Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Q.. Š.I. J., nar. XX. XX. XXXX, O. W. Č.. X, S., právne zastúpený advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského č. 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -48 zo dňa 30. januára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. -48 zo dňa 30. januára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -48 zo dňa 30. januára 2020, postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 15.4.2019 č. 28716-4/2019-BA (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-3012543617-GC04/17 zo dňa 6. decembra 2017 vo veci predpísania poistného (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text: „...§152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a „...apríl 2015...“, a doplnila text: „...od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015...“ a v ostatnom žalovaná rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala príslušné ustanovenie , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) a uviedla, že pobočka Sociálnej poisťovne Poprad ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 6.12.2017 rozhodnutie, ktorým predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe Q.. Š. J. za obdobie apríl 2015, máj 2015 a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 155,39 eur, poistné na starobné poistenie v sume 635,72 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 167,74 eur, spolu v sume 958,85 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha.

3. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na

správnosť výšky predpísaného poistného. Žalovaná spresnila obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania napadnutým rozhodnutím predpísané poistné a zároveň vypustila z výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenie .

4. Správny súd skonštatoval, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o predpísaní poistného za obdobie apríl, máj, jún 2015 na nemocenské poistenie, starobné poistenie a povinné príspevky, poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 958,85 Eur. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Veľký senát“) sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019 (ďalej aj ako „uznesenie “). Správny súd uviedol, že podľa samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, teda licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť; tú môže vykonávať až na základe dohody / zmluvy s iným poskytovateľom. Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe u iného poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov lekára - držiteľa licencie L1A a iného poskytovateľa, u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje zdravotnícke povolanie, zákon neupravuje, mlčí aj dôvodová správa. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol byt' aj pracovnoprávny, pričom samotné znenie zákona o sociálnom poistení predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení môžu byt' aj osoby v pracovnoprávnom pomere, a preto nebudú pre účely uvedeného zákona samostatne zárobkovo činnou osobou.

5. Správny súd uviedol, že aj keď touto žalobou je napadnuté rozhodnutie žalovanej a pobočky, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie „od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015“, správny súd dal za pravdu žalobcovi, že aj tieto rozhodnutia sú postavené na posúdení zásadnej právnej otázky, či licencia L1A sama o sebe zabezpečila postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby a bez ďalšieho nie je potrebné skúmať existenciu ďalších podmienok.

6. Krajský súd poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že žalovaná pre rozhodnutie o tom, že žalobca mal status SZČO, vykonala dokazovanie a skúmala, či žalobca naplnil zákonom stanovené znaky samostatnej zdravotníckej praxe a či dosahoval príjem vyžadovaný zákonom pre vznik a zánik povinného poistenia, teda či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období súd aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle

7. Podľa správneho súdu pojem samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre účely sociálneho poistenia. Argumentácia, podľa ktorej nie je rozhodujúce, či držiteľ licencie L1A samostatnú zdravotnícku prax aj reálne vykonáva, bráni tomu, aby bolo možné zistiť materiálnu rovinu pre záver, či výkon samostatnej zdravotníckej praxe naplnil znaky samostatnej zárobkovej činnosti. Navyše žalovaná sa vôbec nevysporiadala s tvrdením žalobcu, že nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie L1A (licencia bola zrušená) a teda nemal z nej príjem.

8. Správny súd považoval za nezákonný aj postup, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí správnymi orgánmi a to vo vzťahu k rozhodnutiu o zániku poistenia. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil podľa a podľa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

II.

Kasačná sťažnosť žalovanej

9. Proti rozsudku krajského súdu č. k. -48 zo dňa 30. januára 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podala žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa . Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľka vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného v celkovej sume 958,85 eur. Uviedla, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatných konaní, v ktorých bolo rozhodnuté, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 1. decembra 2013, ale zaniklo dňa 18. marca 2014 (rozhodnutie č. 2266-3/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017), žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2014 (rozhodnutie č. 2266-2/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017). Obe rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. septembra 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 9. októbra 2017. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola preskúmaná aj v rámci správneho súdneho konania na Krajskom súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. -73 zo dňa 20. marca 2018 správnu žalobu, podanú žalobcom proti obom rozhodnutiam zo dňa 29. septembra 2017 zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka uviedla, že rozsudok č. k. -73 nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou a nadobudol právoplatnosť dňa 30. apríla 2018. Napriek tomu, že žalovaná na túto skutočnosť poukázala priamo v preskúmavanom rozhodnutí a tiež vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.08.2019, správny súd sa s touto námietkou žalovanej nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo v rozpore s nepovažoval právoplatný rozsudok krajského súdu zo dňa 20. marca 2018 za právne záväzný.

11. Keďže rozhodnutia vo veci zániku a vzniku sociálneho poistenia nie sú predmetom tohto súdneho konania, právne závery krajského súdu vo vzťahu k týmto skutočnostiam spôsobujú podľa právneho názoru sťažovateľky zmätočnosť napadnutého rozsudku, keďže správny súd de facto preskúmal zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného poistenia žalobcu a vôbec neprihliadol na právoplatný rozsudok krajského súdu v tejto veci. Krajský súd sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného zaoberal výlučne argumentami smerujúcimi voči rozhodnutiu o zániku sociálneho poistenia, ktoré v tomto súdnom konaní nemožno preskúmať.

12. Sťažovateľka ďalej namietala voči právnemu záveru krajského súdu, ktorý je uvedený v bode 57 a 58 napadnutého rozsudku, že krajský súd opätovne posudzoval zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a nie zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci predpísania poistného.

III.

Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej

13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 26.6.2020. Uviedol, že voči zamietavému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. podal kasačnú sťažnosť dňa 24.5.2018.

14. Žalovaný v kasačnej sťažnosti tvrdí, že správny súd je povinný na rozhodnutie vo veci zániku a vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia prihliadať a teda podľa názoru žalovaného sa súd touto otázkou v konaní nemal zaoberať. V tejto súvislosti žalobca, s poukazom na , skonštatoval, že súd nie je viazaný rozhodnutím vo veci zániku a vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. V zmysle súd na rozhodnutia vo veci zániku a vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia prihliadne a vysporiada sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd bol oprávnený zaoberať sa predbežnou otázkou, týkajúcou sa zákonnosti rozhodnutí o zániku a vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Právne závery vyplývajúce z uznesenia sú aplikovateľné na prejednávanú vec a preto nemožno tvrdiť, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( v spojení s S.s.p.), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR podľa z.č. , preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú

sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -48 zo dňa 30. januára 2020, ktorým krajský súd postupom podľa zrušil rozhodnutie žalovanej č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15.4.2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

18. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. 700-3012543617-GC04/17 zo dňa 6. decembra 2017 podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobcovi za obdobie za obdobie apríl 2015, máj 2015 a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 155,39 eur, poistné na starobné poistenie v sume 635,72 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 167,74 eur, spolu v sume 958,85 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019 podľa zákona o sociálnom poistení tak, že vypustila text: „... zákona v znení neskorších predpisov...“ a „...apríl 2015...“, doplnila text: „...od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015...“ a v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad potvrdila.

19. Uvedenými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné, predchádzali nasledovné rozhodnutia žalovanej:

- č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 (právoplatné dňa 29. októbra 2017), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá rozhodla tak, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa 1. júla 2014,

- č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 (právoplatné dňa 29. októbra 2017), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalovaného ku dňu 1. decembra 2013 a zániku dňa 18. marca 2014.

Obe rozhodnutia zo dňa 29. septembra 2017 boli na základe žaloby podanej žalobcom preskúmané v správnom súdnom konaní. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -73 zo dňa 20. marca 2018 zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom. Lustráciou v registri tunajšieho súdu mal kasačný súd zároveň preukázané, že žalobca podal proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti, vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27. júna 2022 tak, že kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá.

20. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým predpísala žalobcovi ako poistencovi za obdobie 20. apríl až 30. apríl, máj a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 958,85 eur. Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné, predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29. septembra 2017, ktorými rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. decembra 2013, ale zaniklo dňa 18. marca 2014 a že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29. októbra 2017.

21. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

22. Podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

23. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla Sociálna pobočka, pobočka Poprad rozhodnutím č. 700-3080027216-GC09/16 zo dňa 23. augusta 2016 tak, že žalobcovi vzniklo povinné poistenie odo dňa 1.7.2014. Následne bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom správny súd zamietol žalobcovu správnu žalobu a kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť voči rozsudku správneho súdu. Otázka vzniku (trvania) povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od dátumu 1.7.2014 preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Ak teda žalovaná preskúmavaným rozhodnutím predpísala žalobcovi poistné za obdobie po tomto dátume (od 20.4.2015), ide o obdobie, kedy bol žalobca nesporne povinne nemocensky a dôchodkovo poistený.

24. Žalobca, v súdnom konaní zastúpený advokátom, žiadal v žalobe o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o predpísaní poistného. Argumenty, ktoré v správnej žalobe uviedol, však smerujú iba proti rozhodnutiam o zániku a vzniku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a neboli zrušené ani v súdnom prieskume. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku a vzniku povinného poistenia k určitému dňu, nadobudnutím ich právoplatnosti bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť žalovanou opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

25. Kasačný súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd sa v danom prípade nemá dôvod od tohto názoru odkloniť.

26. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd upriamil svoju pozornosť výhradne na otázku právneho postavenia žalobcu na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v inom administratívnom konaní. Hoci informáciu o vydaní osobitných rozhodnutí o zániku a vzniku poistenia a o ich súdnom prieskume mal správny súd k dispozícii, nijako sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a neurobil ani iné vhodné procesné úkony (napr. prerušenie súdneho konania).

27. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodov, ktoré sa však týkali iných, skôr vydaných rozhodnutí o zániku a vzniku povinných poistení, hoci tieto otázky boli predmetom osobitných administratívnych konaní.

28. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobcovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa z.č. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola s konečnou platnosťou pre prípad žalobcu vyriešená v rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2022.

29. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.