Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/300/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti odporcovi K., štátnemu občanovi SR, bytom K. o zaplatenie 156,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 120,- Eur a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120,- Eur od 22.02.2013 do zaplatenia, a trovy konania vo výške 1,32 Eur za súdny poplatok z návrhu a náhradu trov právneho zastúpenia 5,44 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v splátkach po 30,- Eur mesačne, vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V ostatnej časti sa návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 156,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 156,80 Eur od 22.02.2013 do zaplatenia (po právoplatnom zastavení konania v časti o zaplatenie 65,- Eur uznesením tunajšieho súdu č.k. -19 zo dňa 29.12.2015 na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti). V návrhu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako spotrebiteľom dňa 22.01.2013 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb /ďalej len "rámcová zmluva"/ a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru /ďalej len "zmluva"/ a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 120,- Eur. Predpokladom uzavretia rámcovej zmluvy a zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi do 21.02.2013 celkovú sumu 156,80 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 106,06 Eur. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže odporca neuhradil dlh dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ voči odporcovi pôvodne uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur. Celkový dlh odporcu teda predstavoval 221,80 Eur. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., zákonom č. 266/205 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, Občianskym zákonníkom.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa, pričom vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov( § 101 ods.2 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil výpis z obchodného registra navrhovateľa, Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 22.01.2013, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.01.2013, výpis z bankového účtu navrhovateľa, písomné výzvy navrhovateľa odporcovi, vyjadrenie navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti navrhovateľa poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Účastníci uzavreli dňa 22.01.2013 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporcovi ako spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 120,- Eur, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 156,80 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 120,- Eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 36,80 Eur, ktoré sú poplatkom za poskytnutie úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 21.02.2013. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 418%.

Odporca dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil a navrhovateľ listami vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy titulom predmetnej pohľadávky.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že nespochybňuje, že mu navrhovateľ poskytol finančnú sumu vo výške 120,- Eur. Finančné prostriedky nevrátil navrhovateľovi, nakoľko v minulosti bol tri roky nezamestnaný a následne pozabudol. Je si však vedomý, že dlžnú sumu musí uhradiť a tejto povinnosti sa nemieni vyhýbať. Momentálne nie je schopný dlh zaplatiť jednorazovo, nakoľko od dnešného dňa je nezamestnaný, pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe ku dňu 06.06.2016. V súčasnosti teda nemá žiaden príjem, bude mu len vyplatená mzda za časť mesiaca jún 2016. Majetok väčšej hodnoty nemá žiadny, vyživovaciu povinnosť nemá, býva u rodičov ktorým prispievam na náklady spojené s bývaním mesačne vo výške 60,-Eur. Požiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť dlh v splátkach maximálne vo výške 30,- Eur mesačne, pričom, ak sa zmení jeho finančná situácia, nájde si zamestnanie, bude splácať dlh vo vyšších sumách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení /ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch"/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z."/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Výška úrokov je upravená § 3ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je (s účinnosťou od 01.01.2009) o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy uzavretej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporcovi úver vo výške 120,- Eur v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Odporca neuzatváral zmluvu v rámci predmetu jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve. Úver sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi spolu s odplatou 36,80 Eur do 21.02.2013. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na dobu splatnosti úveru nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná ani o zmluvu o úvere, pretože v zmluve je výslovne uvedené, že navrhovateľ sa zaväzuje poskytnúť odporcovi sumu 120,- Eur bezúročne, pričom povinnosť dlžníka zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Nakoľko navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal po uplynutí dohodnutej doby vrátiť a úroky dohodnuté neboli, súd vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička môže byť dojednaná aj ako bezúročná. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi pôžičku riadne a včas nevrátil. Keďže svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 120,- Eur doteraz nesplnil, súd ho k tejto povinnosti zaviazal svojim rozhodnutím.

Odporca je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 120,- Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti úveru, t.j. od 22.02.2013. Súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v rozsahu 8,75 % ročne z priznanej sumy 120,- Eur od 22.02.2013 do zaplatenia, pretože základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,75%, a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 8,75% ročne. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania ( zostatok nepriznanej istiny) súd považoval návrh za nedôvodný.

Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 36,80 Eur ako poplatku za poskytnutie úveru. Súd zohľadnil istinu pôžičky 350,- eur. Uvedený poplatok predstavuje 30,66 % z poskytnutej pôžičky. Peňažné prostriedky boli odporcovi poskytnuté iba na obdobie 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý poplatok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch, no vzhľadom na obsah zmluvy nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku.

S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a nasledujúcim výrokom návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 156,80 Eur (resp. 221,80 eur vrátane zastavenej časti konania)a súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 120,- Eur. Úspech navrhovateľa potom činí 54 % a jeho neúspech predstavuje 46%(zamietnutá časť konania a zastavená časť, ktorú súd posúdil ako neúspech navrhovateľa). Navrhovateľ má preto proti odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 8 % /54 - 46/ z celkových trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavuje súdny poplatok za návrh 16,50 Eur, z ktorého 8% predstavuje 1,32 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 67,94 Eur, z ktorých 8% predstavuje 5,44 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva účelné úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služby patrí základná sadzba tarifnej odmeny 19,92 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,39 Eur x 2 úkony, + 20 % DPH , spolu 67,94 eur. Súd teda zaviazal odporcu, aby

navrhovateľovi zaplatil náhradu súdneho poplatku 1,32 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 5,44 Eur (8% zo sumy 67,94 eur).

Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.