Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/1860/2010

Uznesenie

Okresný súd v Rimavskej Sobote v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO, a.s, Panenská 7, 81236 Bratislava, IČO: 35787783, zastúpeného JUDr. Marek Czompoly, s.r.o, Ventúrska 16, 81101 Bratislava, IČO: 47234547,proti povinnému F. T., W.. XX.X.XXXX, Y. XX/XX, C. L., na vymoženie pohľadávky vo výške 529,42 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zora Ferdinandy, Štefánikova 6, Košice, takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom v zmysle§ 57 ods.1 písmeno l/Exekučného poriadku. Povinný poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu č. 2630358771666222 považuje za zmluvu, ktorá porušuje práva spotrebiteľa a obsahuje hrubú nerovnováhu medzi stranami v zmysle čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl.3 ods.1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Povinný poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v SR ohľadom danej problematiky.

Povinný uviedol, že rozhodcovskú doložku považuj za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nie je individuálne dojednaná, tvorí všeobecné zmluvné podmienky.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 529,42 eur s príslušenstvom a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. 416/10, ktorý vydal dňa 10.6.2010, ktorý vydal Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14, Bratislava.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä Úverovej zmluvy č.263035877166611 zo dňa 28.4.2008 a úverových zmluvných podmienok spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, as., („ďalej len „úverové podmienky“) a rozhodcovského rozsudku zistil nasledovné.

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.4.2008 v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Úverovú zmluvu č. 263035877499944 v spojení s úverovými podmienkami spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s, (ďalej 30591,-Sk a zaviazal sa ju vrátiť oprávnenému v 18pravidelných mesačných splátkach po 2010,-Sk. V zmysle bodu V-13 úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli na použití na rozhodcovskej doložke tak, že: „majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom buď pred Stálym rozhodcovským

súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.,s Nábrežná 1293, Čadca, alebo Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14, Bratislava. Nakoľko povinný (žalovaný) sa dostal do omeškania so splácaním úveru, vzhľadom na skutočnosť, povinný (žalovaný) napriek opakovanej výzve nereagoval, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru, oprávnený (žalobca) podal na rozhodcovský súd žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 529,42 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.1.2010 do zaplatenia, trovy konania 134,13 eur, poplatok za rozhodcovské= konanie 34,-eur, trovy právneho zastúpenia 100,13eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie predmetného poverenia netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej ešte podľa v § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu , ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009.

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.28.4.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol, že jediný rozhodca bude určený Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.,s Nábrežná 1293, Čadca, alebo Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14, Bratislava .Sídlo „dohodnutého“ rozhodcu je teda značne vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva. (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcom a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcu.

Podľa § 57 ods.1 písmeno g/Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno vykonať.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 05.05.2010.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Banskej Bystrici., prostredníctvom tunajšieho súdu.