Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/104/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Y. XX, Y., občan SR, právne zastúpená JUDr. Róbert Slamka, advokát so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporcovi: M. N., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. V. XXX, G., občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a mi e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 287,82 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka a.s., pobočka Žilina, číslo účtu: XXX XXX XXXX/ XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2015 domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal označeného odporcu na zaplatenie sumy 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 1.500 eur od podania návrhu až do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 15.12.2014 podpísala s S. ako dlžníkom a navrhovateľka ako veriteľ zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, a to prevodom z bankového účtu veriteľa na bankový účet dlžníka. V predmetnej zmluve o pôžičke dlžník uviedol namiesto svojho bankového účtu bankový účet odporcu a v rovnaký deň 15.12.2014 bol predmet zmluvy t.j. 1.500 eur odoslaný z bankového účtu navrhovateľky na bankový účet odporcu. Má zato, že v tomto prípade medzi zmluvnými stranami k takejto dohode nikdy nedošlo, nakoľko nedošlo k prevzatiu predmetnej sumy dlžníkom, takže nikdy zmluva nenadobudla platnosť. Peniaze boli odoslané navrhovateľkou odporcovi bez právneho dôvodu a tieto do dnešného dňa navrhovateľke nevydal. Týmto konaním sa odporca bezdôvodne obohatil, čím získal majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, pokiaľ navrhovateľka sa domáha od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý opiera o zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi ňou ako veriteľkou a Máriou Kozákovou ako dlžníčkou a neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke navrhovateľka odôvodňuje nesplnením podmienok ohľadom odovzdania predmetu pôžičky poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami, t.j. medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a dlžníčkou došlo výslovne a nepochybne k určeniu platobného miesta, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané a ktorý účet bol bližšie špecifikovaný v zmluve o pôžičke. Zmluvné strany majú možnosť dohodnúť akékoľvek platobné miesto a v prípade prevodu finančných prostriedkov bankovým účtom môže ním byť akýkoľvek účet. Ako irelevantné a nelogické sa javí aj tvrdenie navrhovateľky, že k určeniu účtu tretej osoby ako platobného miesta by mohlo dôjsť len v prípade, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú. K tejto dohode došlo a vyplýva to už len z toho, že účastníčky zmluvy o pôžičke takéto

určenie platobného miesta uviedli priamo do znenia zmluvy a samotný dlžník v zmluve prehlásil a svojím podpisom potvrdil prevzatie sumy, ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke a pôžička bola poskytnutá dlžníčke pred podpisom zmluvy. Preto akékoľvek tvrdenia zo strany navrhovateľky o tom, že nedošlo k prevzatiu predmetnej sumy dlžníčkou, z ktorého dôvodu považuje navrhovateľka uzavretú zmluvu za neplatnú, sú účelové a zavádzajúce. Dôvody, na základe ktorých sa navrhovateľka domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu považuje za právne irelevantné.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi a navrhovateľka zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2014 uzatvorila s cieľom poskytnúť pôžičku priamo S. ako dlžníčke na jej bankový účet, pričom k odovzdaniu predmetnej pôžičky však nikdy nedošlo, čo potvrdzuje príkaz na úhradu zo dňa 15.12.2014, ktorým navrhovateľka previedla sumu 1.500 eur na bankový účet odporcu. Keďže k odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníčkou nedošlo, navrhovateľka považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú, preto peniaze, ktoré boli poukázané na účet odporcovi boli bez právneho dôvodu. Na výzvu odporca nereagoval, a teda sa bezdôvodne obohatil, čím získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

Odporca v priebehu konania zotrval na písomnom vyjadrení k podanému návrhu. Účet, ktorý je v zmluve o pôžičke uvedený a na základe ktorej sa navrhovateľka domáha uplatneného nároku, je len platobným miestom, na ktoré boli finančné prostriedky v prospech dlžníčky Márii H. poskytnuté. Účet, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky s týmto účtom mala dispozičné oprávnenie aj dlžníčka a s ňou odporca žije v partnerskom vzťahu. Samotná dlžníčka prehlásila, že potvrdzuje prevzatie sumy, a teda vzhľadom na to považuje túto žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Ide len o dohodnuté platobné miesto a zmluva je kontraktom, kde dôjde k dohode tak rovnako aj k dohode o platobnom mieste, a teda v prípade, ak navrhovateľke ako veriteľke neboli vrátené prostriedky z titulu zmluvy o pôžičke, má v konaní žalovať dlžníčku. V tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je navrhovateľka ani aktívne vecne legitimovaná.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.12.2014 medzi navrhovateľkou - veriteľ a dlžníčkou S. H. súd zistil, že predmetom zmluvy o pôžičke je požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, ktorá pôžička bola poskytnutá dlžníkovi pred podpisom tejto zmluvy prevedením peňazí z bankového účtu veriteľa na bankový účet dlžníka označený číslom 5063307918/0900. Zároveň v citovanej zmluve dlžník prehlásil a svojím podpisom potvrdil prevzatie sumy uvedenej v zmluve o pôžičke a dohodli sa, že dlžník vráti veriteľovi dlh jednorazovo v lehote do 28.2.2015.

Z príkazu na úhradu platiteľa (navrhovateľka) v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. súd zistil, že bola poukázaná dňa 15.12.2014 suma 1.500 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX tak, ako je číslo účtu identifikované v zmluve o pôžičke.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 1.500 eur a svoj nárok skutkovo vymedzuje tak, že uzavrela dňa 15.12.2014 s dlžníčkou S. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, a to prevodom z bankového účtu veriteľa na bankový účet tretej osoby ako miesta, kam má byť prevedený predmet pôžičky. Má zato, že v tomto prípade medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke k takejto dohode nikdy nedošlo, nakoľko nedošlo k prevzatiu predmetnej sumy dlžníkom, takže nikdy zmluva nenadobudla platnosť. Navrhovateľka teda vymedzila pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný. Táto skutočnosť vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv. Odporca namietal, že on o pôžičke nemal vedomosť, s účtom, na ktorý dlžník prevzal finančné prostriedky disponoval aj dlžník. Zo skutkového zistenia nepochybne vyplynulo, že dňa 15.12.2014 bola uzavretá dohoda o pôžičke, ktorej veriteľkou bola navrhovateľka a ako dlžník je uvedená iná osoba ako odporca. V prípade dohody o pôžičke zo dňa 15.12.2014 sa vôľa účastníkov zmluvy zhodovala s ich prejavom, keď navrhovateľka poskytla pôžičku bezhotovostným prevodom a dlžník potvrdil prevzatie sumy. Je potrebné poznamenať, že zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Konštantná judikatúra nevyžaduje fyzické predanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a nedôvodným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Na základe dohody týchto zmluvných strán bola požičaná suma 1.500 eur poukázaná v ten istý deň na účet označený dlžníkom tj. účet odporcu (tretej osoby) a uskutočnením prevodu v danom prípade dňa 15.12.2014 sumy 1.500 eur na účet odporcu bola tak splnená podmienka predania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade i nastalo, keď túto skutočnosť (prevzatie predmetu pôžičky) dlžník v zmluve potvrdil. Právnym základom uplatňovaného nároku, od ktorého navrhovateľka odvodzuje vznik bezdôvodné obohatenie na strane je zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľkou ako veriteľom a dlžníčkou S. H. na základe ktorého sumu 1.500 eur plnila na bankový účet tretej osoby tj. odporcu ako platobného miesta. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že jej plnením odporcovi tento získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatil. V danom prípade súd je toho názoru, že právnym dôvodom plnenia navrhovateľky bola zmluva o pôžičke a na strane odporcu tak nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Podmienka, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. To znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V danom prípade však existoval právny dôvod plnenia (zmluva o pôžičke) a teda navrhovateľka sa nedôvodne voči odporcovi domáha súdnej ochrany, a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a právny zástupca odporcu podaním zo dňa 8.6.2016 (č.l. 50 spisu) vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 287,82 eur za 3 úkony právnej pomoci (dňa 27.1.2016 prevzatie a príprava právneho zastúpenia, dňa 16.2.2016 písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu k návrhu, dňa 8.6.2016 účasť na pojednávaní); jeden úkon á 79,95 eur + režijný paušál á 71,37 eur + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 287,82 eur na účet právneho zástupcu odporcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).