Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-470-2015.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/470/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľky: C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Y. XX, štátny občan SR, v zastúpení: Bartošík Šváby s.r.o., AK v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v zastúpení : JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., AK Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 6.015,80 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 6.015,80 Eur istiny s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.08.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.09.2012 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.10.2012 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.11.2012 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.12.2012 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.01.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.02.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.03.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.04.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.05.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.06.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.07.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.08.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.09.2013 do zaplatenia
- 8,75 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.10.2013 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.11.2013 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.12.2013 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.01.2014 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.02.2014 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.03.2014 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.04.2014 do zaplatenia
- 8,25 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.05.2014 do zaplatenia
- 8,15 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.06.2014 do zaplatenia
- 8,15 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.07.2014 do zaplatenia
- 8,15 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.08.2014 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.09.2014 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.10.2014 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.11.2014 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.12.2014 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.01.2015 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.02.2015 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.03.2015 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.04.2015 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.05.2015 do zaplatenia
- 8,05 % p.a. zo sumy 171,88 EUR od 16.06.2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania vo výške 360,50 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 789,35 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 15.07.2015 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia 6.015,80 Eur a príslušenstva od 16.08.2012 ( jednotlivo uvedené vo výroku tohto rozsudku ) a trov konania, titulom plnenia zo zmluvy o dôchodku.
Návrh odôvodnila tým, že účastníci uzavreli zmluvu o dôchodku nazvanú ako Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. (ďalej len zmluva o dôchodku), na základe ktorej sa odporca zaviazal vyplácať navrhovateľke ako príjemcovi doživotne sumu vo výške 5.178,- SK (171,88 Eur) mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky na jej účet a to počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný dôchodok, pričom vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa príjemca dožil. Odporca dňa 26. 10. 2009 výpoveďou vypovedal zmluvu o dôchodku, pričom ako jediný dôvod výpovede uviedol " využitie zákonného práva podľa ustanovenia § 582 občianskeho zákonníka v platnom znení ". Podľa obsahu celého dokumentu je zjavné, že odporca referoval na ods. 1 uvedeného paragrafu podľa ktorého, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku dňu kalendárneho štvrťroka. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca nesprávne posúdil právny charakter zmluvy o dôchodku a následne nesprávne aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka upravujúce možnosť výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, preto je výpoveď neplatná. Podľa názoru navrhovateľky zmluva o dôchodku je z právneho hľadiska zmluvou o dôchodku podľa § 842 až 844 Občianskeho zákonníka. Podľa § 842 o.z. zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku. Navrhovateľka podobne ako iní navrhovatelia si v minulosti proti odporcovi uplatnila na Okresnom súde Bratislava III nárok na zaplatenie sumy mesačného plnenia za mesiac apríl 2010 s príslušenstvom a v ďalšom konaní nárok na zaplatenie čiastky zodpovedajúcej sume mesačného plnenia za obdobie od mája 2010 do júla 2012 (spolu za 27 mesiacov) s príslušenstvom. Vo vzťahu k posúdeniu charakteru zmluvy o dôchodku bol právny názor Okresného súdu Bratislava III v podstate ustálený a v konaniach, ktoré mali rovnaký právny základ, súd potvrdil, že zmluva o dôchodku je platná a výpoveď odporcu neplatná.
Navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2012 č.k. II ÚS, podľa ktorého zmluva o dôchodku je upravená ako samostatný zmluvný typ a jej podstata spočíva v záväzku jednej zmluvnej strany poskytovať plnenie druhej zmluvnej strane počas trvania zmluvy .... bolo by v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Preto je v takýchto prípadoch vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka zdôraznila, že prakticky všetky najvyššie slovenské justičné orgány zaujali k predmetnej veci rovnaký právny názor a to, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú a nebolo možné ju platne vypovedať, ako to urobil odporca. Napriek jasnému a ustálenému právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, odporca aj naďalej odopiera dobrovoľne plniť podľa zmluvy o dôchodku. Namiesto toho využíva všetky procesné nástroje aby konania predlžoval. Odporca nakoniec splní výlučne na základe právoplatného súdneho rozhodnutia - potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Navrhovateľka si predmetným návrhom uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 92,11-Eur mesačne za obdobie od augusta 2012 do júna 2015 (t. j. za celkom 35 mesiacov) aj s príslušenstvom.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že návrh žiada zamietnuť. Má za to, že voči navrhovateľke nemá žiadny záväzok z predmetnej zmluvy, pretože právo na plnenie, ktorého sa navrhovateľka domáha, je v rozpore s hmotným právom a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Na vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov a následne sa na vec aplikuje ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo strany banky. Účelom zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách je regulovať banky tak, aby bankový systém štátu bol stabilný a bezpečný a zákon banke nepovoľuje plniť zmluvy bez protiplnenia s tým, že ak aj taká zmluva nie je uzatvorená pri bankovej činnosti alebo pri podnikaní banky, tak jej plnenie je zakázané. Tento výklad zákona o bankách je v súlade s ustanovením § 11 zákona o bankách, ktorý sa neobmedzuje len na podnikateľskú činnosť banky a tiež v súlade s ustanovením § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou tohto zákona, ktorý neobsahuje žiadne obmedzenie čo do skúmania subjektov alebo či išlo o bankovú činnosť banky pri podnikaní, ale zakazuje plošne vykonávať činnosti v rozpore so zákonom o bankách po účinnosti tohto zákona. Ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou citovaného zákona o bankách zákonodarca neobmedzil len na bankové činnosti banky alebo podnikanie banky, ale účelom tohto ustanovenia bolo právne obmedziť banke pokračovať v iných než takých činnostiach, ako sú v súlade so zákonom o bankách. Ustanovenie § 27 ods. 8 zákona o bankách sa pri aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 zoberie na zistenie druhov plnení, ktoré banka ďalej nesmie plniť. Odporca má za to, že v tejto veci ide o vzťahy súvisiace s organizáciou, riadením, respektíve podnikaním odporcu, pričom táto skutočnosť je preukázaná štatútom podporného dôchodkového fondu slovenskej štátnej sporiteľne, ktorý bol účinný od 01.07.1993 a z ktorého článku I. sa uvádza, že slúži okrem iného na podporu stabilizácie pracovníkov slovenskej štátnej sporiteľne. Podpora stabilizácie pracovníkov banky je vzťahom nepochybne súvisiacim s organizáciou a riadením odporcu ako banky. Odporca považuje plnenie odporcu zo zmluvy o dôchodku za činnosť bez protiplnenia a teda hospodársky neodôvodnené . Pri aplikovaní týchto ustanovení záväzok na plnenie zo zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol, ak predtým existoval, pretože plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov. Odporca považuje existenciu zmluvy o dôchodku za spornú, keď mu nie je známe, či navrhovateľka predložila súdu originál zmluvy. Priznanie nároku uplatneného navrhovateľkou rozhodnutím súdu bude znamenať zásah do ochrany vlastníckeho práva odporcu, zvýhodní navrhovateľku na úkor odporcu, nerešpektujúc základné právo odporcu na ochranu vlastníctva majetku garantované ustanovením článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd nie je viazaný predkladaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky a takýmto výkladom práva je porušená ochrana vlastníckeho práva odporcu. Zmluva o dôchodku je uzatvorená bez protiplnenia pre odporcu, pre plnenie záväzku banky zo zmluvy o dôchodku neexistuje hospodársky dôvod. Aplikovanie zákona o bankách nie je možné právne vylúčiť na žiadny právny vzťah, ktorého zmluvnou stranou je banka.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou - poskytovanie plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ zo dňa 12.01.1996, žiadosťou o poskytnutie plnenia z PDF SLSP a.s. z 12.01.1996, štatútom PDF SLSP, a. s.. účinným od 01.07.1993, dodatkom č. 1 k štatútu podporného dôchodkového fondu, účinným od 01.04.1994, dodatkom k usmerneniu z 07.12.1994, písomnosťou odporcu - výpoveď zmluvy z 26.10.2009, dokladom o právnej subjektivite odporcu - výpis z OR, vyjadrením odporcu z 24.05.2016 a ostatnými listinami v spise a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12.01.1996 súd zistil, že účastníci uzavreli túto zmluvu a to navrhovateľka ako príjemca a odporca ako povinný. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu fondu, a to vo výške 5.178,- Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky , na základe skutočností uvedených v žiadosti o plnenie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu IV. Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu VI. Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.
Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996 si navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.
Navrhovateľka svoj nárok na platenie žalovanej sumy odôvodňuje uzavretím vyššie uvedenej zmluvy o dôchodku, na základe ktorej jej mal odporca doživotne prispievať mesačne sumou 5.178,- SK t.j.171,88 Eur.
Odporca na základe predmetnej zmluvy plnil navrhovateľke až do 31.03.2010, následne na základe rozsudkov tunajšieho súdu bol zaviazaný na zaplatenie sumy za mesiac apríl 2010 spolu s príslušenstvom a na zaplatenie čiastky, zodpovedajúcej sume mesačného plnenia za obdobie od mája 2010 do júla 2012 (spolu za 27 mesiacov) s príslušenstvom. Predmetom tohto konania je obdobie od 01.08.2012 do 30.06.2015 t. j. za 35 mesiacov, celkom suma 6.015,80 Eur.
Navrhovateľka má za to, že jej nárok je oprávnený. Zmluva o poskytovaní plnenia z PDF trvá a výpoveď zo zmluvy daná odporcom je neplatná. Ustanovenia, na ktoré odporca poukazuje zo zákona o bankách sa na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi nevzťahujú, nakoľko pokiaľ by bolo možné pod podnikanie banky podriadiť zmluvu o dôchodku, tak by sa tam mohli zaradiť aj všetky ďalšie právne vzťahy, napr. pracovnoprávne a pod.. Pokiaľ ide o argument, že zo strany odporcu zo zmluvy o dôchodku ide o plnenie bez protihodnoty tak má za to, že navrhovateľka sa svojou dlhoročnou prácou pre svojho zamestnávateľa - odporcu pričinila o jeho postavenie na bankovom trhu a preto nemožno súhlasiť s takýmto argumentom.
Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že v celom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu z 24.05.2016, kde sú podrobne uvedené dôvody a žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu. Nesúhlasí s argumentami navrhovateľky.
Podľa § 842 O. z., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
Podľa § 843 O. z., zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 844 O.z. veta prvá, právo na dôchodok nemožno previesť na iného.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013.
V zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky;
Podľa § 116 cit. zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 119 ods. 3 citovaného zákona banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutím tejto lehoty.
Navrhovateľka sa domáha peňažného plnenia, pričom posúdenie tohto nároku čo do platnosti zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok už bolo vyriešené predchádzajúcimi rozsudkami, na základe ktorých bolo navrhovateľke priznané peňažné plnenie za predchádzajúce obdobie od 01.04.2010 do 30.06.2012. V tomto smere súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že účastníci dňa 12.01.1996 uzavreli v zmysle § 842 O. z. Zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v prospech navrhovateľky vo výške 5.178,- SK t.j.171,88 Eur mesačne na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 12.01.1996.
Z listinných dokladov mal súd jednoznačne preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v písomnej forme v súlade s § 842 ods. 2, § 40 ods. 1 O.z.
Súd sa ďalej zaoberal námietkou odporcu, že záväzok odporcu voči navrhovateľke zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 575 a nasl. Občianskeho zákonníka) a i túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď odporcom citované ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách podľa názoru súdu sa netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou, t. j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ale predmetné ustanovenie upravuje vzťahy banky navonok, t. j. pri podnikaní banky, čo vyplýva zo začlenenia tohto ustanovenia v časti zákona o bankách nazvanej " Požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“. Plnenie podľa predmetnej zmluvy je výrazom realizácie politiky odporcu v oblasti starostlivosti o bývalých zamestnancov. Súdu je známe z obdobných vecí, ktoré prejednával, že podporný dôchodkový fond odporcu bol vytvorený na základe kolektívnej zmluvy za rok 1993 (článok 11 bod 14), ktorou sa odporca zaviazal vytvoriť podmienky pre realizáciu doplnkového dôchodkového pripoistenia svojich zamestnancov.
Súd má za to, že zmluvu o dôchodku nemožno považovať za zmluvu uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok v tom, že by sa ňou odporca zaviazal na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, nakoľko v danom prípade išlo o zmluvu, ktorej možnosť uzatvorenia ako jeden zo zmluvných typov vyplýva priamo zo zákona a preto predstavuje legitímny právny prostriedok na to, aby odporca ako zamestnávateľ odmenil svojich dlhoročných zamestnancov odchádzajúcich do starobného a invalidného dôchodku za ich kvalitu práce a dlhoročnú vernosť vo forme peňažného plnenia slúžiaceho na podporu zabezpečenia ich životnej úrovne, ktorú dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity. Výška plnenia odporcu je preto odstupňovaná v závislosti od dĺžky nepretržitého trvania pracovného pomeru. S poukazom na uvedené preto nejde o hospodársky neodôvodnené plnenie, ktoré by zjavne nezodpovedalo poskytovanej protihodnote. V opačnom prípade každé bezodplatné plnenie odporcu bez súčasného protiplnenia ( napr. sponzorské dary ) by bolo ako zakázaná činnosť v rozpore so zákonom o bankách. Takýto záver však výkladom ustanovenia § 27 ods. 8 v spojení s § 119 ods. 3 zákona o bankách nemožno vyvodiť. Keďže právna úprava prijatá v zákone o bankách sa nedotkla zmeny tvorby fondu (článok II bod 3 štatútu) alebo potreby zmeny štatútu (článok V, bod 2) tak, že by tvorba fondu z použiteľného ( čistého) zisku predstavovala takú činnosť banky, v ktorej odporca nemôže ďalej pokračovať pre jej rozpor so zákonom, nemožno vyvodiť záver o zániku záväzku odporcu poskytovať navrhovateľke plnenie zo zmluvy o dôchodku v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 O.z..
Súd ďalej dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 49/2012 zo dňa 29.04.2014, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že zmluva o dôchodku má presne vymedzený časový úsek svojej platnosti s presne určeným koncom, avšak neurčitého trvania. Pojmovým znakom zmluvy o dôchodku je práve neurčitosť trvania doby, počas ktorej právo na vyplácanie dôchodku trvá v tom zmysle, že účastníci vzťahu nevedia určiť konkrétnu dĺžku trvania ich záväzku. Cieľom celého systému podporného dôchodkového fondu bol výrazný humánny spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov. Príspevok sa poskytoval na základe odpracovaných rokov zamestnancov u odporcu. Uvedený príspevok mal teda motivovať zamestnancov jednak k odchodu do starobného či invalidného dôchodku, pričom poskytovaný dôchodok by mal byť akousi náhradou za zvýšený dôchodok, ktorý by inak dosiahli ako pracujúci dôchodcovia zo systému sociálneho zabezpečenia a jednak tak, ako bolo uvedené v štatúte podpornému dôchodkového fondu v článku I - účelom fondu bola podpora zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti a kvality práce. Odporca vstupoval do tohto právneho vzťahu celkom dobrovoľne, bol to práve on, kto motivoval svojich zamestnancov k odchodu do starobného dôchodku v protihodnote s poskytnutím dôchodku. Odporca si musel byť od začiatku vedomý dôsledkov spojených
s týmto zmluvným záväzkom (t. j. doba trvania). Nič nebránilo odporcovi, aby si dojednal možnosť ukončenia zmluvy o dôchodku za vopred stanovených podmienok. Situácia, že odporca dospel neskôr po uzatvorení týchto zmlúv k záveru o ich finančnej nevýhodnosti, predsa nemôže byť právnym základom pre porušenie zásady " pacta sunt servanda ". Dôsledkom takéhoto stavu by bolo, že každá uzatvorená zmluva o dôchodku, hoci uzatvorená na dobu dožitia oprávnenej osoby, aby bola od počiatku ponechaná na ľubovôľu povinnej strany, ktorá by tak sama svojvoľne určovala dĺžku trvania tejto zmluvy bez ohľadu na vôľu svojho zmluvného partnera. Ak by sa takýto výklad pripustil poprela by sa právna podstata zmluvy o dôchodku ako tzv. odvážnej zmluvy, pri ktorej poskytovateľ dôchodku berie na seba riziko, že bude musieť poskytnúť druhému účastníkovi zmluvy plnenie bez náležitého protiplnenia. Najvyšší súd zastáva názor, že v týchto prípadoch nemožno tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a výpoveď daná odporcom je preto neplatná.
Z týchto dôvodov súd považoval nárok navrhovateľky za dôvodný, keď zmluva o dôchodku trvá, na jej základe je odporca povinný plniť navrhovateľke sumu podľa zmluvy a zaviazal odporcu na platenie 6.015,80 Eur za obdobie od augusta 2012 do júna 2015 (t. j. za celkom 35 mesiacov) spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, a to až do zaplatenia. Keďže podľa zmluvy bol odporca povinný vyplácať navrhovateľke zmluvou určenú sumu 5.178,- SK t.j. 171,88 Eur mesačne k 15. dňu každého mesiaca. Predchádzajúcimi rozsudkami bol zaviazaný odporca zaplatiť navrhovateľke mesačné plnenia naposledy do júla 2012, takže sa dostal počnúc dňom 16.08.2012 do omeškania a preto súd navrhovateľke priznal od tohto dátumu úrok z omeškania z uvedenej sumy, a to vo výške v uvedenej vo výroku rozsudku, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 10 c) nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom na to, že zmluva o dôchodku bola medzi účastníkmi uzavretá pred 01.02.2013, výšku úrokov z omeškania súd posudzoval podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a priznal úrok z omeškania vo výške, ako ho špecifikovala navrhovateľka v petite návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu, a navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania.
Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 360,50 Eur ( uhradený dňa 07.12. 2015 ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 789,35 Eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :
- z 3 úkonov právnej služby :
1/ prevzatie a príprava zastúpenia ..........210,81 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 219,20 Eur,
2/ písomné podanie na súd - návrh zo dňa 14.06.2015 .............. 210,81 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 219,56 Eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 08.06.2016........................ 210,81 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 219,39- Eur,
t.j. tarifná odmena celkom 657,79 Eur
- z 20 % DPH ( § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 131,56 Eur
Spolu: 658,51+131,70 = 789,35 Eur
spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 789,35 Eur
Náhradu trov konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v Sberbank Slovensko a.s., č. účtu: 4001097201/3100.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.