17 tak, že súdny exekútor vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému a povinnému sa ich náhrada nepriznáva. Dôvodom takého rozhodnutia je skutočnosť, že oprávnenému a povinnému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).