Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 223051, právne zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému Spoločenstvo DARGOV 1, H. Q. X, 066 01 Humenné, IČO: 37 870 424, právne zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o uloženie povinnosti umožniť žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach rozhodovať, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 10.02.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal o uloženie povinnosti žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach rozhodovať.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v bytovom dome na H. Q. XXXX/X,X v Humennom zapísaného na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Humenné.

Žalovaný je zapísaný v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov, vedeným Ministerstvom vnútra SR a vykonáva správu bytového domu na H. Q. XXXX/X,X v Humennom.

Žalobcovi ako vlastníkovi nebytového priestoru bola doručená pozvánka na schôdzu zhromaždenia spoločenstva, zvolanú na požiadanie predsedu, ktorá sa mala konať dňa 15.01.2015 o 18.00 hod.

Za žalobcu, ktorý je právnickou osobou, sa schôdze zúčastnil jeho zamestnanec, ktorý predsedníčke žalovaného predložil poverenie žalobcu na účasť na tejto schôdzi. Štatutárna zástupkyňa žalovaného od zamestnanca žalobcu požadovala splnomocnenie v zmysle ust. § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. s úradne overeným podpisom, pričom na základe predloženého poverenia odmietla účasť zamestnanca žalobcu na schôdzi vlastníkov a hlasovaním na schôdzi rozhodovať. Vyzvala ho, aby zo schôdze odišiel, čo sa však nestalo, preto schôdzu zrušila. Mal za to, že žalovaný porušuje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. a žalobcovi bráni vo výkone vlastníckeho práva, ktorým je bránenie účasti

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, preto podal predmetnú žalobu na súd.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosti umožniť žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach rozhodovať. Táto povinnosť však žalovanému vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z., preto uloženia takejto povinnosti súdom je duplicitné a nadbytočné. Ak by súd takúto povinnosť uložil, bol by to nevykonateľný rozsudok. Žalovaný sa plneniu povinnosti nevyhýba, avšak v danom prípade došlo k odmietnutiu práva konkrétnej osoby ako údajného zástupcu žalobcu, a to z dôvodu nepreukázania sa oprávnenia takejto osoby na zastupovanie či už na základe plnej moci alebo na základe poverenia podľa § 15 Obchodného zákonníka. V danom prípade je v danom prípade potrebné použiť analogicky § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., týkajúce sa overenia podpisu na splnomocnení aj pre poverenie zamestnanca podľa § 15 ObZ. Navyše predložené poverenie neobsahovalo príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach ani nešlo o poverenie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Keďže išlo o poverenie len na konkrétne zhromaždenie konané dňa 15.01.2015, K.. H. Y. nemal a ani nemá automaticky oprávnenie na zastupovanie žalobcu na všetkých zhromaždeniach týkajúcich sa predmetného bytového domu. Poverenie predložené K.. H. Y. nespĺňalo obsahové a formálne náležitosti, preto žalovaný nemal inú možnosť ako toto poverenie neuznať ako doklad preukazujúci splnomocnenie (poverenie) pre K.. H. Y. na zastupovanie žalobcu podľa § 15 ObZ. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom zástupcu žalovaného, výsluchom svedka K.. H. Y. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä výpisom LV č. XXXX, pozvánkou na schôdzu zhromaždenia, vyjadrením Slovenského zväzu bytových družstiev, výpisom z registra MV SR, poverením žalobcu pre K.. H. Y., vyjadreniami žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že Bytové družstvo Humenné je vlastníkom nebytového priestoru , ktorý sa nachádza v bytovom dome žalovaného. Teda ako vlastníkovi mu bolo doručené predvolanie na zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 15.01.2015 spoločne s programom, ktorý sa týkal technickej stránky. Z tohto dôvodu Bytové družstvo poverilo účasťou na zhromaždení svojho zamestnanca K.. H. Y., ktorý je na bytovom družstve technickým vedúcim. Po schôdzi ich informoval, že mu nebolo akceptované poverenie, ktoré bolo predložené a spoločenstvo vyžadovalo overené poverenie a pokiaľ nebolo predložená, schôdza bola rozpustená. Mal za to, že na predmetnú schôdzu postačovalo poverenie dané podľa § 9 Zákonníka práce, keďže právnická osoba poverila svojho zamestnanca a nie overené poverenie, tak ako na tom trvalo spoločenstvo. Ďalej uviedol, že družstvo má záujem zúčastňovať sa týchto schôdzí, no zo strany žalovaného sú odmietané takéto poverenia.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Podanou žalobou sa domáhal aj toho, aby sa žalobca mohol prostredníctvom svojich zamestnancov zúčastňovať jednotlivých schôdzí, pričom z postoja právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že nie sú ochotní akceptovať takéto poverenia. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o určovaciu žalobu ani o žalobu na plnenie. Je síce pravdou, že žalobca v prípade, ak nesúhlasí s hlasovaním na schôdzi, môže sa obrátiť na súd, ale cieľom tohto konania je, aby sa mohol zúčastňovať vôbec týchto schôdzí a hlasovať a potom v prípade potreby sa obrátiť na súd. Žalobca je právnickou osobou, ktorá koná na základe poverení prostredníctvom fyzickej osoby a preto nie je dôvod, aby predkladal nejaké splnomocnenia. Zákon nestanovuje presnú formu tohto poverenia, ale poverenie je vždy písomné a podpísané štatutárnym zástupcom žalobcu. Mal za to, že podaná žaloba je dôvodná, petit je vykonateľný a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si trovy konania.

Právny zástupca žalovaného vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že k danej okolnosti došlo z dôvodu, že zamestnanec žalobcu, ktorý bol na schôdzi prítomný, sa nepreukázal občianskym preukazom a zo strany žalovaného bola pochybnosť, či je zamestnancom žalobcu. Rovnako nepreukázal žiaden pracovno-právny vzťah k žalobcovi. Medzi žalobcom a žalovaným sú dlhodobo narušené vzťahy a bola obava, aby takéto hlasovanie mohlo byť spochybňované na súde. Mal za to, že žalobca sa domáha určovacej žaloby, ktorú považoval za nedôvodnú. V danej veci nie je daný naliehavý právny

záujem na strane žalobcu a ním naformulovaný petit je nevykonateľný, taktiež neurčitý. Ďalej uviedol, že pokiaľ príde poverený zamestnanec žalobcu, jeho úkony bude spoločenstvo rešpektovať. Žalobca má právo zúčastniť sa schôdzí, pričom zákon neurčuje obsahovú stránku týchto poverení, ale samotný zákon o vlastníctve bytov v prípade hlasovania vyžaduje overené splnomocnenie tretej osoby. Čiže sám zákon predpokladá určitú mieru opatrnosti pri hlasovaní o jednotlivých podstatných náležitostiach, kedy vyžaduje osvedčený podpis, taktiež aj občiansky zákonník sankcionuje tretiu osobu, pokiaľ splnomocnený pracovník prekročí svoje poverenie. Samotný spor nastal vlastne na tom, že išlo o poverenie bez osvedčeného podpisu štatutárneho zástupcu, pričom ani samotný petit žaloby túto otázku nerieši. Obsahovú stránku poverenia nikto nespochybnil. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

Svedok K.. H. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu - Bytového družstva Humenné, kde pracuje ako technický námestník. Na schôdzu, ktorá sa konala dňa 15.01.2015, sa dostavil na základe predvolania s tým, že pri prezentácii predložil poverenie od bytového družstva, avšak predsedníčka spoločenstva požadovala overené splnomocnenie. Po vzájomných vyjadreniach, predsedníčka spoločenstva odmietla akceptovať poverenie a požiadala ho, aby z miestnosti odišiel. Pokiaľ tak neurobil, schôdzu ani neotvorila s odôvodnením, aby tam nebola osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Dôvodom neakceptovania poverenia bola skutočnosť, že nebolo notársky overené. Nevedel uviesť, či v minulosti od neho nejaké doklady preukazujúce, že je zamestnancom bytového družstva, vyžadovali. V predchádzajúcom období však bol u predsedníčky spoločenstva odstraňovať nejaký technický problém, a vtedy od neho žiaden doklad o tom, že je zamestnancom bytového družstva nežiadala. Bolo to niekedy v roku 1999 - 2000, pričom on je zamestnancom bytového družstva od roku 1996. Zároveň s pani R. viackrát telefonicky komunikoval, a to i v čase, keď bola predsedníčkou spoločenstva.

Slovenský zväz bytových družstiev vo svojom stanovisku zo dňa 08.01.2015 podal výklad zastupovania právnickej osoby a ustanovení týkajúcich sa konania za právnickú osobu. V stanovisku uviedol nasledovné :

- ak je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo jeho člen alebo ktorýkoľvek jej zamestnanec na základe poverenia.

Poverenie nie je plnomocenstvo. Ak štatutárny orgán družstva poverí svojho zamestnanca účasťou a hlasovaním na schôdzi vlastníkov, nie je tento zamestnanec zástupcom družstva na základe plnomocenstva, ale na základe poverenia, keďže je s družstvom v pracovnoprávnom vzťahu.

- podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže na hlasovanie splnomocniť „inú osobu“, aby ho zastupovala.

Poverený zamestnanec družstva nie je „ iná osoba“, tak ako to má na mysli tento zákon. Je vždy potrebné rozlišovať, či niekto koná na základe plnomocenstva alebo poverenia. Zamestnanec družstva nemusí mať na poverení overený podpis štatutárneho zástupcu. Je jasné, že za právnickú osobu musí niekto koná. Zamestnanec koná na základe poverenia a nie na základe plnomocenstva. Právnická osoba svojho zamestnanca, aby v určitých alebo vo všetkých veciach konala za ňu poveruje a nie splnomocňuje. Právnická osoba inú osobu (mimo pracovnoprávneho vzťahu s ňou) splnomocňuje a nie poveruje. V tom je rozdiel vzniknutého problému.

Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na H. Q. XXXX/X v Humennom, parc. č. XXXX o výmere 161 m2, zastavané plochy a nádvoria, súp. č. XXXX, parc.č. XXXX o výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, súp. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 3094/218114.

Žalovaný je zapísaný v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov, vedeným Ministerstvom vnútra SR a vykonáva správu bytového domu na H. Q. XXXX/X, X v Humennom.

Podľa pozvánky zo dňa 08.01.2015 bol žalobca ako člen zhromaždenia Spoločenstva Dargov 1, Humenné pozvaný na schôdzu zhromaždenia, ktorá sa mala konať dňa 15.01.2015 o 18.00 hod.

Pozvánka obsahovala aj údaj o tom, že účasť na schôdzi je dôležitá, rovnako i inštrukcie v prípade neúčasti na schôdzi. V prípade neúčasti mal člen poveriť zastupovaním inú plnoletú osobu prostredníctvom splnomocnenia a s úradne overeným podpisom. Súčasťou poverenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať.

Poverením zo dňa 14.01.2015 Bytové družstvo Humenné, Laborecká 17, 00 37 Humenné, IČO: 223051 zastúpené Ing. Martou Sadloňovou, predsedníčkou Bytového družstva Humenné, poverilo svojho zamestnanca K.. H. Y., vedúceho technického úseku, na zastupovanie Bytového družstva Humenné ako vlastníka nebytového priestoru v bytovom dome, spoluvlastníka spoločných častí a zariadení bytového domu na Zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu DARGOV 1, H. Q. X, X v Humennom konanom dňa 15.01.2015, aby v jeho mene rozhodoval za tieto nebytové priestory hlasovaním v počte hlasov 1 o všetkých veciach týkajúcich sa správy, prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktoré sa budú prejednávať na tomto zhromaždení.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka; ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka; ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka; podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka; Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka; kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka; družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Podľa § 243 ods. 1 Obchodného zákonníka; predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

Podľa § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka; predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

Podľa § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka; predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

Podľa § 243 ods. 6 Obchodného zákonníka; predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce; v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.

V danom prípade žalobca žiadal, aby súd umožnil žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, a to v súlade s ust. § 9 Zákonníka práce, nakoľko družstvo ako právnická osoba poverila svojho zamestnanca. Súd má však za to, že dané ustanovenie nie je možné použiť, nakoľko sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, ale ide o vzťah voči tretím osobám navonok. Vzhľadom k tomu, že účastníci právneho vzťahu sú právnickými osobami je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka. Právnická osoba koná, t.j. prejavuje vôľu navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorý je osobou oprávnenou konať vo všetkých veciach spoločnosti podľa zmluvy o zriadení právnickej osoby, podľa zakladateľskej listiny a alebo podľa zákona. Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, pričom podľa § 243 ods. 3 ObZ, ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. V danom prípade štatutárny orgán žalobcu, za ktorý koná jeho predseda, písomne poverilo svojho zamestnanca účasťou na zhromaždení spoločenstva Dargov 1. Súd má za to, že sa predmetné poverenie je splnomocnením na všetky úkony, ku ktorým pri prevádzkovaní podniku dochádza. Žiadne ustanovenie obchodného zákonníka na predmetné poverenie nevyžaduje úradne overený podpis. Zároveň žalobca poveril svojho zamestnanca, ktorý u žalobcu vykonáva funkciu vedúceho technického úseku. Zároveň súd má za to, že sa nejedná o situáciu podľa §14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome; a to z dôvodu, že žalobca nesplnomocnil inú, tretiu osobu, ale účasťou na zhromaždení poveril svojho zamestnanca, ktorý patrí k tejto právnickej osobe. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetné poverenie spĺňalo náležitosti splnomocnenia na zastupovanie podľa Obchodného zákonníka, ktoré nevyžaduje úradne overený podpis splnomocniteľa. Zároveň keďže súd každé podanie posudzuje podľa obsahu, posúdil predmetné podanie označené ako poverenie, ako splnomocnenie. Preto súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach , ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Zároveň žalobca ako vlastník musí mať právo vykonávať svoje vlastnícke právo.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že podpis žalobcu na splnomocnení by musel byť úradne overený len v prípade, ak by žalobca nesplnomocňoval svojho zamestnanca, ktorý má ako vedúci technického úseku v náplni aj túto činnosť, ale splnomocnil by podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., inú, cudziu osobu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.; v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania, súd preto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.