Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Cbi-2-2016.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/2/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: TIBER SK, s.r.o., so sídlom: Chotárna 1313/4, Žilina - Trnové, IČO: 47 427 531, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072 proti žalovanému: Mgr. Richard Koiš, MBA so sídlom kancelárie Plavisko 7, 034 01 Ružomberok, správca dlžníka: Stanislav Suchánek, s miestom podnikania: Borová 3295/36, 010 01 Žilina, IČO: 37 096 290, právne zastúpený Mgr. Michal Krákorník, advokát so sídlom Plavisko 7, 034 01 Ružomberok o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 313,25 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 8. 2. 2016, ktorá bola súdu doručená osobne dňa 9. 2. 2016, domáhal sa žalobca určenia, že výška pohľadávky veriteľa TIBER SK, s. r. o., prihlásenej v reštrukturalizácii vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18R 2/2015, je 20.228,20 eur. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o dielo č. 2/2014 vykonal žalobca pre dlžníka stavebné práce na akcii „Kanalizácia obce Vavrečka“, ktoré práce navrhovateľ fakturoval odporcovi faktúrou č. 302014 v sume 12.000 eur s DPH, splatnou dňa 30. 9. 2014 a faktúrou č. 322014 v sume 11.400,34 eur s DPH, splatnou dňa 2. 1. 2015. Z faktúry č. 302014 na sumu 12.000 eur dlžník zaplatil žalobcovi len zálohu vo výške 5.000 eur. V súvislosti s neuhradenými faktúrami č. 302014 a 322014 žalobca zaslal dlžníkovi dňa 11. 12. 2014 odsúhlasenie pohľadávok spolu so súpisom vykonaných prác v obci Vavrečka za mesiac september 2014 až november 2014, na ktoré dlžník nereagoval. Okresný súd Žilina pod sp. zn. 38Cb 127/2015-53 zo dňa 16. 6. 2015 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal dlžníka k zaplateniu sumy 18.400,34 eur, trov konania v sume 1.104 eur a trov právneho zastúpenia v sume 723,86 eur žalobcovi. Proti platobnému rozkazu podal úpadca odpor. Okresný súd Žilina uznesením č. konania 18R 2/2015-176 zo dňa 29. 10. 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka L. L., nar. XX. 4. XXXX, podnikajúcim pod obchodným menom L. L., s miestom podnikania F. XXXX/XX, XXX XX A. a ustanovil do funkcie správcu žalovaného. Žalobca si prihláškou zo dňa 23. 11. 2015 uplatnil v predmetnej reštrukturalizácii svoju pohľadávku v celkovej výške 22.228,26 eur. Ako vyplýva z vymedzenia právneho dôvodu v prihláške, výška predmetnej pohľadávky pozostáva z istiny 18.400,34 eur a nákladov z uplatnenia 1.827,86 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 1.104 eur a trov právneho zastúpenia súdneho konania 723,86 eur. Žalovaný ako správca listom zo dňa 7. 1. 2016 oznámil žalobcovi v predmetnej reštrukturalizácii, že pohľadávka bola ku dňu 7. 1. 2016 popretá čo do výšky v istine, istiny v sume 18.400,40 eur a čo do výšky nákladov z uplatnenia v sume 1.827,86 eur. Popretie pohľadávky bolo odôvodnené tým, že podľa článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo č. 2/2014, podmienkou pre vystavenie faktúry je odsúhlasenie ceny diela v rozsahu zmluvnými stranami odsúhlaseného súpisu zrealizovaných prác, ku ktorému nedošlo. Popretie prihlásenej pohľadávky je podľa žalobcu neopodstatnené a účelové. Neodsúhlasenie vykonaných prác zo strany Stanislava Suchánka došlo výlučne jeho vedomou a účelovou nečinnosťou nezaplatiť, resp.
oddialiť zaplatenie dlžnej sumy. Dodávateľom prác v zmluvnom vzťahu s investorom bol L. L.. Investor odsúhlasil tomuto dodávateľovi aj vyznačenie stavebných prác na akcii „Kanalizácia obce Vavrečka“, ktoré práce vykonala spoločnosť TIBER SK, s. r. o., Žilina, ako subdodávateľ na základe Zmluvy o dielo č. 2/2014. Ako žalobca zistil u investora, všetky vykonané práce boli L. L. ako dodávateľovi zaplatené. Žiada preto žalobe vyhovieť.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 6. 4. 2016, ktoré bolo súdu doručené 8. 4. 2016, kde uviedol, že z dostupného spisového materiálu ako aj uznesenia Okresného súdu Žilina, zverejnených v Obchodnom vestníku, je zrejmé, že uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 10. 2015 č. konania 18R 2/2015-176 o povolenie reštrukturalizácie dlžníka bolo v Obchodnom vestníku č. 213/2015 zo dňa 5. 11. 2015 uverejnené dňa 6. 11. 2015, kedy zároveň nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Prvým dňom pripočítania všetkých lehôt do reštrukturalizácie dlžníka je tak 7. 11. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že 30-dňová zákonná lehota na uplatňovanie pohľadávok v reštrukturalizácii uplynula dňa 7. 12. 2015, keďže 6. 12. 2015 bola nedeľa. 30-dňová zákonná lehota na popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii uplynula dňa 7. 1. 2016, keďže 6. 1. 2016 bol sviatok, a preto zákonná hmotnoprávna lehota na podanie incidenčných žalôb v reštrukturalizácii dlžníka uplynula dňa 8. 2. 2016, keďže 7. 2. 2016 bola nedeľa. Je potrebné poznamenať, že právna úprava lehoty na podanie incidenčnej žaloby v reštrukturalizácii je odlišná od právnej úpravy lehoty na podanie incidenčnej žaloby v tom, že v reštrukturalizácii začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok a nie ako v konkurze, keď začína plynúť odo dňa doručenia oznámenia o popretí pohľadávky. Lehota, uvedená v § 124 ods. 3 ZKR, je lehotou zákonnou a hmotnoprávnou, takže incidenčná žaloba musí byť najneskôr v posledný deň lehoty doručená incidenčnému súdu. Zmeškanie tejto zákonnej lehoty nemožno odpustiť. Včasné podanie incidenčnej žaloby je zákonným predpokladom jej úspechu. Podľa názoru žalovaného je preto potrebné, aby sa súd primárne vysporiadal s včasnosťou podaní incidenčnej žaloby, keďže lehota na podanie incidenčnej žaloby uplynula dňa 8. 2. 2016, preto sa javí, že žaloba, osobne podaná dňa 9. 2. 2016, mohla byť podaná oneskorene. Rovnako sa žalovaný domnieva, že nárok žalobcu trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Zákonná úprava reštrukturalizácie predstavuje prísne formalizovaný postup, v ktorej vyžaduje aktívny odborný prístup veriteľov. Ak bola pohľadávka veriteľa popretá, môže sa veriteľ domáhať na súde určenia svojej pohľadávky. Žaloba o popretie pohľadávky sa vždy podáva proti dlžníkovi a nič na tom nemení ani skutočnosť, že pohľadávku poprel správca. Keďže v danom prípade žalovaný ako reštrukturalizačný správca dlžníka poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu ako veriteľa, mal žalobca právo žalobou podanou včas na súde domáhať sa určenia svojej pohľadávky a toto svoje právo mal uplatniť, teda žalobu mal podať priamo proti dlžníkovi, teda proti L. L.. Žalobu preto navrhuje zamietnuť.
Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie, kde vykonaním listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Žilina č. konania 18R 2/2015 zo dňa 29. 10. 2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka L. L. s miestom podnikania F. XXXX/XX, XXX XX A., IČO: 37 096 290. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 213/2015 zo dňa 5. 11. 2015. Účinky povolenia reštrukturalizácie preto nastali dňa 6. 11. 2015. Posledný deň prihlasovacej lehoty na podanie prihlášok v reštrukturalizácii bol deň 7. 12. 2015, keďže koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 6. 12.2015, čo bola nedeľa. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol potom deň 7. 1. 2016 (ide opäť o posunutú lehotu, keďže posledný deň lehoty pripadol na sviatok Troch kráľov 6. 1. 2016). Posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby tak bol deň 8. 2. 2016, keďže 30. deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok v zmysle § 124 ods. 4 ZKR pripadol na sobotu 6. 2. 2016, preto sa lehota na podanie žaloby posunula na pondelok 8. 2. 2016, teda do najbližšieho pracovného dňa.
Z prihlášky pohľadávky na č. listu 6, 7 súd zistil, že ňou žalobca prihlásil do reštrukturalizácie vedenej na dlžníka L. Suchánka svoj nárok, vzniknutý na základe Zmluvy o dielo č. 2/2014, v celkovej výške 20.228,26 eur.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem: Podľa § 124 ods.1 z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.
Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. Podľa § 124 ods.2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Podľa § 124 ods.4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 203a ods.1 ZKR do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 203a ods.2 ZKR ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 203a ods.3 ZKR lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania. Podstatným pre posúdenie veci je uviesť, že v konaní ide o žalobu o určenie výšky popretej pohľadávky v reštrukturalizácii. V zmysle § 124 ods.4 ZKR je pasívne legitimovaným subjektom v tomto prípade sám dlžník, hoci pohľadávku v reštrukturalizácii popiera v zmysle § 124 ods.2 ZKR subjekt odlišný od dlžníka a to správca. Ide o rozdiel oproti incidenčným žalobám v konkurze, kde je subjekt, ktorý prihlásenú pohľadávku popiera a pasívne legitimovaný subjekt, totožný. V posudzovanej veci bola žaloba podaná proti správcovi a nie dlžníkovi, teda nie proti pasívne legitimovanému subjektu, preto musel súd podanú žalobu zamietnuť. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote na jej podanie. Reštrukturalizácia dlžníka L. L. bola povolená uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 18R 2/2015 z 29.10.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.213/2015 z 5.11.2015 (účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali dňa 6.11.2015). Posledným dňom na prihlásenie pohľadávok v zmysle § 121 ZKR bol pondelok 7.12.2015 (keďže koniec lehoty pripadol na nedeľu 6.12.2015, lehota sa predĺžila do najbližšieho pracovného dňa). Posledným dňom na popieranie prihlásených pohľadávok v zmysle § 124 ods.2 ZKR bol štvrtok 7.1.2016 (keďže koniec lehoty pripadol na sviatok Troch kráľov 6.1.2016, lehota sa opäť v zmysle § 203a ods.2 ZKR predĺžila do najbližšieho pracovného dňa). Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ods.4 ZKR potom bol pondelok 8.2.2016 (opäť došlo k posunutiu lehoty, keďže jej koniec pripadol na sobotu 6.2.2016). Ak žalobca podal žalobu na súde osobne dňa 9.2.2016, súd konštatuje, že žaloba bola podaná oneskorene a aj z tohto dôvodu ju musel zamietnuť. Na dôvažok súd uvádza, že v zmysle § 203a ods.3 ZKR lehota na podanie incidenčnej žaloby má hmotnoprávnu povahu, kedy nestačí, aby podanie bolo dané posledný deň lehoty na poštovú prepravu, ale je potrebné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň na súde (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. Septembra 2001, sp.zn. 29 Cdo 2226/99, publikovaný ako Rc 44/2002, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp.zn. 2 Obdo V 25/2012, ZSP č.54/2014). V posudzovanej veci žaloba bola podaná osobne na súde deň po lehote na jej podanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého zákonného ustanovenia: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd konštatuje, že žalovaný mal vo veci plný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko súd žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,
nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura, nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalovaný ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby (za každý úkon 66,- eur) a to konkrétne za: prevzatie veci a prvá porada s klientom (plnomocenstvo udelené dňa 05.04.2016), písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 06.04.2016, zastupovanie žalovaného na pojednávaní dňa 07.06.2016, 3x režijný paušál (3x8,58eur), náhradu za stratu času 57,20 eur, náhradu cestovných výdavkov 32,31 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 313,25 eur.
Súd preskúmal trovy konania uplatnené žalovaným, pričom musel skonštatovať, že úspešnému účastníkovi v incidenčnom konaní patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 17/2006). Preto súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z neurčitku a za jeden úkon právnej služby priznal žalovanému náhradu tarifnej odmeny advokáta v sume zodpovedajúcej jednej trinástine výpočtového základu platného v čase vykonania úkonu. Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2016 predstavuje sumu 66,00 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 313,25 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie: a) príprava a prevzatie zastúpenia (dňa 05.04.2016) podľa § 13a ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumu 66,00 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 eur, t.j. suma 74,58 eur,
b) písomné podanie na súd (vyjadrenie sa k žalobe dňa 06.04.2016) podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky - tarifná odmena v sume 66,00 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 eur, spolu 74,58 eur,
c) účasť na pojednávaní dňa 07.06.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky sumu 66,00 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 eur, t.j. suma 74,58 eur,
d) titulom náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v sume 57,20 eur (14,30 eur x 4 polhodiny) za 4 polhodiny na ceste Ružomberok - Žilina a späť dňa 07.06.2016, 4 x suma 14,30 eur (rok 2016),
e) titulom náhrady cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky v sume 32,31 eur na trase Ružomberok - Žilina a späť cestou na pojednávanie dňa 07.06.2016
- náhrada za kilometre (125,6 km x 0,183 eur) = 22,98 eur,
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (vozidlo: VW POLO, EČV: DK-133BB, palivo: benzín, spotreba: 6,00 L) (125,6 km, pri priemernej spotrebe - 6,00 L/100km a cene paliva 1,238 eur (benzín), v uplatnenej výške = 9,33 eur
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému v celkovej výške 313,25 eur na účet právneho zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).