Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-33-2016.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého P., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov H. o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
1. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.04.2010 č.k. 21P/156/2009-139 v časti o výživnom tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého P. sa z v y š u j e zo sumy 116,00 eur na sumu 140,00 eur mesačne, s účinnosťou od 14.04.2016.
2. Zameškané výživné za obdobie od 14.04.2016 do 07.06.2016 vo výške 48,00 eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
3. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka v konaní uviedla, že žiada, aby výživné bolo zvýšené zo sumy 116 eur na 160 eur /v pôvodnom návrhu žiadala 200 eur/ od podania návrhu na tom základe, že od poslednej úpravy výživné osa zvýšili potreby mal. P.a, ktorý od 1.9.2016 nastúpi na gymnázium Z.e. Je vydatá, manžel pracuje, má príjem asi 1300 eur, matka má príjem 366,81 eur. Predložila doklad o splácaní spotrebiteľského úveru od Cetelem, úveru od Unicredit Banka 366,81 eur, invalidných dôchodok poberá asi 150 eur mesačne. Úvery majú na bývanie, splácajú 330 eur mesačne. Maloletý hrá futbal. Chodí na sústredenia, kupuje mu kopačky, chrániče, na výlety platí asi 20 eur mesačne, je to rozdielne. Na alergiu a liečbu platí asi 30 eur mesačne. Zvýšenie výživného žiada skôr ako maloletý pôjde na gymnázium, lebo jej to poradili na sociálke. Otec sa s maloletým stretáva nepravidelne. Nad rámec bežného výživného - na Vianoce mu dal teplákovú súpravu.
Otec bol ochotný platiť výživné 130 eur mesačne. Uviedol, že má výdavky v súvislosti s návštevou lekárov. Poberá plný invalidný dôchodok 795 eur, manželka poberá čiastočný invalidný dôchodok 112 eur mesačne. Manželka prácu nemá, je nepočujúce. Manželka má syna G., na ktorého poberá výživné 50 eur a spoločne majú dcéru H.u, ktorá má 11 rokov. Bývajú v dome jeho matky. Tiež máme úvery, ktoré splácajú 500 eur mesačne. Maloletému okrem bežného výživného dáva cca 20 eur vreckové, keď je u nich. Bol u nich na Vianoce, Veľkú noc, mesiac počas leta. Manželka chodí pomáhať krstnej mame, ktorá jej dá niekedy odmenu. Občas 20 až 30 eur. Otec má vážny zdravotný stav, nádor na pľúcach, bol operovaný a čaká ďalšia operácia.
Kolízny opatrovník doporučil výživné zvýšiť primerane možnostiam a schopnostiam otca.
Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.4.2010 č.k. 21P/156/2009-139, keď výška výživného bola určená sumou 116 eur mesačne.. Matka bola bez zamestnania, poberala invalidný dôchodok 130 eur mesačne. Mala dve vyživovacie povinnosti, ktoré pretrvávajú, manžel mal príjem 700 eur mesačne. Maloletý sa venoval futbalu, chodil na logopédiu, mal strojček na zuby. Užíval vitamíny na posilnenie kostí. Otec mal príjem asi 995 eur mesačne, mal už vyživovaciu povinnosť voči mal. Karolíne, bol ženatý a manželka mala vyživovaciu povinnosť na mal. Borisa, na ktorého poberala výživné 50 eur mesačne /výška sa nezmenila/.
V súčasnej dobe matka poberá invalidný dôchodok 150 eur mesačne, má príjem 366,81 eur, spolu má príjem 516,81 eur, jej manžel má príjem má príjem asi 1300 eur mesačne, obom sa od poslednej úpravy výživného teda príjem zvýšil, vyživovacie povinnosti im nepribudli.
Otec poberá invalidný dôchodok 795 eur mesačne, jeho manželka 112 eur, vyživovacia povinnosť mu nepribudla.
Obaja rodičia splácajú úvery, tieto však súd nezohľadňuje jednak z dôvodu, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami a pohľadávkami a naviac sú dané na strane oboch rodičov. Ani jeden z rodičov nepokrýva náklady na domácnosť sám, obaja žijú s partnermi.
Maloletý v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy, na strednú školu nastúpi až od 1. 9. 2016. Na strane maloletého oproti poslednému rozhodnutiu nedošlo k podstatnej zmene pomerov z hľadiska zvýšených nákladov v súvislosti so športovaním alebo zdravotným stavom, tieto zvýšené náklady boli i v čase posledného rozhodnutia. Nedošlo tiež k zásadnej podstatnej zmene, a to zmene stupňa školského vzdelania, ku ktorému dôjde až v septembri 2016.
K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2010, teda uplynula doba 6 rokov, Za toto obdobie sa nepochybne zvýšili objektívne náklady maloletého už dávnejšou zmenou stupňa školského vzdelania /na 2. stupeň ZŠ, k zvýšeniu výživného nedošlo/, vekom, rastom, nákupom školských potrieb, výletov a podobne, ktoré náklady nemožno pravidelne vyčísliť, ale sú obvyklé a súdu známe v rámci rozhodovacej činnosti.
V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne vzrástli potreby v súvislosti s jeho vekom, vzrastom - s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na oblečenie a iné bežné náklady.
Príjem matky a jej manžela sa zvýšil, na strane otca došlo k poklesu príjmu nie jeho vinou - zo zdravotných dôvodov. Jeho manželka ako čiastočne invalidná pracovať môže, avšak nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému a jej príjem sa zohľadňuje len z hľadiska pokrývania nákladov na domácnosť, preto súd neskúmal, či sa skutočne reálne má možnosť zamestnať. Treba však poukázať na skutočnosť, že na mal. G., voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, nebolo dlhodobo výživné zvýšené.
Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne potreby po dobu 6 rokov nepochybne vekom, vzrastom/ vzrástli. S poukazom na uvedené však nebolo možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu, keď nedošlo k zásadnej podstatnej zmene - nástup na iný stupeň školy alebo iné vážne dôvody, naviac na strane matky a jej rodiny došlo k zvýšeniu príjmu. Otec sa s maloletým stretáva, nad rámec bežného výživného menšími čiastkami sa podieľa na jeho výžive, trávi s ním sviatky, prázdniny, a teda aj v tejto súvislosti sa na jeho výžive podieľa. Na strane matky je potrebné zohľadniť prevažnú osobnú starostlivosť o maloletého, matka má však voči maloletému takisto vyživovaciu povinnosť.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletej viac ako u povinných osôb.
Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Bolo tiež potrebné prihliadnuť z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia i na reálny príjem otca, preto návrhu nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, ale tak, aby bolo rozhodnutie skutočne aj vykonateľné.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu, ktorým sa výživné zvyšuje, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho čiastočné zvýšenie, keď určené výživné považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam matky. Súd zohľadnil takisto skutočnosť, že je predpoklad zvýšenia výživného po nástupe na ďalší stupeň vzdelávania, v dôsledku čoho objektívne potreby narastú a môže byť daný opakovane dôvod na zvýšenie výživného, pričom aktuálne nie je možné určiť, či dôjde k zvýšeniu príjmu na strane otca alebo k inej zmene pomerov.
Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci povolil súd otcovi splácať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a o taký prípad vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa jedná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.