Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/113/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

E. I. Š., nar.XX.X.XXXX

zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky T. N., W.. R., nar.XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. a otca J. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX-X, N. D., maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu matky o udelenie súhlasu s trvalým vysťahovaním maloletého do cudziny takto

rozhodol:

Súd d á v a matke T. N., W.. R., nar.XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. súhlas namiesto otca J. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX-X, N. D. na vysťahovanie maloletého E. I. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom ako matka do cudziny do mesta S., Č. I. C. W. I..

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2015 matka žiadala udeliť súhlas s trvalým vysťahovaním mal. E. I. do Srbska s ňou, ktorej bol zverený do opatery s tým, že odporca je oprávnený sa stretávať s maloletým dvakrát do roka po tri týždne na základe dohody a jedenkrát počas letných prázdnin v trvaní tri týždne. Uviedla, že sa viackrát ona, tiež kurátorka maloletého snažila s otcom dohodnúť na trvalom vysťahovaní s návrhom, že ho bude nosiť každé tri mesiace na dva týždne na Slovensko na adresu jej trvalého bydliska, kde by si ho otec prevzal, ako tomu bolo aj doteraz. Taktiež mu povedala, ak sa mu nepáči jej návrh, nech jej oznámi písomnou alebo ústnou formou svoje požiadavky. Reagoval s tým, že nesúhlasí s vysťahovaním do Srbska a chce to ponechať na rozhodnutí súdu. Do zahraničia s maloletým chce vycestovať z dôvodu založenia si kompletnej rodiny s terajším priateľom a otcom jej staršej dcéry N. N., nar.XX.X.XXXX v Srbsku, ktorá tam od septembra 2014 navštevuje 2.triedu základnej školy a žije s biologickým otcom v Jagodine Siokovac. S jej otcom sa dohodli, že sa o maloletú bude starať v Srbsku, kým si ona nevybaví všetky úradné náležitosti ako zverenie maloletého do opatery a súhlas s možnosťou trvalého vysťahovania, aby neporušila zákon. Jej partner súhlasí, aby s maloletým prišla žiť do Srbska a aby sa začlenil do rodiny. Chcú spoločne obidvom deťom vytvoriť kompletnú rodinu, kde nebude chýbať ani jeden z rodičov. Keď ich navštívil na Slovensku, vždy so synom vchádzal dobre, nikdy medzi deťmi nerobil rozdiely. Je si vedomý, že syn má otca a nechce mu uprieť práva a povinnosti rodiča, taktiež ani ona. Nikdy by nechcela, ani by mu nikdy nebránila v styku, či už fyzicky, telefonicky alebo prostredníctvom skypu. Poukázala na životnú úroveň, v akej by E. I. žil. Priateľ žije v rodinnom dome, má stabilnú prácu policajta, kde pracuje už 15 rokov, finančne ich zabezpečí. Po príchode do Srbska si ona vybaví pracovné povolenie potrebné pri hľadaní práce, aby mohla prispievať na chod domácnosti

a zvýšiť ich štandard, aby deťom nič nechýbalo. Synovi chýba sestra, neustále sa pýta, kedy pôjde za N. a kedy už konečne budú spolu. Odlúčenie súrodencov nemá na nich dobrý vplyv. Taktiež ona ako matka trpí ich odlúčením, tiež odlúčením dcéry. So synom doposiaľ nikdy nevycestovala za dcérou a partnerom do Srbska a neporušila zákon, aj keď je to pre ňu veľmi ťažké.

Otec sa k návrhu na výzvu súdu písomne nevyjadril.

Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Vysťahovanie riešili ešte pri predchádzajúcom konaní v rámci mediácie, ale otec nesúhlasil. Syn chce ísť bývať do Srbska, lebo mu chýba sestra N., ktorú stále spomína a veľmi sa na ňu teší. Bol tam len raz, keď otec dal súhlas vlani v lete na pobyt na mesiac. Už vie niečo aj srbsky, zabezpečila už i základnú školu nultý ročník. Partner a otec dcéry býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi a všetci súhlasia, aby sa tam nasťahovali, je policajt. Vzťah medzi ním a synom je dobrý, vždy mu niečo donesie, keď príde na Slovensko a nerobí rozdiel medzi ním a dcérou. Chceli by konečne žiť ako jedna rodina, lebo je ťažké byť bez dcéry. Otec ani raz nedodržal povinnosť, aby jej oznámil, či pre syna príde alebo nie, aj dva týždne jej nedvíha telefón.

Otec nesúhlasil, aby sa syn trvalo vysťahoval do Srbska. Vlani keď sa vrátil v lete, mu povedal, že sestra N. má otca policajt a tento ho zavrie do basy a bol z toho v šoku. Je ničím ovplyvnený, ale nevie čím. Je jeho otec a chce s ním byť častejšie ako raz za tri mesiace dva týždne. Teraz sa s ním stretáva každý druhý víkend od piatka, niekedy štvrtka do nedele. Ak by sa odsťahoval bol by s ním ešte menej. Mení zamestnávateľa a bude už pracovať len na jednu smenu, teraz robí na tri smeny. Syn si zaslúži, aby vyrastal so svojou sestrou, ale nie tak ďaleko. Chcel rodinu, kúpil byt, v ktorom teraz žije sám, lebo nemôže nikoho nútiť, aby s ním žil. So synom nebol po dobu dlhšie ako mesiac a pol. Keď neprišiel, mal na to dôvody, nemal peniaze na benzín do auta, má len minimálnu mzdu.

Kolízny opatrovník ponechal na zvážení súdu rozhodnutie vo veci. Mal. E. I. je komunikatívne dieťa a spontánne v rámci rozhovoru spontánne uviedol, že so svojou sestrou N. je v kontakte cez mobilný telefón, pýta sa ho kedy už príde a vyjadril prianie ísť za ňou, moc sa na ňu teší. Pozná aj jej otca R., je policajt, aj babku Q.. Bol tam už a spoznal ich, páčilo sa mu tam a bol by tam aj zostal. Chce tam ísť bývať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom matky, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 6.6.2016, s pasom a s občianskym preukazom priateľa matky R. K. a otca jej dcéry N. N., nar.XX.X.XXXX v Srbsku a so spisom tunajšieho súdu sp.zn. . Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia mal. E. I. nie sú a nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -91 zo dňa 10.2.2015 súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, záväzku otca platiť na maloletého výživné 100 Eur mesačne od 1.8.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a nedoplatok od 1.8.2014 do 31.1.2015 v celkovej výške 420 Eur splácať v splátkach po 15 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Súčasne bolo upravené oprávnenie otca stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,30 hod. s prevzatím a odovzdaním pred domácnosťou matky, uložením povinnosti matke maloletého na styk riadne pripraviť a styk umožniť a uložením informačnej povinnosti obidvom rodičom v prípade nemožnosti uskutočnenia styku zo závažných dôvodov.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a dal matke súhlas na vysťahovanie mal. E. I. do cudziny, do Republiky Srbskej. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil

jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede účastníkov a skutočnosti, ktoré neboli sporné, o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.

Právo rozhodovať o maloletom dieťati patrí výhradne rodičom, ktorý výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k nemu v zásade realizujú vo forme konsenzu a spoločne. O bežných veciach môže rozhodovať ktorýkoľvek z rodičov i bez súhlasu druhého rodiča, ale v podstatných veciach sa vyžaduje dohoda oboch rodičov a v prípade nezhody nastupuje rozhodnutie súdu. Čo možno považovať za podstatnú vec, zákon explicitne neuvádza, ale v súlade s judikatúrou sa ňou rozumie všetko, čo je z objektívneho hľadiska dôležité a podstatné nielen pre rodiča, ale najmä pre dieťa. Takouto podstatnou vecou je i rozhodovanie o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny a toto rozhodovanie je aj konkrétne uvedené v citovanom zákonnom ustanovení § 35 Zákona o rodine. Súd pritom nie je oprávnený rozhodovať o povolení či nepovolení vysťahovania do cudziny, môže len udeliť súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie dieťaťa do cudziny v prípade zistenia, že podanie takejto žiadosti je v záujme maloletého. V prípade ak by došlo k neoprávnenému premiestneniu mimo krajiny obvyklého pobytu, došlo by k rodičovskému únosu s možným trestnoprávnym rozmerom.

Rodičia sa v tejto podstatnej veci nedohodli, otec nesúhlasil s trvalým vysťahovaním, hoci sa matka za pomoci kolízneho opatrovníka a mediátorky snažila o súhlas otca aj pred podaním návrhu. Otec neuviedol žiadne skutočnosti a vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s vysťahovaním na rozdiel od matky, ktoré súd vyhodnotil ako dôležité pre udelenie súhlasu. Mal. E. I. má dobrý vzťah s obidvomi rodičmi, rovnako s partnerom matky a jeho rodinou, s ktorou strávil v minulom roku jeden mesiac v lete, ale najmä mu chýba sestra N., ktorá sa narodila v Srbsku, kde aj so svojim otcom žije od septembra 2014 a navštevuje tam strednú školu. Súd akceptoval jeho želanie žiť s matkou s jej partnerom a sestrou v meste Jagodine. Jasne a jednoznačne pred kolíznym opatrovníkom uviedol svoje prianie a súd nemá žiadny dôvod nevyhovieť jeho prianiu, je v jeho najlepšom záujme, lebo bude žiť v jednej rodine, čo nie je možné v prípade jeho matky a jeho otca, lebo rodičia nikdy nevytvoria jednu rodinu. Ako správne poukázal otec, nemôže matku nútiť, aby s ním žila, i keď to on chce, aby žili ako rodina. Rozhodol tak napriek tomu, že sa otec teraz so synom stretáva a v prípade trvalého vysťahovania by styk bol obmedzený. Matka má však úplne jasno v tom, že umožní otcovi byť so synom každé tri mesiace dlhšiu dobu, s čim súd súhlasí, otec nebude v podstate poškodený v jeho práve byť so svojim maloletým synom, keď aj teraz bez vážnych dôvodov nebol so synom aj šesť týždňov. Nedostatok peňazí na cestu súd nepovažuje za dôležitý dôvod, lebo je len na otcovi zabezpečiť si napríklad aj ďalšou prácou dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohol prísť pre syna každý druhý víkend. Srbsko možno považovať za krajinu, pobytom v ktorej môže maloletý len získať, partner matky má vytvorené všetky podmienky potrebné pre priaznivý a všestranný vývin maloletého. Naviac bude žiť so svojou sestrou, čo zamietnutím návrhu by nebolo a upevňovanie súrodeneckého puta je veľmi dôležité a sestra pre neho do budúcnosti bude oporou a môže sa na ňu obrátiť, na Slovensku nemá žiadneho súrodenca. Otec nerešpektuje prianie maloletého a jeho potrebu byť so sestrou. Odchodom do zahraničia sa vôbec nemusia oslabiť vzájomné vzťahy, nakoľko v súčasnej dobe nie je nič výnimočné, že dospelí aj s deťmi odchádzajú pracovať či študovať do zahraničia a so svojou rodinu sú napriek tomu v pravidelnom aj dennodennom kontakte cez maily, skype alebo mobilný telefón, pričom pre zachovanie dobrých rodinných vzťahov nie je podstatné, aby rodina žila v jednom meste, jednom okrese alebo v jednej krajine. Ak otec má záujem na zdravom vývoji svojho syna, je potrebné, aby akceptoval jeho vôľu a nezaťažoval ho presadzovaním svojich záujmov, ktoré nemôžu mať prednosť pred najlepším záujmom mal. E. I., ktorý má pri svojom vývine dostať to najlepšie. Tomuto dal súd pri rozhodovaní prednosť a rozhodol tak, že dal súhlas namiesto otca na vysťahovanie maloletého i s matkou mimo Slovenska. Styk pri rozhodovaní neupravil, lebo matka nemá problém otcovi stretávanie umožniť, chodiť s maloletým pravidelne na Slovensko i na dlhšiu dobu a súd dal prednosť dohode rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).