Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/335/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. K. L., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky H.. L. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R., B. F. XXXX/X, právne zastúpenej Mgr. Juraj Michalus, advokát, Košice, Juhoslovanská 5 a otca A.. E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R., J. R. XX/X, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 62, na návrh otca o zmenu úpravy práv a povinností, takto

rozhodol:

S c h v a ľ u j e sa rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej K. L. X.. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Z v e r u j e sa mal. K. L. X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. K. sumou 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa schváli táto rodičovská dohoda a to vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred tak, že suma 50,- EUR mesačne tvorí bežné výživné, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca a suma 30,- EUR mesačne sa použije na tvorbu úspor, ktoré je matka povinná uhrádzať na osobitný účet maloletej, založený v zmysle rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. .

Dohoda rodičov o styku matky s mal. K. je nasledovná:

Matka je o p r á v n e n á sa stretávať s mal. K. L., X.. XX.XX.XXXX každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin na obdobie 10 dní v mesiaci júl počnúc od 03.07. od 17.00 hod. do posledného dňa uvedenej 10 dňovej lehoty do 17.00 hod. a v mesiaci august počnúc od 03.08. od 17.00 hod. do posledného dňa 10 dňovej lehoty do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od veľkonočného piatku od 17.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod., s tým, že matka je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku prevziať mal. dcéru od otca v mieste bydliska matky a otec je povinný mal. dcéru na styk s matkou riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku je povinný mal. dcéru matke odovzdať v mieste bydliska matky a matka je povinná v čase určenom ako koniec styku mal. dcéru odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku mal. dcéru od matky v mieste bydliska matky prevziať.

Otec je p o v i n n ý písomne informovať matku a to raz mesačne, vždy najneskôr do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý má poskytnúť informácie o dcére a to o zdravotnom stave maloletej, o jej školských a mimoškolských činnostiach a výsledkoch a o majetkových pomeroch, prípadne iných závažných skutočnostiach týkajúcich sa mal. dieťaťa.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. - 85 zo dňa 10.01.2012 v znení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. - 109 zo dňa 30.10.2012.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojim návrhom zo dňa 09.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.01.2012 č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2012, č.k. a to tak, aby zveril mal. K. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 130,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, tak, že suma 100,- EUR mesačne tvorí bežné výživné, ktoré matka bude povinná platiť k rukám otca a suma 30,- EUR mesačne sa použije na tvorbu úspor, ktoré matka bude povinná uhrádzať na osobitný účet maloletej, založený v zmysle zmeneného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. . Zároveň navrhol, aby sa styk matky s dcérou neupravoval.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetných rozhodnutí došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletej, ako aj na strane rodičov. Týka sa to predovšetkým spôsobu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú a následnej zmeny jej dovtedajšieho nastavenia striedavých výchovných prostredí zo stany oboch rodičov. V súčasnosti je mal. K. v stálej osobnej starostlivosti otca, keďže počnúc mesiacom august 2014 býva spolu s ním a jeho rodinou v ich spoločnej domácnosti. Vzťah otca s maloletou sa prehĺbil natoľko, že maloletá napriek súdom určenej striedavej starostlivosti oboch rodičov sa rozhodla trvale zotrvať práve u svojho otca. Prejavovala aj zvýšený záujem tráviť viac času s jeho súčasnou rodinou. Mal. K. manželku svojho otca rešpektuje a veľmi pozitívne reaguje aj na svoju mladšiu nevlastnú sestru, čím z tohto spolužitia nevyvstávajú žiadne negatívne prejavy, či iné problémy. Maloletá sa s ohľadom na svoju primeranú rozumovú vyspelosť samostatne rozhodla pre bývanie a intenzívnu starostlivosť zo strany otca a to bez akéhokoľvek pôsobenia na jej slobodné rozhodovanie a úvahu. Momentálne je prvoradým záujmom maloletej rešpektovať jej individuálne rozhodnutie, ktorým dala najavo svoje preferenčné potreby v rámci výchovy a sama tak nastavila faktický stav, ktorý je s poukazom na jej vek 15 rokov vhodné brať na vedomie a riadne ho ustáliť. Maloletá disponuje primeranou vyspelosťou na to, aby dokázala reálne posúdiť obsah svojich rozhodnutí, ako aj ich dôsledky, čím je zrejme, že je plne spôsobilá chápať okolnosti vzťahujúce sa k rodičovským právam a povinnostiam a bez vonkajších vplyvov na jej osobnosť tak zhodnotiť, čo je v jej najlepšom záujme. Návrh otca je len vyústením dobrovoľného rozhodnutia maloletej, ktorá si zvolila zabezpečovanie každodennej starostlivosti zo strany otca, čím toto konanie nemôže byť prejavom svojvôle otca akokoľvek obmedziť všestranné pôsobenie matky na maloletú. Opísaný stav má charakter dlhodobejšieho pretrvávania a na maloletej nie sú badateľné žiadne negatívne následky, či prejavy správania. Otec má za to, že zmena nateraz určeného rozsahu práv a povinností je len logickým krokom smerujúcim k čo najlepšiemu záujmu dieťaťa. Medzi otcom a matkou niet zásadnejších rozporov, týkajúcich sa ďalšej výchovy, rozvoja, či smerovania maloletej a tým jej rovnako, ako ona dokáže poskytnúť vzdelanie, zúčastňovanie sa mimoškolských aktivít, ako aj zabezpečiť riadnu výchovu pre jej ďalší rozvoj. Otec rešpektuje právo matky na udržiavanie pravidelného a vzhľadom na blízkosť bydlísk oboch rodičov, aj osobného styku s maloletou a tým aj právo na zachovanie a zveľaďovanie vzťahu k obom rodičom, bez ohľadu na to, kto v tomto období plní úlohu osobnej starostlivosti o maloletú.

Matka sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 17.02.2016, doručeným súd dňa 19.02.2016, v ktorom uviedla, že v r. 2010 podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca, s čím otec pôvodne súhlasil a rodičia aj uzatvorili súdom schválenú dohodu o zvýšení výživného. Následne otec doručil súdu návrh, ktorým žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila a to z dôvodu, že ju nepovažovala za potrebnú, nakoľko dcére nebránila v styku s otcom, aj nad rámec súdom určeného rozsahu a zároveň z dôvodu, že otec s matkou veľmi zle komunikoval a mal rozdielne výchovné postupy. Napriek nesúhlasu matky bola striedavá starostlivosť o maloletú Okresným súdom a následne aj Krajským súdom právoplatne určená. Spočiatku striedavá starostlivosť o maloletú prebiehala relatívne bezproblémovo, postupne si však matka začala všímať, že u maloletej sa prejavujú zmeny v správaní a mala záujem, aby začala navštevovať odborníka z odboru psychológie, za účelom diagnostikovania jej stavu a následnej terapie. S danou vecou sa obrátila na manželku otca maloletej, ktorá vyjadrila súhlas s takýmto postupom, neskôr názor radikálne zmenila a od tej doby otec i jeho manželka prestali matke dvíhať telefóny a

neskôr si dokonca zablokovali jej telefónne číslo. Potrebu odbornej terapie K. pri tom konštatovala aj odborná lekárka MUDr. K.. Otec sa vyjadril, že si nepraje, aby dcéra chodila na odbornú terapiu, dokonca začal maloletú psychicky zastrašovať. Na maloletú to malo veľmi silný negatívny účinok a určitú dobu dokonca odmietala chodiť k matke s tým, že sa jej bojí. Od leta 2014 otec prestal rešpektovať súdom určenú striedavú starostlivosť, maloletú prestal odovzdávať matke v nariadených termínoch a rovnako upustil od uhrádzania stanoveného výživného na K.. Matka nepristúpila na nútený výkon súdneho rozhodnutia a ani sa nedomáhala dlžných peňažných prostriedkov, pretože nechcela ešte viac vystavovať maloletú psychickému nátlaku a boju s otcom, pričom sa obávala, že nútený výkon alebo žiadosť o zmenu starostlivosti a zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti by otec použil pred maloletou proti matke. Situácia a nezlepšovala, maloletá trávila u otca takmer celý čas, pričom ku matke začala chodiť iba každý druhý víkend na sobotu a nedeľu, prípadne občas večer cez týždeň, keď potrebovala pomoc s učením. Matka videla, že dcéra je pod tlakom, nie je uvoľnená a je silne ovplyvnená názormi otca a jeho manželky. Otec bez vedomia a súhlasu matky zabezpečil maloletej nové mobilné číslo a začal uhrádzať platby, ktoré pred tým platila matka. Maloletá tiež začala navštevovať terapeutku, ktorú jej vybavila manželka otca a to bez vedomia matky. Maloletá sa jej mala zveriť, že s otcom a jeho manželkou sa dostala do konfliktu, ktorí neboli spokojní s vývojom predmetnej terapie a dokonca sa vyhrážali, že ju dajú späť k matke. Liečba pri tom vyžaduje medikamentóznu a terapeutickú liečbu zo silnou podporou v domácom prostredí. Koncom mája 2015 sa matka zapojila do projektu Úradu práce prostredníctvom nadácie Miesto pod slnkom, kde sa zúčastnila viacerých sedení, avšak bez účasti otca, ktorý neskôr z projektu vystúpil s tvrdením, že v tom nevidí zmysel. Zo záverečnej správy z predmetného projektu vyplýva, že realizácia programu nebola úspešná, nakoľko otec dieťaťa odmietol ďalšiu spoluprácu. Otec svojvoľne zmenil adresu trvalého pobytu dcéry na svoju domácu adresu. Matka s tým absolútne nesúhlasila, avšak napokon ustúpila. Matka nesúhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do výlučnej osobnej starostlivosti otca, nakoľko tento nerešpektuje ani súčasné právoplatné rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Podľa matky sú obaja rodičia rovnako spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Matka má pocit, že vzťah maloletej a otca je viac založený na materiálnych pôžitkoch a dominancií otca. Otec na maloletú vyvíja nátlak ohľadom jej správania a dosahovania dobrých výsledkov, čo maloletej rozhodne neprospieva. Z dôvodu, že otec je pracovne vyťažený vo veľkej miere, prenecháva starostlivosť o maloletú na svoju manželku a nezabezpečuje ju osobne. Matka sa pýtala maloletej, či vie o predmetnom návrhu a dcéra bola z tejto informácie prekvapená a vyjadrila sa, že o tom nevie. Maloletá je veľmi submisívnej povahy a nedokáže dominantnému otcovi v jeho požiadavkách vzdorovať, bojí sa, že ho stratí resp. sklame. Nachádza sa momentálne v pubertálnom období, kedy sa jej pocity, nálady a názory vyvíjajú a menia. Podľa názoru matky je tu daná práve opačná situácia a to na zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti.

Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a následne vykonal dokazovanie účastníckymi výpoveďami matky a otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že si situáciu zvážila a súhlasí s tým, aby dcéra bola zverená otcovi, pretože pokiaľ by sa malo toto konanie ďalej naťahovať, tlak by sa prenášal na dcéru. Uviedla, že ona sa dcéry týmto nevzdáva , vždy bude ju zastupovať a plniť si svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k nej. Uviedla, že otec maloletej odkedy sa rozviedli jej tvrdil, že ju pripraví o dcéru. Ona chce, aby dcéra v pokoji mohla nastúpiť na strednú školu a nebola vystavená ďalším stresom. Súhlasila aj s návrhom otca, avšak žiadala, aby bolo určené výživné na dcéru z jej strany v sume 50,- EUR ako bežné výživné a 30,- EUR na tvorbu úspor pre maloletú. Žiadala tiež, aby súd zaviazal otca poskytovať jej písomné správy, pretože od roku 2014 jej z jeho strany boli zatajované informácie o dcére, o zmene lekára, zmene trvalého bydliska a dcéra bola vedená k tomu, aby jej tieto informácie neposkytovala a preto ona chce, aby táto povinnosť otcovi maloletej bola uložená. Pokiaľ ide o jej príjmy, t.č. dosahuje príjem 740,- EUR v čistom, iný príjem nemá. Jej výdavky bližšie uviedla v písomnom vyjadrení, pričom sa tieto navýšili toho času navýšili o ďalších 35,- EUR v súvislosti so zmenou splátky úveru. Na dcéru zatiaľ tiež poberá prídavok.

Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že vývoj striedavej starostlivosti ich mal. dcéry mal svoj prirodzený vývoj, on dcéru nikdy nenútil k tomu, aby sa s matkou nestretávala. Pokiaľ ide o nekomunikáciu medzi nimi, tá vyplynula z jednotlivých negatívnych postojoch matky k jeho návrhom, čo vyústilo do situácie, že prestal vôbec reagovať na jej podnety. Nikdy nehovoril dcére, aby nešla k matke, nenavádzal ju k tomu, dosť sa s ňou o týchto veciach rozprával. Podľa jeho výpovede, sa samotná

dcéra sa vyjadrila, že jej vzťah s matkou nebol nejako dobrý. On aj dcéru nabádal, aby si vážila aj druhú stranu t.j. aj matku, ako svoju matku. V súvislosti s námietkou matky, že neuhrádzal na dcéru od roku 2014 výživné, poukázal na prehľad výdavkov, ktoré mal na dcéru, pokiaľ táto bola u neho. Uviedol, že sa podieľal na výdavkoch dcéry v tomto období 99 %, a týmto spôsobom vykrýval výživné na dcéru. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré za uvedené obdobie mala na dcéru uhrádzať matka, napr. stravné a plavecký výcvik, k tým uviedol, že návštevy plaveckého neboli pravidelné a pokiaľ ide o úhradu stravného, nemal vedomosť o tom, či ho platila matka za dcéru alebo nie.

Následne obaja rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. dcéra zverila do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. K. sumou 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa schváli táto rodičovská dohoda a to vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred tak, že suma 50,- EUR mesačne tvorí bežné výživné, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca a suma 30,- EUR mesačne sa použije na tvorbu úspor, ktoré je matka povinná uhrádzať na osobitný účet maloletej, založený v zmysle rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. . Zároveň sa rodičia maloletej dohodli o úprave styku matky s dcérou a to tak, že matka je oprávnená sa stretávať s mal. K. každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin na obdobie 10 dní v mesiaci júl počnúc od 03.07. od 17.00 hod. do posledného dňa uvedenej 10 dňovej lehoty do 17.00 hod. a v mesiaci august počnúc od 03.08. od 17.00 hod. do posledného dňa 10 dňovej lehoty do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od veľkonočného piatku od 17.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod., s tým, že matka je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku prevziať mal. dcéru od otca v mieste bydliska matky a otec je povinný mal. dcéru na styk s matkou riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku je povinný mal. dcéru matke odovzdať v mieste bydliska matky a matka je povinná v čase určenom ako koniec styku mal. dcéru odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku mal. dcéru od matky v mieste bydliska matky prevziať. Rodičia požiadali, aby súd túto dohodu o styku pojal do rozsudku.

Napokon sa ešte rodičia dohodli, že otec je povinný písomne informovať matku a to raz mesačne, vždy najneskôr do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý má poskytnúť informácie o dcére a to o zdravotnom stave maloletej, o jej školských a mimoškolských činnostiach a výsledkoch a o majetkových pomeroch, prípadne iných závažných skutočnostiach týkajúcich sa mal. dieťaťa, a zároveň požiadali, aby súd aj túto dohodu pojal do rozsudku.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. - 85 zo dňa 10.01.2012 v znení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. - 109 zo dňa 30.10.2012 mal súd preukázané, že mal. K. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania v piatok o 16.00 hod. Každý z rodičov bol oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. K. sumou 130,- EUR mesačne a to tak, že suma 100,- EUR mesačne tvorí bežné výživné, ktoré bol povinný uhrádzať k rukám matky a sumu 30,- EUR mesačne mal poskytovať na tvorbu úspor, ktorú bol povinný uhrádzať na osobitný účet maloletej založený v zmysle rozsudku tunajšieho súdu .

Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej, podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves matka sa s úradom skontaktovala dňa 12.08.2014 kedy sa osobne dostavila na úrad a predložila lekársku správu od MUDr. K. v ktorej sa okrem iného uvádzalo, že maloletá trpí obsedantnou poruchou. Požiadala úrad, aby o tejto skutočnosti informoval otca nakoľko jej sa nedarilo sa s ním skontaktovať, resp. otec odmietal akúkoľvek komunikáciu s ňou. Dňa 15.08.2014 sa na úrad dostavil otec, a počas pohovoru priznal, že jeho komunikácia s matkou je problematická. Ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že dcéra má nejaké vážnejšie psychické problémy. Vyjadril presvedčenie, že maloletá nepotrebuje žiadne odborné vyšetrenie. Následne sa matka opätovne dostavila na úrad a uviedla, že dcéra sa k celej situácii postavila veľmi zle a matke povedala, že ju už viackrát nechce vidieť a spomínané vyšetrenie a preberanie jej psychického stavu ju veľmi ponížilo. V tomto období prestala dcéra chodiť do domácnosti matky. Matke bolo opakovane poskytované sociálne poradenstvo a na základe toho sa matka rozhodla, že nechce na dcéru tlačiť, ale bude sa veľmi snažiť aby s ňou nestratila kontakt. Vo februári 2015 sa situácia trochu upravila a dcéra chodievala k matke každý druhý

víkend. Matka uvádzala, že otec jej na SMS správy neodpovedal, nedvíhal telefón a ohľadom nutných praktických, materiálnych veci odpisoval veľmi stručne. Otec si prestal plniť vyživovaciu povinnosť nakoľko dcéra bola prevažnú časť mesiaca v jeho opatere. Napriek tomu matka naďalej financovala plavecký krúžok, doučovanie z matematiky, obedy, vreckové, telefón. Uhradila poplatok za lyžiarsky výcvik a podľa potreby nakupovala dcére oblečenie. V mesiaci máj 2015 boli rodičia s ich súhlasom zapojení do priority úradu, ktorú realizoval akreditovaný subjekt Miesto pod slnkom Košice. Cieľom práce s rodinou bolo dosiahnuť efektívnu komunikáciu medzi rodičmi a realizovanie striedavej osobnej starostlivosti. Matka sa zúčastňovala realizovaných stretnutí, ale otec sa v mesiaci august 2015 vyjadril, že odmieta pokračovať v realizácii projektu. Uviedol, že s matkou odmieta akýkoľvek kontakt. Taktiež bolo vykonané sociálne zisťovanie v rodine otca. Otec má k dispozícii rozsiahlejší byt, kde v spoločnej domácnosti okrem K. žije manželka Y. L. a dve maloleté nezaopatrené deti. K. má k dispozícii svoju izbu. Dcéra je prevažne v jeho domácnosti cca asi osemnásť mesiacov. Bol vykonaný aj krátky rozhovor s maloletou a to v domácnosti matky, kedy táto uviedla, že vie o tom, že mamka chce aby naďalej ostala striedavá starostlivosť, ale jej sa viac páči v domácnosti otca. Chce aby to tak ostalo ako je teraz. Plánuje nastúpiť na strednú školu, ktorá má sídlo v Prešove, a teda má záujem bývať na internáte. Z tohto dôvodu si myslí, že sa až tak veľa vo veci stretávania s mamkou nezmení. V prípade, že bude študovať na uvedenej škole chce jeden víkend byť s mamkou a druhý u ocka. V domácnosti otca v detskej izbe maloletej K. bolo vykonané zisťovanie názoru, ktoré bolo zaznamenané na zvukový záznam. Maloletá bola trochu rozrušená a zaujímalo ju či túto nahrávku budú počúvať aj rodičia. Uviedla, že nechce aby to počuli pretože sa obáva aby sa ich to nedotklo.

Z lekárskej správy - nález Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, vypracovanej MUDr. V. K. vyplynulo, že maloletá trpí zmiešanými obsesívnymi myšlienkami a konaniami (F 42.2), adaptačnou poruchou (F 43.2) a inými zmiešanými poruchami správania a emotivity (F 92.8.). Podľa správy detskej psychiatrickej ambulancie MUDr. H. X. z 27.08.2015 sa matka vyjadrila, že si je vedomá, že psychiatrická liečba u maloletej je potrebná a súhlasí s psychiatrickou starostlivosťou o maloletú v tejto ambulancii. Zo záverečnej správy neziskovej organizácie Miesto pod slnkom číslo 13/2015 vyplynulo, že otec dieťaťa odmietal ďalšiu spoluprácu a účasť na projekte zamietol a z toho dôvodu bola spolupráca tejto organizácie s rodinou ukončená.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, jeho čistý príjem za obdobie od 01.02.2015 do 31.01.2016 predstavoval sumu 865,09 EUR.

Podľa otcom vyčíslených nákladov na maloletú, tieto v r. 2015 dosahovali priemernú výšku za školské potreby v sume 5,- EUR mesačne, za stravu 100,- EUR mesačne, za ošatenie 41,- EUR mesačne, za mobil 15,- EUR mesačne, za drogériu 20,- EUR mesačne, na cestovné 10,- EUR mesačne, za poistku a sporenie 35,- EUR mesačne, na vreckové 10,- € mesačne, na doučovanie zo slovenského jazyka 30,- EUR mesačne a za zdravotnú starostlivosť 19,- EUR mesačne. Otec tiež uhrádzal dovolenku v Turecku v mesiaci júl 2015, ktorá stála sumu 998,- EUR, mobil v mesiaci február 2015 v sume 199,- EUR mesačne a postupne zariadenie izby maloletej v celkovej výške 798,- EUR. Ako nezdokladovateľné položky uvádzal pre maloletú výlet do Krakova, Osvienčimu a Bialsko Bjala lyžiarsky výcvik v Tatranskej Lomnici v r. 2015 v sume 100,- EUR, dovolenka v Chorvátku v júli 2015 v sume 400,- EUR a tiež každoročné výlety do Bojníc, Bratislavy a Prahy, ako aj návštevy kultúrnych podujatí.

Podľa v súdnom spise založených rodných listov, otec má vyživovaciu povinnosť k mal. X. L. X.. XX.XX.XXXX C. H.. E. L. X.. XX.XX.XXXX.

Matka podľa priloženej Zmluvy o splátkovom úvere spláca úver v Slovenskej sporiteľni v celkovej výške 14.000,- EUR mesačnými splátkami vo výške 198,54 EUR, počnúc od 15.06.2016.

Podľa správy zamestnávateľa matky B. Š. A.. F. Spišská Nová Ves matka za obdobie od februára 2015 do januára 2016 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 767,24 EUR.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v znení, v akom ju rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe fakticky už žije u otca, ten sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky a samotná maloletá sa vyjadrila za zverenie do tejto osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti, na základe ktorej mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka je toho času zamestnaná, kedy jej príjem sa pohybuje vo výške 767,24 EUR. Otec maloletej má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 865,09 EUR.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky, ako aj berúc do úvahy rodičmi uzavretú dohodu o úprave styku matky s dcérou, súd ustálil, že rodičmi dohodnutá výška výživného v sume 80,- EUR mesačne, z ktorej sumy suma 50,- EUR mesačne tvorí bežné výživné, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca a suma 30,- EUR mesačne sa použije na tvorbu úspor, ktoré je matka povinná uhrádzať na osobitný účet maloletej, je v záujem maloletej a preto aj v tejto časti ich rodičovskú dohodu schválil.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd tiež pojal do rozsudku dohodu rodičov o úprave styk matky s dcérou, nakoľko táto dohoda zabezpečuje pravidelné udržiavanie ich vzájomného kontaktu a je teda v záujem dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Rodičia sa napokon dohodli, že otec je povinný písomne informovať matku a to raz mesačne, vždy najneskôr do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý má poskytnúť informácie o dcére a to o zdravotnom stave maloletej, o jej školských a mimoškolských činnostiach a výsledkoch a o majetkových pomeroch, prípadne iných závažných skutočnostiach týkajúcich sa mal. dieťaťa. Súd pojal túto dohodu do rozsudku tak, aby zabezpečil prípadné súdne vynútenie plnenia tejto povinnosti zo strany otca v prospech matky. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine má totiž matka ako rodič, ktorému dcéra už nie je zverená právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi viazla a že skutočne sa matke nedostávalo dostatok informácii o tom, čo sa s dcérou dialo za čas, čo začala prebývať u otca. Preto súd považoval za potrebné toto právo matky na poskytovanie uvedených informácii upraviť súdnym rozhodnutím a to v podobe zahrnutia predmetnej dohody rodičov do rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)