Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/96/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX/X, M., proti žalovaným: 1) JUDr. V. W., 2) Mgr. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, M.-O., právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, 3) Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, IČO: 35 996 072, 4) Dr. P. E., právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, 5) Ing. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/X, M., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -253 zo dňa 13. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala (po odmietnutí podania v ostatných častiach) náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť titulom zodpovednosti za nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutia (u žalovaných 1/ až 4/) a v prípade žalovaného 5/ z dôvodu nevydania dokumentácie.

2.Súd prvej inštancie argumentoval, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zodpovedá výlučne štát. Pokiaľ teda žaloba smerovala voči žalovaným 1/ až 4/ ako zamestnancom/fyzickým osobám resp. v prípade žalovaného 3/ voči orgánu verejnej moci, nezostávalo iné, než žalobu (voči nim) zamietnuť. 3.Vo vzťahu k žalovanému 5/ okresný súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala základné predpoklady na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, a to samotný vznik, resp. zodpovednosť žalovaného 5/. Žalobkyňa totiž len všeobecne uviedla, že sa má jednať o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, nekonkretizovala však, z čoho uplatnená škoda pozostáva, nepreukázala jej vznik v uplatnenej výške a nereagovala na výzvu súdu s poučením, že žalovaný 5/ nezodpovedá za činnosť pôvodne žalovaného 6/.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že procesne úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. 6.Vyčíslila výšku škody osobitne u každého zo žalovaných, vrátane žalovaného 6/ (napadnutý rozsudok smeroval voči 5-tim žalovaným - pozn. odvol. súdu), ktorého v tomto podaní žalobkyňa neidentifikuje, ale na inom mieste, a to v rámci podania označeného ako „Odvolanie proti uzneseniu“ ako žalovaného 6/

(bez akéhokoľvek procesného návrhu) označuje neexistujúci/vymazaný subjekt - obchodnú spoločnosť Fabius s.r.o.. Následne, v rámci toho istého podania (odvolania voči rozsudku) žalobkyňa opäť/duplicitne (č.l. 266 spisu - rub prvý výpočet, líce druhý výpočet) predkladá kalkuláciu výšky škody, avšak už čiastočne odlišnými čiastkami, resp. pri niektorých položkách opisom: „doplním po zistení, kde sa nachádza účtovníctvo“. 6. Súčasne odvolateľka vo vzťahu k majetkovej škode uviedla, že sa chce ospravedlniť, že nemôže vydokladovať jej výšku, lehota na podanie odvolania totiž pre ňu nebola dostatočná. Pri stanovení výšky škody vychádzala z predbežnej informácie, že za rekonštrukciu účtovníctva od nej požadovali 3.000 eur, preto prikladá niektoré dokumenty ako dôkaz, že sa vynaložili náklady na „riešenie objasňovania a súdne konania“. 7.Samotná škoda podľa žalobkyne súvisí s poškodením jej dobrého mena a povesti a mala byť výslovne spôsobená neodovzdaním dokumentácie. Žiadny iný faktor pôvodne nebol, škoda sa následne navyšovala v dôsledku prieťahov a obštrukcií na štátnych orgánoch. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, táto jej bola spôsobená tým, že spor na polícii sa neriešil štandardným spôsobom, ale boli tam rôzne obštrukcie a prieťahy, hoci príslušníci museli vedieť, že firma potrebuje zasiahnuť zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Na inom mieste odvolania uviedla, že jej firma mala bez vlastného zavinenia zablokovanú činnosť, bola paralyzovaná a pre zadržané účtovné knihy sa dostala do veľkých problémov. Preto sa žalobkyňa cítila poškodená ako fyzická osoba, keďže bola poškodená jej firma. 8.Záverom odvolania v rámci odvolacieho návrhu odvolateľka okrem požadovaných finančných čiastok označila aj niekoľko trestných činov, vrátane požiadavky konštatovania zákazu činnosti Ing. Y. a Ing. Y..

9.V písomnom vyjadrení žalovaní 2/ a 4/ žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. 10.Argumentovali, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť na strane žalovaných. Súd totiž žalobu nim zamietol z dôvodu absencie pasívnej legitimácie. K novým predloženým dôkazom, ktoré neboli predložené v konaní pred okresným súdom uviedli, že v odvolacom konaní nie sú novoty prípustné, keď je nesporné, že žalobkyňa uvedenými dôkazmi disponovala už v čase rozhodovania okresného súdu.

11.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Opakovane zdôraznila, že v trestnom konaní z pozície orgánu činného v trestnom konaní vydala meritórne rozhodnutie vo veci samej.

12.Z písomného vyjadrenia žalovaného 3/ k odvolaniu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne.

13.K vyjadreniam žalovaných 1/ až 4/ odvolateľka uviedla, že žaloba je smerovaná aj proti Slovenskej republike (uvedené sa má týkať žalovaného 3/). Pri žalovaných 2/ a 4/ sa jedná o fyzické osoby z dôvodu, že pochybení sa mali dopustiť ako osoby a nie ako orgán. Trestných činov sa totiž nezúčastnila SR, ale konkrétna osoba. 14.Okrem toho dôkazy boli predložené v zmysle a domnievala sa, že v odvolaní možno použiť aj novoty, ak nimi bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo aj ak sa týkajú procesných podmienok. K vyjadreniu žalovaného 3/ uviedla, že žalobe a návrhu z 5.02.2020 uviedla názov žalovaného Slovenská republika, lebo Krajská prokuratúra Žilina je orgán štátnej správy a domnievala sa, že vyjadrenie k žalobe malo zaslať Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR.

15.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), subjektívne legitimovanou stranou sporu ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa .

16.Enormá miera zmätočnosti obsahu predostretého odvolania je príznačnou pre celý procesný postup žalobkyne v predmetnom konaní. Svoj základ má táto charakteristika zrejme v nepochopení viacerých princípov/pravidiel civilného sporového konania, keď (predovšetkým) žalobkyňa neprípustným spôsobom zmiešava inštitúty trestného a civilného konania - viď odvolací návrh, ktorým žalobkyňa žiada odvolací súd v tomto konaní o konštatovanie trestnej zodpovednosti za ňou špecifikované trestné činy.

17.Pokiaľ ide o tú časť žalobných návrhov, ktorých obsah je možné z tvrdení žalobkyne „vygenerovať“, súd prvej inštancie náležite posúdil, že najviac svojou povahou napĺňajú pojmové znaky inštitútu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie/ia. 18.Nadväzne v danej spojitosti z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa napriek riadnemu (a opakovanému) poučeniu, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát (za ktorý konajú orgány uvedené v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), výslovne za žalovaných označila fyzické osoby a za žalovaného 3/ právnickú osobu - Krajskú prokuratúru Žilina. 19.Možno preto - pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobených nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými rozhodnutiami - uzavrieť, že pasívne legitimovaným (zodpovedným) subjektom takéhoto nároku je práve a len štát - Slovenská republika ( ), za ktorý koná príslušný štátny orgán. Je síce vecou súdu (uznesenie NS SR sp. zn. z 24.6.2020), aby si urobil záver, ktorý orgán má za štát konať, avšak uvedená povinnosť súdu nastupuje len za splnenia primárneho východiska - správneho označenia štátu ako žalovaného, k čomu v súdenej veci nedošlo (žalobkyňa totiž označila rôzne fyzické osoby a právnickú osobu, nie však štát). Inak by súd (ak by sám označil za žalovaného štát) neprípustne/ neakceptovateľne zasiahol do princípu rovnosti sporových strán. Súd prvej inštancie teda správne zamietol žalobu voči žalovaným 1/ až 4/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. 20.V rozpore s obsahom spisu je v tejto súvislosti tvrdenie odvolateľky, že za žalovaného označila Slovenskú republiku už v žalobe, resp. v návrhu z 5.2.2020. Ani v žalobe (č.l. 1 spisu), ani v návrhu na zmenu žaloby z 5.2.2020 (č.l. 19 spisu) a následne ani v jednom zo svojich neskorších vyjadrení - t.j. zo dňa 8.10.2020 (č.l. 96 spisu), z 26.1.2021 (č.l. 138 spisu), z 9.3.2021 (č.l. 188 spisu) - v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie totiž žalobkyňa neuviedla/neoznačila ako žalovaný subjekt Slovenskú republiku. 21.Takáto „zmena postoja“ u žalobkyne nastala až po vydaní napadnutého rozsudku, kedy v rámci podania označeného ako „Odvolanie proti uzneseniu“ označila ako žalovaného 3/ aj Slovenskú republiku a to stále popri žalovaných fyzických osobách - vyšetrovateľke, príslušníčke PZ SR a prokurátorovi. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa v danej spojitosti nepredložila žiadny procesný návrh, je zjavné, že nie sú naplnené podmienky pre zmenu ( ), keďže nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Zároveň zo špecifík odvolacieho konania ( ) vyplýva, že v tomto štádiu konania nie je prípustné ani pristúpenie ďalšej strany sporu. Navyše, v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.

22.S ohľadom na konštatované je z hľadiska procesnej ekonómie bezpredmetné zaoberať sa výškou požadovanej škody (nedostatok pasívnej legitimácie totiž sám osebe postačuje pre zamietnutie žaloby). Nad bezprostredne nevyhnutný rámec sa však žiada dodať, že žalobkyňa ešte v štádiu odvolacieho konania vo vzťahu k výške niektorých svojich nárokov uvádza, že ich „doplní po zistení, kde sa nachádza účtovníctvo“ (čo je z hľadiska požiadavky rýchlosti/hospodárnosti súdneho konania neakceptovateľné), resp. ich vyčísluje rozdielnymi čiastkami v rámci jedného a toho istého podania/odvolania. Vo vzťahu k výške škody teda nie je možné, napriek aktuálnemu/odvolaciemu štádiu konania, hovoriť ani len o náležitom unesení bremena tvrdenia, tobôž bremena dôkazného (ako to napokon vyplýva i z „ospravedlnenia“ žalobkyne, že zatiaľ nemôže dokladovať výšku škody). 23. Neprehliadnuteľným (taktiež už len nad bezprostredne nevyhnutný rámec) je taktiež rozpor v tvrdeniach (bod 7 tohto odôvodnenia) žalobkyne, ktorá (ešte v štádiu konania pred odvolacím súdom) nemajetkovú ujmu odvodzuje niekde od poškodenia jej dobrého mena, na iných miestach od poškodenia povesti “svojej firmy“, ktorá (firma) však v tomto súdnom konaní ako žalobca nevystupuje (hoci aj v danej spojitosti bola žalobkyňa explicitne upozornená, že vo svojom mene sa nemôže domáhať náhrady prípadnej škody, spôsobenej obchodnej spoločnosti, ktorej bola/je konateľkou, č.l. 13 spisu).

24.Obdobne, ani pokiaľ ide o zásadné konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 5/ - nepreukázanie základných predpokladov na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy - žalobkyňa relevantne nereaguje na argumentáciu súdu, v zmysle ktorej žalovaný 5/ nezodpovedá za škodu/ujmu spôsobenú činnosťou pôvodne žalovaného 6/ - obchodnej spoločnosti, kde žalovaný 5/ vystupoval ako konateľ (napriek poučeniu o povinnosti preukázať dôvodnosť žaloby vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 5/). Navyše, stále nie je možné zistiť/ustáliť, čo (aké položky) presne/konkrétne má predstavovať/tvoriť žalobkyňou vyčíslená suma (škody) 15.000 eur.

25.S ohľadom na nespôsobilosť odvolacích dôvodov spochybniť určujúce závery súdu prvej inštancie, pristúpil krajský súd k potvrdeniu meritórnej časti výroku napadnutého rozsudku. 26.Nadväzne vecne správnym je i závislý výrok o náhrade trov konania, keď okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v konaní.

27.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi v spojení s a (plný procesný úspech žalovaných v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle v spojení s .

28.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.