Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6P/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. X., B.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: W. X., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. XX, B. T. B. P., zastúpená advokátskou kanceláriou SP & R s.r.o., so sídlom v Bratislave, Maróthyho 6, a otca: H. X., B.. XX.XX.XXXX, X. J. L. X, XXX XX R., T., O. Č. X. B.N. XXXX/XX, B., v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Otec sa povinný platiť zvýšené výživné na maloletého W. X., B.. XX.XX.XXXX a to zo sumy 33,20 Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 27.05.2015.

Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 27.05.2015 do 31.05.2016 vo výške 1.055,60 Eur súd povoľuje otcovi splácať, spolu s bežným výživnom, v mesačných splátkach po 20,-Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, č.k -54 zo dňa 12.11.2007 v časti výšky výživného na maloletého W..

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného plateného zo strany otca na maloletého W. na sumu 150,- Eur, s účinnosťou od podania návrhu. Uviedla, že manželstvo s otcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, č.k. -54 zo dňa 12.11.2007, kde bolo určené výživné na toho času plnoletého J. a na mal. W. vo výške po 33,19 Eur. V tom čase mal maloletý W. 2,5 roka, maloletý je žiakom 9. ročníka základnej školy, od septembra 2015 nastupuje na strednú školu. Hráva volejbal, florbal, futbal. Má mesačné náklady na nájom vo výške 193,49 Eur mesačne.

Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že sa zdržuje v Macedónsku, na Slovensko chodí tak na 2 - 3 mesiace. Nepracuje cca 12 rokov, na Slovensko chodí len na leto k zmrzlinárom. V Macedónsku býva v rodičovskom dome, je tam 40% nezamestnanosť.

Kolízna opatrovníčka navrhla určiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne od podania návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením potvrdenia o príjme matky, potvrdení o predpokladanom príjme zamestnávateľov, pričom zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, č.k -54 zo dňa 12.11.2007, bolo rozvedené manželstvo matky a otca, súd zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti matky s tým, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého T. sumou po 33,20 Eur - 1.000,-Sk mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V tomto konaní súd vychádzal z príjmu matky vo výške 342,40 Eur mesačne, otec bol v čase rozhodnutia nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce.

Matka maloletého je zamestnaná, v januári 2016 dosiahla príjem 387,13 Eur mesačne, za mesiac február vo výške 276,64 Eur mesačne. Od 15.03.2016 zmenila zamestnávateľa, za pomernú časť mesiaca marec 2016 dosiahla príjem 208,54 Eur bez daňového bonusu, za mesiac apríl dosiahla príjem 560,- Eur vrátane daňového bonusu a dochádzkového bonusu, ktorý je vyplácaný vo výške 60,- Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J..

Otec maloletého prevažnú časť roka žije v Macedónsku, v rodičovskom dome, cez letné mesiace chodí na Slovensko za účelom brigád pri výrobe zmrzliny. Podľa vyjadrenia otca je 12 rokov nezamestnaný. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J..

Maloletý W., navštevuje 1. ročník strednej školy, má bežné výdavky.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy výživného dôvodné vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane maloletého W.. Výživné bolo posledne určené pred cca 8,5 rokmi. Otec je dlhodobo nezamestnaný, už v čase pôvodného rozhodnutia

o výživnom bol nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce. Otec sa podľa jeho vyjadrenia zdržuje prevažne v Macedónsku, súd však poukazuje na to, že otec má trvalý pobyt uvedený ako Mesto Nové Mesto nad Váhom, má slovenské občianstvo, ovláda slovenský jazyk, preto by sa mal pokúsiť o získanie zamestnania, ktoré by mu zabezpečilo trvalý príjem na Slovensku, v okolí Nového Mesta nad Váhom. V okolí Nového Meste nad Váhom je vysoká zamestnanosť, súd zabezpečil v konaní správy viacerých spoločností, z ktorých vyplynulo že uvedené spoločnosti mali voľné pracovné pozície v roku 2015 a na začiatku roku 2016 s tým, že príjímali zamestnancov so vzdelaním ako má otec, bez praxe, s príjmom 420,- až 725,- Eur, z tohto príjmu súd pri určení zvýšeného výživného aj vychádzal. Otec v konaní netvrdil ani nepreukázal také zdravotné problémy, ktoré by mu neumožňovali nájsť si zamestnanie. Je predsa nemysliteľné, aby prevažnú väčšinu potrieb maloletého W. hradila matka. Pri určení výšky zvýšeného výživného súd prihliadol i k vyššie uvedenému príjmu matky. Maloletý W. navštevuje 1. ročník strednej školy, má štandardné výdavky. Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 27.05.2015.

Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 27.05.2015 do 31.05.2016 vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 5 dní mesiaca máj 2015 vo výške 14,- Eur (120,- Eur - 33,20 Eur = 86,80 Eur : 31 dní x 5 dní) a za mesiac jún až december 2015 a za mesiac január až máj 2016 vo výške 1.041,60 Eur (86,80 x 12 mesiacov) spolu vo výške 1.055,60 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.

V konaní sa nepreukázali tvrdenia otca o prispievaní na výživu maloletého nad súdom určené výživné v otcom tvrdenej výške, tieto skutočnosti nevyplynuli ani z pohovoru s maloletým. Pokiaľ otec dal maloletému finančné prostriedky v určitej výške, tieto súd považoval za dary, keďže boli dávané priamo do rúk maloletého.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, č.k -54 zo dňa 12.11.2007 v časti výšky výživného na maloletého W..

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.