Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Q. A., N.. X.X.XXXX, XXX XX K. N. K. XXXX, C.. Č.. F. E. B.. X., K. X, XXX XX Č., zast. JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o neplatnosť zmlúv o úvere takto

rozhodol:

I. Zmluva o úvere č. 501 000 295 zo dňa 26.1.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300 €, j e n e p l a t n á v rozsahu, ktorý presahuje poskytnutý úver 300 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.1.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

II. Zmluva o úvere č. 501 000 352 zo dňa 29.3.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 100 €, j e n e p l a t n á v rozsahu, ktorý presahuje poskytnutý úver 100 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 30.3.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 50 % vo výške 134,245 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Stanislava Stehuru, advokáta AK v Žiline.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrhu sumu 199 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 29.3.2016 navrhovateľka podala návrh proti odporcovi Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. S odporcom dňa 26.1.2011 uzavrela ako spotrebiteľka zmluvu o úvere č. 501000295, na základe ktorej jej odporca poskytol sumu 300 €. Dňa 29.3.2011 s odporcom uzavrela zmluvu o úvere č. 501000352, na základe ktorej jej odporca poskytol sumu 100 €. Zmluvy uzavrela z dôvodu zlej finančnej situácie. Bola jej predložená zmluvná predtlač, ktorú podpísala bez toho, že by bližšie porozumela jej obsahu. Bolo jej oznámené, že ide o štandardné zmluvy. Odporca ako veriteľ zaškrtol v štandardnej zmluve políčko, že finančné prostriedky sú na výkon povolania, aj keď navrhovateľka v tom čase žiadne povolanie nevykonávala, bola invalidnou dôchodkyňou a informovala o tom obchodného zástupcu odporcu. Tým jej znemožnil dosiahnuť ochranu spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch, a to úmyselným postupom. Takáto činnosť je nekalou činnosťou. Uvedené úkony navrhovateľka podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovala za absolútne neplatný právny úkon, pretože ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a uzavreté spotrebiteľské zmluvy

odporujú zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nespĺňajú náležitosti podľa § 9 uvedeného zákona. Zmluvy nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť práv zmluvných strán obidvoch zmlúv. Obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvy neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti, a to hlavne údaj o RPMN a údaj o celkových výdavkoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. To znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa toho bola navrhovateľka povinná vrátiť odporcovi len požičané sumy 100 € a 300 €. Napriek tomu v roku 2014 obdržala od spoločnosti V..A..P.. H. B..T..Y.. výzvy, na základe ktorých mala zaplatiť z uvedených úverových zmlúv, z úveru 300 € celkovú sumu 3 165,92 € a z úveru 100 € celkovú sumu 968,29 €. Následne v roku 2015 od spoločnosti Z.-E., B..T..Y.. obdržala výzvy, kde z úveru 300 € žiadajú zaplatiť 3 509,58 € a z úveru 100 € sumu 1 055,25 €. Na základe uvedených skutočností považovala za potrebné v rozsudočnom návrhu uviesť, že žiada, aby súd určil v celom rozsahu za neplatné obidve úverové zmluvy (úverovú zmluvu č. 501000295 zo dňa 21.1.2011 a úverovú zmluvu č. 501000352 zo dňa 29.3.2011). Výzvou zo dňa 31.3.2016 na čl. 19 spisu súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky, aby uviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) OSP vo vzťahu k možnosti podať žalobu na plnenie (§ 118 ods. 2 OSP, § 100 ods. 1 OSP), pretože v návrhu tieto skutočnosti neuviedol, aj keď rozsudočný návrh znie na určenie neplatnosti právnych úkonov, čo si zo zákona podľa § 80 písm. c) OSP vyžaduje prioritne skúmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov. K tomu právny zástupca navrhovateľky na čl. 27 spisu uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv má navrhovateľka z dôvodu právnej istoty čo do skutočnej výšky dlhu, pretože odporca uplatňuje pohľadávku s pochybným príslušenstvom a zmluvnými pokutami (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009 sp. zn. ). Uviedol, že žaloba na plnenie neprichádza do úvahy, pretože jej nevznikol nárok na plnenie zo strany odporcu.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol

Odporca vo vyjadrení zo dňa 12.4.2016 čl. 20 spisu uviedol, že úvery poskytol navrhovateľke z titulu podnikania, zamestnania, a preto nejde o spotrebiteľské úvery. Navrhovateľka nevyžaduje ochranu spotrebiteľa. Z vlastnej iniciatívy vstúpila do zmluvných vzťahov, čo potvrdila svojím podpisom. Nemienila použiť finančné prostriedky na súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľkou. Vzťah je obchodno-právny. Nedajú sa aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa. Z toho dôvodu nie je možné zmluvy o úvere považovať za neplatné na základe aplikácie noriem na ochranu spotrebiteľa. Taktiež poukázal na skutočnosť, že aj pri opačnom závere nemožno uvažovať o určení neplatnosti zmlúv v celom rozsahu. Ani aplikácia ustanovení o určení neprijateľných a neplatných zmluvných podmienok neumožňuje určiť zmluvu za neplatnú v celom rozsahu, ale len v rozsahu neprijateľnosti a neplatnosti právneho úkonu. V tomto smere poukázal na nutnosť aplikácie § 41 Občianskeho zákonníka, teda pokiaľ sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Len vtedy, ak túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, tak je neplatný celý právny úkon. V zmysle platnej právnej judikatúry je potrebné uprednostniť taký výklad, ktorý zachováva platnosť právneho úkonu a nie ktorý popiera právnu istotu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaní vo veci W., W. proti B. H., B..T..Y.., ktorý podľa názoru odporcu je aplikovateľný na predmetný spor. Tento rozsudok bol prijatý v súvislosti s neplatnosťou zmlúv o úvere ako celku. Rovnako navrhovateľka sa domáha neplatnosti úverových zmlúv ako celku. Súdny dvor Európskej únie sa v tomto rozsudku zaoberal rámcom ochrany spotrebiteľa podľa smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zaoberal sa ňou v tom zmysle, či článok 6 ods. 1 smernice pri zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súdny dvor Európskej únie k tomu zaujal nasledovné stanovisko. Článok 6 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak zmluva obsahuje jednu alebo viac nekalých podmienok a môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, súd, ktorý vo veci rozhoduje, nemôže svoje rozhodnutie opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade pre spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že cieľom sledovaným normotvorcom únie v rámci smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvné, ktoré obsahujú nekalé podmienky. Pri aplikácii kritérií, ktoré umožňujú posúdiť, či môže naďalej zmluva existovať bez nekalých podmienok, podľa názoru je potrebné zaujať objektívny prístup. Situáciu jednej zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy. Z toho odporca dedukoval, že v zmysle týchto záverov nie je povinnosťou členských štátov nariadiť neplatnosť

celej zmluvy. Práve naopak, európske právo obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Je potrebné prihliadať na objektívne kritériá.

Na otázku súdu zo dňa 3.5.2016 čl. 30, aby odporca doručil súdu sporné zmluvy, všeobecné podmienky a uviedol celkovú sumu, ktorú navrhovateľka zaplatila za každý z uvedených úverov plus účtovné dôkazy (súčet všetkých platieb na istinu, úrok, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky, a to u každého úveru osobitne), reagoval odporca na čl. 32 tak, že doručil zmluvy o úvere, všeobecné obchodné podmienky a uviedol, že pokiaľ ide o úver č. 501000295, z celkového poskytnutého úveru celková platba navrhovateľky predstavovala sumu 104 €. Celá platba bola započítaná na istinu. Z úveru 501000352 celková platba navrhovateľky predstavovala 55 € a celá bola započítaná na istinu. Prílohu tvorí prehľad splátok od čl. 33 spisu. Na čl. 39, 40 sú sporné úverové zmluvy, na čl. 41 všeobecné úverové podmienky.

Na pojednávanie sa odporca nedostavil. Súd podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2, pripojené rozhodnutie Centra právnej pomoci o oslobodení čl. 4 a o právnom zastúpení, pripojená zmluva o úvere čl. 6, 7, výzva na zaplatenie čl. 8, 9, 10, 11, vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr. Lýdie Stehurovej čl. 14, 15, procesné poučenia súdu vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP čl. 18, výzva súdu čl. 19 k otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k možnosti podať žalobu na plnenie, vyjadrenie k návrhu čl. 20, odpoveď PZ navrhovateľa k otázke naliehavého právneho záujmu, odpoveď Pohotovosti čl. 32, prehľad splátok čl. 33, zmluvy o úvere doručené odporcom čl. 39, 40, všeobecné podmienky čl. 42

Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

Zo zmluvy o úvere č. 501000295 zo dňa 26.1.2011 na čl. 6 súd zistil, že navrhovateľke na základe tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 300 €.

Z poskytnutého úveru zaplatil navrhovateľka podľa vyjadrenia odporcu na čl. 32 spisu 104 €, čo potvrdila navrhovateľka svojou výpoveďou. Tým mal súd preukázané, že z tohto úveru zanikol dlh zaplatením v rozsahu 104 € a v rozsahu 196 € nezanikol, v tomto rozsahu navrhovateľka dlh nezaplatila.

Zo zmluvy o úvere č. 501000352 zo dňa 29.3.2011 čl. 7 súd mal preukázané, že odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 100 €. Z vyjadrenia odporcu na čl. 32 mal preukázané, že z tohto úveru zaplatila navrhovateľka 55 €, čo potvrdila svojou výpoveďou na pojednávaní aj navrhovateľka. Tým mal preukázané, že dlh zanikol v rozsahu zaplatenej sumy 55 € a dlh existuje v rozsahu nezaplatenej sumy 45 €.

Z predložených listinných dôkazov na pojednávaní mal súd preukázané, že navrhovateľka bola v čase uzatvárania úverových zmlúv invalidnou dôchodkyňou, nevykonávala povolanie, nepodnikala. Z hmotnoprávneho hľadiska teda bolo vylúčené, že by úver na základe obidvoch úverových zmlúv bol poskytnutý na výkon povolania, resp. podnikania. Týmito dôkazmi súd považoval za vyvrátenú formálnu stránku úverových zmlúv, kde odporca ako veriteľ zaškrtol políčko „na výkon povolania“, čím chcel vylúčiť aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Tým mal súd ustálené, že v nadväznosti na § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka obidve úverové zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými bez ohľadu na právnu formu, označenie „úverová zmluva“, poukaz na aplikáciu Obchodného zákonníka o poskytovaní úverov. Bolo preukázané, že navrhovateľka pri uzatváraní zmlúv podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka konala ako spotrebiteľ, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto označenie právnej formy zmluvy o úvere a aplikácia Obchodného zákonníka podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatným dojednaním.

V nadväznosti na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka odporca nepreukázal opak a úverové zmluvy súd nevyhodnotil ako individuálne dojednané. Navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah, išlo o formulárové znenie zmlúv a všeobecných podmienok.

Vzhľadom k tomu súd obidve úverové zmluvy vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Prioritne bolo potrebné zo strany súdu zaoberať sa, či je daný naliehavý právny záujem na určení obidvoch právnych úkonov - spotrebiteľských zmlúv v celom rozsahu, alebo len v časti v nadväznosti na § 41 Občianskeho zákonníka.

K tomu navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že právne úkony sú neplatné ako celok a je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti obidvoch právnych úkonov ako celku. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že zmluva neobstojí ako celok, pretože sú neplatné podstatné náležitosti úverových zmlúv.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení práve naopak tvrdil, že úverové zmluvy sú v celom rozsahu platné, v krajnom prípade sú neplatné len v časti v nadväznosti na § 41 Občianskeho zákonníka v záujme právnej istoty zmluvných vzťahov s poukazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie k rozsahu neplatnosti.

V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP súd bol nútený skúmať skutočný stav veci v tomto konkrétnom prípade, a to stav ku dňu rozhodovania súdu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Tvrdenie navrhovateľky spočívalo v tom, že úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v celom rozsahu v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože úverové zmluvy neobsahujú podľa § 9 uvedeného zákona náležitosti, a to RPMN a celkové výdavky spotrebiteľa, ktoré sú spojené so spotrebiteľským úverom, preto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z obidvoch úverových zmlúv na čl. 6 a 7 súd mal preukázané, že v rozpore s § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neobsahujú kogentnú zákonnú náležitosť, a to RPMN a údaj o celkových výdavkoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z toho dôvodu sa obidva úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov, čo znamená, že obidva úverové vzťahy, obidva právne úkony sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor s § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v rozsahu, ktorý stanovuje samotný zákon, teda v rozsahu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri aplikácii logického výkladu sú uvedené právne úkony platné v rozsahu poskytnutých úverov 300 € a 100 € s primeraným úrokom z omeškania ročne a neplatné v rozsahu úroku ako odmeny za poskytnutý úver, neplatné v rozsahu zmluvných pokút, poplatkov a podobne.

Z uvedených dôvodov súd zmluvu o úvere č. 501000295 zo dňa 26.1.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300 €, určil za neplatnú v rozsahu, ktorý presahuje poskytnutý úver 300 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.1.2011 do zaplatenia.

Zmluvu o úvere č. 501000352 zo dňa 29.3.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver 100 €, určil za neplatný právny úkon v rozsahu, ktorý presahuje poskytnutý úver 100 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 30.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh na určenie neplatnosti obidvoch právnych úkonov súd zamietol.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Z uvedeného vyplýva, že u úveru č. 501000352 zo dňa 29.3.2011, na základe ktorého navrhovateľke bol poskytnutý úver 100 €, je povinná navrhovateľka na základe platného právneho úkonu zaplatiť

úver 100 € a primeraný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 30.3.2011 do zaplatenia. Z tohto úveru zaplatila 55 €, čím zanikol dlh v uvedenom rozsahu zaplatením. Nezaplatila dlh v rozsahu 45 € (100 - 55 = 45). Plnenie v rozsahu 100 € so 7 % úrokom z omeškania ročne od 30.3.2011 do zaplatenia je plnením na základe platnej časti právneho úkonu (§ 41 Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Nejde o plnenie navrhovateľky bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu. Nejde na strane navrhovateľky v tomto rozsahu o bezdôvodné obohatenie v nadväznosti na § 451 Občianskeho zákonníka. Nejde u navrhovateľky v tomto rozsahu o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, navrhovateľka obdržala úver v uvedenom rozsahu a bolo by bezdôvodným obohatením na jej strane, nezákonne prijatou sumou, keby úver, ktorý prevzala, použila, nevrátila s primeranou úrokovou sadzbou odporcovi.

Rovnako u úverovej zmluvy 501000295 zo dňa 26.1.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300 €, je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi poskytnutý a prevzatý úver v rozsahu 300 € so 7 % úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia. V tejto časti je právny úkon v nadväznosti na § 41 Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z. z. platným právnym úkonom a plnenie navrhovateľky v tomto rozsahu je jej zákonnou povinnosťou, na strane odporcu týmto plnením nevznikne bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Práve naopak, u navrhovateľky by vzniklo bezdôvodné obohatenie v uvedenom rozsahu, keby sumu, ktorú skutočne od odporcu prevzala, použila na osobnú potrebu, odporcovi nevrátila. Dlh zanikol zaplatením v rozsahu 104 € a v rozsahu 196 € dlh nezanikol zaplatením, je platný, existentný, vymáhateľný.

Na základe uvedeného súd ustálil, že u navrhovateľky je daný naliehavý právny záujem na určení podľa § 80 písm. c) OSP, pretože pri aplikácii na tento konkrétny prípad u navrhovateľky nemožno podať žalobu na plnenie, ktorá má prednosť pred žalobou určovacou. Navrhovateľka by mohla podať žalobu na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou vtedy, ak by ku dňu rozhodovania zaplatila odporcovi ako veriteľovi sumu, ktorá by presahovala rozsah platného právneho úkonu, teda ak by pri prvom úvere zaplatila viac ako 300 € so 7 % úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia a pri druhom úvere viac ako 100 € so 7 % úrokom z omeškania ročne od 30.3.2011 do zaplatenia.

Na strane navrhovateľky existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti právneho úkonu nad rozsah 300 € istiny a 7 % úroku z omeškania ročne od 27.1.2011 do zaplatenia a nad rozsah 100 € so 7 % úrokom z omeškania ročne od 30.3.2011 do zaplatenia, pretože určením neplatnosti časti právneho úkonu nad uvedený rozsah sa navrhovateľka dovolá právnej istoty. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP má charakter preventívnej ochrany práv (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP). Určovací návrh má odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľky, teda určovacím výrokom sa majú vyriešiť všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania tak, aby sa vytvoril pevný právny základ pre budúce právne vzťahy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.3.2016).

Súd dospel k záveru, že určením neplatnosti časti právnych úkonov sa určí aj právna istota navrhovateľky. Súd vychádzal z nasledovných dôkazov. U úverovej zmluvy č. 501000295 zo dňa 26.1.2011, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver 300 €, vymáha spoločnosť V..A..P.. H. B..T..Y.. na účet Pohotovosť, s.r.o., Bratislava namiesto poskytnutej sumy 300 € sumu 3 165,92 € (výzva zo dňa 30.10.2014 na čl. 8 spisu) a spoločnosť Z.-E., B..T..Y.., R. výzvou zo dňa 2.2.2015 na čl. 10 spisu na túto zmluvu od navrhovateľky vymáha sumu 3 509,58 € istiny s príslušenstvom.

Na zmluvu o úvere č. 501000352 zo dňa 29.3.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver 100 €, spoločnosť V..A..P.. H. B..T..Y.. listom zo dňa 30.10.2014 čl. 9 spisu vymáhajú od navrhovateľky namiesto 100 € sumu 968,29 € a listom zo dňa 2.2.2015 čl. 11 spisu spoločnosť Z.-E., B..T..Y.., R. sumu 1 055,25 €. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľka žije v právnej neistote pod tlakom nezákonného vymáhania úveru zo strany odporcu a ním poverených vymáhačských spoločností. Bolo nevyhnutné ustáliť určovacím výrokom rozsah platnosti právneho úkonu a rozsah povinnosti navrhovateľky, v ktorom je povinná zaplatiť sumy na základe uvedených úverových zmlúv.

Pokiaľ tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľky boli v tej rovine, že zmluvy úverové ako celok neobstoja, pretože neobsahujú ani základné, podstatné náležitosti zmluvy, a preto je potrebné právne úkony určiť za neplatné v celom rozsahu, v tomto smere súd poukazuje na zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý

sám pri neexistencii RPMN a celkových výdavkov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v úverových zmluvách neurčuje za neplatnú celú úverovú zmluvu, ale považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, teda podľa názoru súdu za čiastočne platnú čo do istiny primeraného úroku a neplatnú v rozsahu úroku ako odmeny, poplatkov, zmluvných pokút. To bol základný dôvod, ktorý v návrhu určila navrhovateľka za dôvod neplatnosti obidvoch právnych úkonov.

Pokiaľ navrhovateľka v návrhu uviedla: „Zmluvy o úvere odporujú viacerým ustanoveniam Občianskeho zákonníka a obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky.“, v tomto smere bol návrh navrhovateľky neurčitý, nepreskúmateľný. Každá neprijateľná zmluvná podmienka musí byť po skutkovej stránke v návrhu definovaná, musí byť uvedené po skutkovej stránke, v čom spočíva neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a v akom rozsahu. Takéto tvrdenia navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v návrhu neprodukovala v konkrétnej preskúmateľnej rovine, preto všeobecným tvrdením sa súd nemohol zaoberať (napr. ak by zmluvné strany dohodli 9 % úrok z omeškania denne, takýto úrok by bol neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože 9 % x 365 dní v roku predstavuje 3285 % úrok z omeškania; takto dojednaná zmluvná podmienka by však bola platná a prijateľná v rozsahu 9 % ročne a neprijateľná a neplatná v rozsahu 3276 % ročne).

Okrem uvedeného dôvodu neprijateľnosťou a neplatnosťou dojednaných zmluvných podmienok sa súd nezaoberal aj z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti a duplicity. Keď súd rozhodol, že uvedené právne úkony sú čiastočne absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. a § 41 Občianskeho zákonníka nad rozsah poskytnutého úveru 300 € a 100 € a nad rozsah primeraného úroku z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.1.2011 do zaplatenia a od 30.3.2011 do zaplatenia nad uvedený rozsah sú obidva právne úkony neplatné. Sú teda neplatné v tej časti právnych úkonov, ktorá sa týka úroku ako odmeny, zmluvných pokút, poplatkov a iných sankcií, ktorých by sa duplicitne týkalo aj dokazovanie neprijateľnosti a neplatnosti dojednaných zmluvných podmienok.

Pokiaľ ide o platnú časť úveru, povinnosť vrátiť 300 € a 100 € a povinnosť vrátiť primeraný zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.1.2011 do zaplatenia a od 30.3.2011 do zaplatenia, súd z úradnej moci nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu (samotný zákon č. 129/2010 Z. z. konštatuje, že nie je povinný spotrebiteľ zaplatiť úrok, poplatky, čo pri aplikácii logického výkladu znamená, že je povinný zaplatiť úver a úrok z omeškania). K tejto časti neprodukovala navrhovateľka a jej právny zástupca žiadne konkrétne tvrdenia o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky čo do vrátenia istiny vo výške 300 €, 100 € a primeraného zákonného úroku z omeškania ročne. V tomto smere na platnú časť právneho úkonu nemožno aplikovať ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, pretože určitým spôsobom z obidvoch úverových zmlúv vyplýva, aká bola dohodnutá výška úveru (300 € a 100 €) a kedy mal byť úver splatený. Z úverových zmlúv jednoznačne vyplýva povinnosť navrhovateľky poskytnutý úver vrátiť. Preto nebol dôvod na určení neplatnosti obidvoch právnych úkonov v celom rozsahu.

Súd sa zaoberal aj aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania. Zmluvy tvoriace predmet sporu boli uzavreté medzi zmluvnými stranami - dlžníčkou - navrhovateľkou a veriteľom - odporcom. Obidve zmluvné strany sú účastníkom konania, preto ich rozsudok zaväzuje (§ 159 ods. 2 OSP). Odporca teda je pasívne legitimovaným subjektom, aj keď z konania vyplynulo, že postúpil pohľadávky na iné subjekty a vo vzťahu k navrhovateľke tieto iné subjekty sa domáhajú od navrhovateľky zaplatenia dlhu na základe uvedených právnych úkonov. V tomto smere platí zásada, že nemôže nikto na iného platným spôsobom previesť viac práv, ako sám má. Ak tak urobí, úkon je v danom rozsahu neplatným právnym úkonom podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Keďže súd určil uvedené právne úkony za čiastočne neplatné nad rozsah poskytnutého úveru a primeraného ročného úroku z omeškania, v takom rozsahu je platné aj postúpenie pohľadávky odporcu na iné subjekty. Nad rozsah platného právneho úkonu je neplatná aj zmluva o postúpení pohľadávok a nad uvedený rozsah navrhovateľka nie je povinná plniť „vymáhačským firmám“, ktorým odporca pohľadávku postúpil.

Navrhovateľka je úspešnou účastníčkou v rozsahu 50 %. V časti určenia neplatnosti právneho úkonu súd jej návrhu vyhovel, v časti určenia neplatnosti právnych úkonov súd jej návrh zamietol Pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, preto pri aplikácii § 142 ods. 2 OSP súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 50 % trov konania. Trovy konania v rozsahu 100 % predstavujú sumu 268,49 € (3 x 66 € = 198 € za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie, návrh, pojednávanie dňa 7.6.2016 + 3 x režijný paušál po 8,58 € = 25,74 €, spolu 223,74 + 20 % DPH 44,75 € = 268,49 €, 50 % = 134,245 €.

Navrhovateľka ako spotrebiteľka bola zo zákona oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh. Podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za návrh odporcu. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dvoch právnych úkonov. Určenie neplatnosti je neurčitým predmetom sporu. Podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 2 x 99,50 € = 199 €. K takejto výške súdneho poplatku súd zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.