Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-107-2015.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6Cb/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: AHM, s.r.o., IČO: 36 314 820, Mást I 1631, Stupava, zastúpený JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32, proti žalovanému: GRIMPEK, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 333 727, Karpatské námestie 10A, Bratislava, o zaplatenie 1 056,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 056,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 056,- eur od 16.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 056,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne od 15.06.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril dňa 08.04.2015 so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na ul. L. XX v V., zapísaných na LV č. XXXX, a to obchodných priestorov na prízemí - predajne pečiva. Nájomné bolo stanovené na 420,- eur + DPH mesačne a bolo splatné vopred štvrťročne v zmysle záloh podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy. Nájomné v sume 1 584,- eur s DPH, splatné dňa 15.06.2015, bolo uhradené iba čiastočne v sume 528,- eur. Zostávajúca časť vo výške 1 056,- eur uhradená nebola.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, a to návrhu, zmluvy o nájme nebytových priestorov so splátkovým kalendárom, výzvou na zaplatenie pohľadávky a faktúrami. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Dňa 08.04.2015 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len zmluva), ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor, a to predajňu pečiva na prízemí nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v V. na ulici J. L. XX, zapísanú na LV č. XXXX, postavenú na parcele č. XXX/X. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 420,- eur + DPH mesačne. Nájomné bolo splatné štvrťročne vopred, a to nájomné za 3. kvartál roku 2015 v sume 1 584,- eur dňa 15.06.2015. Z tohto žalovaný neuhradil sumu 1 056,- eur. V prípade omeškania s úhradou nájomného sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len nariadenie), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba je v časti dôvodná. Účastníci platne uzatvorili zmluvu, podľa ktorej dal žalobca žalovanému do odplatného užívania (prenajal) nebytový priestor. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný platiť dohodnuté nájomné. Časť nájomného za tretí štvrťrok roku 2015 v sume 1 056,- eur žalovaný doposiaľ neuhradil, pričom toto bolo splatné dňa 15.06.2015. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu dlžného nájomného 1 056,- eur, keďže túto svoju zmluvnú povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Nájomné bolo splatné dňa 15.06.2015 a keďže sumu nájomného 1 056,- eur žalovaný do tohto dňa nezaplatil, je s jej plnením v omeškaní, a preto patrí žalobcovi z tejto sumy až do jej zaplatenia úrok z omeškania, a to od prvého dňa omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, čiže od 16.06.2015. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania už odo dňa 15.06.2015, no toto bol deň splatnosti a nie prvý deň omeškania, a preto za tento deň žalobcovi úrok z omeškania ešte nepatrí a v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne, no v tejto výške mu ho súd nepriznal. Účastníci sa na úroku z omeškania nedohodli, a preto patrí žalobcovi úrok z omeškania iba podľa citovaných právnych predpisov. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania. Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania bola 0,05 %. Vo zvyšku bol nárok žalobcu na úrok z omeškania nedôvodný. Je pravdou, že medzi účastníkmi nebol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne ale poplatok z omeškania v tejto výške. Žalobca si však uplatňoval úrok z omeškania a ten dohodnutý nebol, a preto mu nebolo možné ho priznať v požadovanej sadzbe. Okrem toho žalobcovi nemožno priznať ani poplatok z omeškania v sadzbe 0,5 % denne a ani akokoľvek inak nazvanú sankciu v tejto výške, pretože ustanovenie zmluvy, ktorým bola dohodnutá táto sankcia, je neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi,
nakoľko sankcia 0,5 % znamená 182,5 % ročne, čo je takmer dvojnásobok istiny ročne a takto dohodnutá sankcia je astronomická a v rozpore s akoukoľvek slušnosťou. Z uvedených dôvodov vyhovel súd žalobe iba v časti a v nedôvodných častiach ju zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny a v časti príslušenstva iba čiastočne. Z príslušenstva, ktoré si však žalobca uplatňoval, mu súd priznal iba zlomok, pričom zamietol ho v časti, ktorá viac ako 1,7 - násobne prevyšovala istinu. Vzhľadom na tento rozsah zamietnutia žaloby v časti príslušenstva dospel súd k záveru, že neúspech žalobcu v spore nebol iba nepatrný, a preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.