Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: N. O., U.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., občan SR proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina pod sp. zn. RK-PC-210/15-EK zo dňa 28.12.2015 vo veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. Bratislava ,IČO:35 792 752 proti odporcovi: N. O.I., U.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX podľa § 45 ods. l písm. i, l zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku na tom základe, že dňa 14.01.2016 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp.zn. RK-PC-2010/15-EK zo dňa 28.12.2015 vo veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti odporcovi v tomto konaní navrhovateľovi, na základe ktorého bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu 1340,78 eur. Navrhovateľ so zaplatením tejto sumy nesúhlasí, považuje rozsudok za nezákonný z nasledovných dôvodov: rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania zo dňa 21.10.2013 považuje za neplatnú. Ako spotrebiteľ bol pri vyjednávaní v slabšej pozícii, nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, rozhodcovskú zmluvu nevyjednával, ale bol povinný celú zmluvu prijať bez možnosti do nej zasiahnuť. Aj podľa rozhodnutia súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa t.j. po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nie je tak bdelý. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vidí aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora v neprimeranej vzdialenosti od miesta rozhodcovského konania, lebo už samotná vzdialenosť 130 km je odradzujúca. Odporca mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č . XXXXXXXXXX poskytol úver vo výške 900 eur, mesačný splátka úveru bola stanovená vo výške 48,22 eur a počet splátok bol 42. Výška úroku resp. odmeny vzťahujúca sa k poskytnutému úveru je neprimerane vysoká, dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnutú úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Odporca v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v čase podpisu zmluvy ako aj dodatočne v lehote 14 dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Je podstatné, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pri získanie úveru teda, že k jej uzavretiu vôbec nemuselo dôjsť, a ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy- odstúpením od zmluvy. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda z hľadiska transparentnosti nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa, naviac keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok, preto bola individuálnym spôsobom uzavretá osobitná rozhodcovská zmluva. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. K neprimeranosti úrokov uviedol, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsobom ,mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, preto žiadal žalobu zamietnuť.

Súd konal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods.2 OSP , zástupca odporcu svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil podľa § 101 ods.2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 14.10.2013 č.l.36-37 spisu, splátkového kalendára č.l.38-39 spisu, zmluvných podmienok č.l.43 spisu, rozhodcovského spisu č.l.45-84 spisu, dokladu o výške úrokovej miery platnej v eurozóre pre spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy 85a a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že mu nebolo vysvetlené čo je rozhodcovské konanie, nemal vedomosť čo rozhodcovská zmluva znamená, nikto mu tieto skutočnosti nevysvetlil, tiež nevedel čo je rozhodcovský súd, tieto doklady podpísal pri aute, lebo zástupca spoločnosti odporcu prišiel za ním do miesta bydliska, doniesol papiere, ktoré podpísal v aute, nič sa ho nepýtali, ani nezisťovali či má nejaké dlhy, myslel si, že všetky doklady sa týkajú úverovej zmluvy, tiež nemal vedomosť, že môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, ohľadne rozhodcovskej zmluvy mu žiadne informácie neboli podané, nie je právne vzdelaný, nerozumie týmto dokladom a ani zmluvám, je absolventom SOU obuvnícke.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v čase podpisu zmluvy ako aj dodatočne v lehote 14 dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Je podstatné., či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pri získanie úverua tea, že k jej uzavretiu vôbec nemuselo dôjsť, a ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy- odstúpením od zmluvy. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda z hľadiska transparentnosti nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa, naviac keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok, preto bola individuálnym spôsobom uzavretá osobitná rozhodcovská zmluva. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. K neprimeranosti úrokov uviedol, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsobom ,mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, preto žiadala žalobu zamietnuť.

Z rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že táto bola podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere, teda všetky doklady boli navrhovateľovi predložené naraz ako uviedol navrhovateľ tieto podpísal v aute naraz, nemal možnosť sa vopred oboznámiť s ich obsahom, myslel si, že sa všetko týka len úveru. Rozhodcovská zmluva zo dňa 21.10.2013 je písaná drobným takmer nečitateľným písmom a tiež týmto písmom je zhotovená aj zmluva o revolvingovm úvere, ktorú navrhovateľ naraz podpísal, pričom nebolo mu zo strany odporcu nič vysvetlené. že ide o rozhodcovskú zmluvu, táto mu bola podľa názoru súdu priamo vnútená spolu so zmluvou o úvere, nemal vedomosť čo je rozhodcovský súd, predpokladal, že všetky doklady sa týkajú úveru o ktorý mal záujem, lebo ich podpisoval narýchlo v aute dílera

odporcu, nemal možnosť si ich prečítať, oboznámiť sa s nimi, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako slabšia strana v spore bol pod tlakom silnejšej strany v spore a to právne znalého dodávateľa, ktorý využil neznalosť a slabšiu vyjednávaciu silu navrhovateľa ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 21.10.2013 spolu so zmluvou o revolvingovom úvere táto je formulárovou zmluvou, písanou drobným písmom, nebola individuálne uzavretá, ale úplne neštandardným spôsobom v mieste bydliska navrhovateľa v aute, kde navrhovateľovi nebolo nič vysvetlené o aký úkon sa jedná, navrhovateľ je bežným právne nevzdelaným spotrebiteľom, ktorý chcel získať peniaze, nemal možnosť sa so zmluvami vopred oboznámiť, nič mu nebolo vysvetlené, nerozumel im, nemal priestor si ich vopred prečítať a porozumieť ich obsahu, myslel si, že ide výlučne o úver, preto rozhodcovská zmluva mu bola jednostranne vnútená zo strany odporcu. Súd považuje zmluvu o rozhodcovskej zmluve za formulárovú zmluvu písanú drobným a ťažko čitateľným písmom, ktorá s poukazom na okolnosti prípadu nebola individuálne dojednaná. Odporca ako dodávateľ porušil § 3 ods.5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade obe zmluvy tak rozhodcovská ako aj úverová zmluva boli naraz predložené navrhovateľovi a to v aute zamestnanca odporcu s ktorými sa navrhovateľ nemal možnosť vopred oboznámiť, teda rozhodcovská zmluva bola navrhovateľovi podsunutá na podpis spolu s úverovou zmluvou, pričom navrhovateľ predpokladal, že ide len o úver. Tiež zo strany odporcu bolo porušené ustanovenie § 3 ods.8 zákona č. 335/2014 Z.z. keď odporca opakovane uzatvára spotrebiteľské zmluvy ako subjekt, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom bol povinný v listinnej podobe pred uzatvorením zmluvy informovať v rozsahu poučenie podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu, pričom v danom prípade navrhovateľ uzatváral zmluvu mimo sídla odporcu a nebola mu poskytnutá požadovaná informácia pred samotným uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v listinnej podobe. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá v aute zamestnanca odporcu bez možnosti spotrebiteľa zistiť a byť oboznámený s obsahom rozhodcovskej zmluvy a bez náležitého vysvetlenia a poučenia nebola individuálne dohodnutá, je formulárovou zmluvou vypracovanou drobným ťažko čitateľným a pre spotrebiteľa so slabšou vyjednávacou silou, ktorý nemá právnické vzdelanie ale SOU obuvnícke je písaná ťažko zrozumiteľným písmom, ktorá bola navrhovateľovi "vnútená" spolu so zmluvou o úvere, aj keď odporca tvrdí, že bola individuálne dojednaná, súd tieto tvrdenia považuje za účelové a nepreukázané. Súd posúdil právny vzťah medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníkom ako spotrebiteľom ako spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z., Smernicu Rady 93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C 240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C - 168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa María mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL, a uviedol, že v súd v záujme ochrany spotrebiteľa ex offo preskúmal zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom konštatoval, že vzhľadom na okolnosti za ktorých bola rozhodcovská zmluva uzavretá dochádza k nerovnováhe v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu, rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemohol ju ovplyvniť, lebo nebol s ňou oboznámený a nemal možnosť sa s jej obsahom vopred oboznámiť, nebola mu vysvetlená odporcom ako dodávateľom, mohol ju ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu ani nezistil, že k zmluve o úvere mu bola "vnútená aj zmluva o rozhodcovskej zmluve". Súd takúto rozhodcovskú zmluvu preto považoval za neplatnú, na jej základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nemôže byť platným exekučným titulom.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvoingovom úvere na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 900 eur ktorú sa zviazal splácať v 42 splátkach po 48,22 eur v celkovej výške 2025,24 eur, pri RPMN 70,01%, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,20% ročne.

Výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30% teda dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, teda je v rozpore s § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a preto zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2013 je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Navrhovateľ sa týchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Za požičanú sumu 900 eur tak, navrhovateľ ako spotrebiteľ zaplatí sumu 2025,24, teda 225%. Dohodnutá výška úroku z revolvingového úveru 76,20% ročne sa prieči dobrým mravom a niekoľkonásobne prevyšuje výšku úrokov za úvery v bankách za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy t. j v októbri 2013 t.j. 11,45% ročne, teda takmer sedemnásobne. Teda zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, potom

navrhovateľ z takto neplatnej zmluvy má právo len na bezdôvodné obohatenie, teda čo navrhovateľovi poskytol po odpočítaní sumy, ktorú navrhovateľ na úver zaplatil.

Podľa § 3 ods.5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy

Podľa § 3 ods.8 zákona č. 335/2014 .Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle , ako aj v listinnej podobe v priestoroch v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. l. tohto zákona

Podľa § 45 ods. l písm. i ,l zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 46 ods. l zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prvé dve vety žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom

Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 3 ods.3 a § 3 ods.5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh včas v zákonom stanovenej lehote, lebo rozhodcovský rozsudok prevzal podľa doručenky dňa 12.01.2016 a žalobu podal na tunajšom súde dňa 02.03.2016, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30% teda dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, teda je v rozpore s § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a preto zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2013 je absolútne neplatná podľa § 39 neplatná. Navrhovateľ sa týchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Za požičanú sumu 900 eur tak, navrhovateľ ako spotrebiteľ zaplatí sumu 2025,24, teda 225%. Dohodnutá výška úroku z revolvingového úveru 76,20% ročne sa prieči dobrým mravom a niekoľkonásobne prevyšuje výšku úrokov za úvery v bankách za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy t. j v októbri 2013 t.j. 11,45%, teda takmer sedemnásobne. Teda zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, potom navrhovateľ z takto neplatnej zmluvy má právo len na bezdôvodné obohatenie, teda čo navrhovateľovi poskytol po odpočítaní sumy, ktorú navrhovateľ na úver zaplatil.

Výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30% teda dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, teda je v rozpore s § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a preto zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2013 je absolútne neplatná podľa § 39 neplatná. Navrhovateľ sa týchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Za požičanú sumu 900 eur tak, navrhovateľ ako spotrebiteľ zaplatí sumu 2025,24, teda 225%. Dohodnutá výška úroku z revolvingového úveru 76,20% ročne sa prieči dobrým mravom a niekoľkonásobne prevyšuje výšku úrokov za úvery v bankách za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy t.j v októbri 2013 t.j. 11,45%, teda viac ako sedemnásobne. Teda zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, potom navrhovateľ z takto neplatnej zmluvy má právo len na bezdôvodné obohatenie, teda čo navrhovateľovi poskytol po odpočítaní sumy, ktorú navrhovateľ na úver zaplatil.

Rozhodcovská zmluva bola podľa názoru súdu navrhovateľovi priamo "vnútená" spolu so zmluvou o úvere, nemal vedomosť čo je rozhodcovský súd, predpokladal, že všetky doklady sa týkajú úveru o ktorý mal záujem, lebo ich podpisoval narýchlo v aute dílera odporcu, nemal možnosť si ich prečítať, oboznámiť sa s nimi, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako slabšia strana v spore bol pod tlakom silnejšej strany v spore a to právne znalého dodávateľa, ktorý využil neznalosť a slabšiu vyjednávaciu silu navrhovateľa ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 21.10.2013 spolu so zmluvou o revolvingovom úvere táto je fomulárovou zmluvou, písanou drobným písmom, nebola individuálne uzavretá, ale úplne neštandartným spôsobom v mieste bydliska navrhovateľa v aute, kde navrhovateľovi nebolo nič vysvetlené o aký úkon sa jedná, navrhovateľ je bežným právne nevzdelaným spotrebiteľom, ktorý chcel získať peniaze, nemal možnosť sa so zmluvami vopred oboznámiť, nič mu nebolo vysvetlené, nerozumel im, nemal priestor si ich vopred prečítať a porozumieť ich obsahu, myslel si, že ide výlučne o úver, preto rozhodcovská zmluva mu bola jednostranne vnútená zo strany odporcu. Súd považuje zmluvu o rozhodcovskej zmluve za formulárovú zmluvu písanú drobným a ťažko čitateľným písmom, ktorá s poukazom na okolnosti prípadu nebola individuálne dojednaná. Odporca ako dodávateľ porušil § 3 ods.5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade obe zmluvy tak rozhodcovská ako aj úverová zmluva boli naraz predložené navrhovateľovi a to v aute zamestnanca odporcu s ktorými sa navrhovateľ nemal možnosť vopred oboznámiť, teda rozhodcovská zmluva bola navrhovateľovi podsunutá na podpis spolu s úverovou zmluvou, pričom navrhovateľ predpokladal, že ide len o úver. Tiež zo strany odporcu bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. keď odporca opakovane uzatvára spotrebiteľské zmluvy ako subjekt, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom bol povinný v listinnej podobe pred uzatvorením zmluvy informovať navrhovateľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu, pričom v danom prípade navrhovateľ uzatváral zmluvu mimo sídla odporcu a nebola mu poskytnutá požadovaná informácia pred samotným uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v listinnej podobe. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá v aute zamestnanca odporcu bez možnosti spotrebiteľa zistiť a byť oboznámený s obsahom rozhodcovskej zmluvy a bez náležitého vysvetlenia a poučenia nebola individuálne dohodnutá, je formulárovou zmluvou vypracovanou drobným ťažko čitateľným a pre spotrebiteľa so slabšou vyjednávacou silou, ktorý nemá právnické vzdelanie ale SOU obuvnícke je písaná ťažko zrozumiteľným písmom, ktorá bola navrhovateľovi "vnútená" spolu so zmluvou o úvere, aj keď odporca tvrdí, že bola individuálne dojednaná, navrhovateľ mal možnosť od nej odstúpiť, súd tieto tvrdenia považuje za účelové a nepreukázané. Súd posúdil právny vzťah medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníkom ako spotrebiteľom ako spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z., Smernicu Rady 93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C 240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C - 168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa María mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL, a uviedol, že v súd v záujme ochrany spotrebiteľa ex offo preskúmal zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom konštatoval, že vzhľadom na okolnosti za ktorých bola rozhodcovská zmluva uzavretá dochádza k nerovnováhe v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu, rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemohol ju ovplyvniť, lebo nebol s ňou oboznámený a nemal možnosť sa s jej obsahom vopred oboznámiť pred jej podpisom, nebola mu vysvetlená odporcom ako dodávateľom, mohol ju ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu ani nezistil, že k zmluve o úvere mu bola "vnútená" aj zmluva o rozhodcovskej zmluve". Súd takúto rozhodcovskú zmluvu preto považoval za neplatnú, na jej základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nemôže byť platným exekučným titulom.

Rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný na plnenia, ktoré sú právom nedovolené vo výške 2025,24 eur za poskytnutú sumu 900 eur, lebo samotné plnenie vzhľadom na neprimeranú výšku úroku z úveru 76,20% ročne predstavuje až 225% požičanej sumy čo je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné v rozpore s § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, teda v danom prípade má navrhovateľ právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, teda sumy 900 eur, ktorú navrhovateľ prevzal podľa zmluvy mínus to čo už navrhovateľ uhradil. Ďalej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R-K-PC-210/15-EK zo dňa 28.12.2015 bol navrhovateľ ako spotrebiteľ zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 48,22 eur od 02.03.2014 do 05.03.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.06.2014 do 02.06.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.07.2014 do 02.07.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.08.2014 do 25.09.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.09.2014 do 27,10.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.10.2014 do 23.11.2014, zo sumy 48,22 eur od 02.11.2014 do 22.02.2015, zo sumy 28,22 eur od 23.02.2015 do 12.03.2015, zo sumy 48,22 eur od 02.12.2014 do 12.03.2015, zo sumy 28,22 eur od 13.03.2015 do 12.04.2015, zo sumy 48,22 eur od 02.01.2015 do 12.04.2015, zo sumy 28,22 eur od 13.04.2015 do 14.05.2015, zo sumy 10,12 eur od 15.05.2015 do 22.06.2015, zo sumy 38,84 eur od 23.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 1301,94 eur od 05.02.2015 do zaplatenia pričom zmluvná pokuta nebola písomne dohodnutá, v zmluve absentuje písomná dohoda o zmluvnej pokute, preto je zmluvná pokuta s poukazom na ustanovenie § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. l Občianskeho zákonníka neplatná pre absenciu obligatórnej náležitosti písomnej formy o zmluvnej pokute.

Súd sa v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 20.06.2013, z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov vo veciach spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver. Systém ochrany zavedený aj smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade navrhovateľ podpísal zmluvu o úvere bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich obsah. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok v zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami.

Teda rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný na plnenia, ktoré sú právom nedovolené, teda rozhodcovským súdom bol porušený § 45 ods. l písm. i/ a l/ zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, teda rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v neprospech spotrebiteľa. Návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-210/15 -EK zo dňa 28.12.2015 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Navrhovateľ ako spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkoch, preto súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu podľa položky 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch vo výške 331,50 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.