Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-295-2014.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/295/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci mal. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov: matka O. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpená O.. O. D., advokát, S. T. XX, A., otec B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V F. 589/23, Ústí nad Labem, Česká republika, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Zveruje maloletú Dianu A., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
S. sa otca s maloletou B. A., nar. XX. XX. XXXX neupravuje.
Y. otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. A., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške XX % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške XX,XX,- €, vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od XX. XX. 2014.
Dlžné výživné za obdobie od 06. 10. 2014 do 30. 06. 2016 v celkovej výške 571,46,- € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
Návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala dňa 6.10.2014 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala z dôvodu, že od augusta 2014 nežijú s otcom maloletej v spoločnej domácnosti, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca maloletej, aby zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 50 € mesačne. Podaním zo dňa 2.9.2015 zmenila svoj návrh ohľadne výšky výživného tak, že žiadala výživné od 1.8.2014 do 24.5.2015 v sume 250 € mesačne a od 25.5.2015 do budúcna vo výške 200 € mesačne. Na pojednávaní vedenom na tunajšom súde dňa 7.6.2016 matka žiadala určiť výživné v minimálnom rozsahu a styk otca s maloletou neupravovať.
Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke, výživné žiadal, aby bol zaviazaný platiť v sume 25 € z toho dôvodu, že je bez príjmu a žije u rodičov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletej žili v družobnom pomere v spoločnej domácnosti dva roky v Belgicku, potom 2 roky na Slovensku, z ich spolužitia pochádza maloletá Diana. Po vzájomných nezhodách matka opustila spolu s maloletou spoločnú domácnosť a od 1.8.2014 žije v domácnosti svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletú a podporujú ju aj finančne. Matka bola zamestnaná od mája 2015 s príjmom 380 €, v tom čase prispievala rodičom na náklady na bývanie sumou 100 €. Aktuálne je matka nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky. Matka má v domácnosti rodičov vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Matka uviedla, že od ukončenia spolužitia otec o maloletú neprejavuje záujem, nenavštevuje ju, na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou, darčeky maloletej poslal len raz na Vianoce. Výživné v minimálnom rozsahu matka žiadala priznať od 1.8.2014, teda od okamihu, kedy ukončila s otcom maloletej spolužitie. Matka tvrdila, že otec poberá sociálne dávky z Belgicka, avšak tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala.
Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je bez príjmu, finančne ho podporujú rodičia, aktuálne nie je evidovaný ako nezamestnaný z toho dôvodu, že čaká za pracovnými dokumentami z Belgicka. Nevlastní motorové vozidlo ani hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Diane.
Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných a výchovných pomerov u matky (čl. 17 spisu) súd zistil, že matka v plnom a dostatočnom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletú, má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečovať starostlivosť o maloletú aj do budúcna. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a má vytvorené vhodné podmienky na zdravý rast a vývin maloletej, preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Vzhľadom na aktuálne príjmové pomery otca ako aj vzhľadom na návrh matky určiť výživné v minimálnom rozsahu, súd zaviazal otca vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu t. j. aktuálne 27,13 € mesačne, ktoré je povinný v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platiť každý rodič bez ohľadu na to, či nejakým príjmom disponuje.
Výživné súd priznal odo dňa podania návrhu na súd t. j. od 6.10.2014, v prevyšujúcom rozsahu návrh matky na určenie výživného od 1.8.2014 zamietol, pretože matke nič nebránilo požiadať o určenie výživného hneď po ukončení spolužitia s otcom maloletej, návrh na úpravu rodičovských práv a povinností však matka podala na tunajší súd až dňa 6.10.2014, preto nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd priznal výživného spätne za obdobie predchádzajúce okamihu podania návrhu na súd.
Zároveň súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 06. 10. 2014 do 30. 06. 2016 v celkovej výške 571,46,- € v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
V súvislosti s vyživovacou povinnosťou súd dôrazne upozorňuje otca, aby si uvedomil, že vyživovacia povinnosť k maloletej je jeho prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje akákoľvek iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, a preto je nevyhnutné, aby sa otec čím skôr zamestnal a z príjmu, ktorý bude dosahovať, si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej vo väčšom rozsahu než je minimálne výživné.
Súd neupravil styk otca s maloletou, vzhľadom na to, že otec trvalo žije v zahraničí, o maloletú sa nezaujíma, nenavštevuje ju.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, pretože všetci ostatní účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.