Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/102/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XXX H., XXX XX H., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, P O. BOX 72/301, 918 65 Trnava, proti žalovanej: Verejná ochrankyňa práv, prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD., Grösslingová 35, 811 09 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 30.10.2021, označeným ako „správna žaloba za nečinnosť“, doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 05.11.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu žalovanej vo veci odloženia podnetu žalobcu, prostredníctvom ktorého vyjadril svoj nesúhlas s postupom a rozhodnutím trestného súdu vo výške stanoveného trestu a požadoval vydanie rozhodnutia vo veci samej, ktorým by správny súd posúdil konanie žalovanej ako nečinnosť. 2. Dňa 05.10.2021 bol žalovanej doručený podnet žalobcu, prostredníctvom ktorého žalobca vyjadril svoju nespokojnosť s postupom a rozhodnutím súdu v jeho trestnej veci v dôsledku nesprávne stanoveného trestu. Žalovaná po posúdení podnetu rozhodla o jeho odložení upovedomením zo dňa 19.10.2021, nakoľko podanie žalobcu svojím obsahom nespadalo do pôsobnosti žalovanej a zároveň žalobcu informatívne poučila o pôsobnosti verejného ochrancu práv ako nezávislého ústavného orgánu Slovenskej republiky. 3. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -16 zo dňa 11.11.2021, právoplatným dňa 24.11.2021, vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie. 4. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách,

b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 10. Podľa ods. písm. b) , správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa . 11. Podľa , ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 12. Podľa , sa orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

13. Podľa a ods. 1 , verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť. 14. Podľa o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.

15. Podľa o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy. 16. Správne súdnictvo predstavuje osobitný druh súdneho procesu, ktoré v čase vydania tohto uznesenia spadá do právomoci všeobecných súdov. Právna úprava právomoci správnych súdov je

upravená v , a v ustanovení . Z dikcie ustanovenia v spojení s ustanovením a vyplýva, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť a postup rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, intenzitu iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú aj v ďalších veciach ustanovených zákonom, za predpokladu že takýmto správnym aktom, nečinnosťou v administratívnom konaní alebo iným zásahom orgánu verejnej správy došlo k zásahu do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej, resp. právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že spoločným prvkom a zároveň podmienkou prieskumu zmienených predmetov v správnom súdnictve je skutočnosť, že musí ísť o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto vyjadrenia predmetu súdneho prieskumu možno odvodiť nedostatok právomoci a základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty a úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy, a v ktorých absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného správneho aktu. Ide napríklad o rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a i. 17. Po posúdení podanej žaloby a jej príloh, správny súd dospel k záveru, že konanie žalovanej vo veci odloženia podnetu žalobcu, nie je možné preskúmať v správnom súdnictve, keďže nejde o konanie a rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verenej správy. Nie je tak naplnená základná procesná podmienka konania uvedená v ustanovení . Verejný ochranca práv má postavenie ústavného nezávislého orgánu, ktorého právomoc a pôsobnosť upravuje , ako aj . Verejný ochranca práv nemá v zmysle platnej právnej úpravy postavenie orgánu verejnej správy, nespadá do kategórie orgánu verejnej správy vymedzenej v ustanovení , a preto nie je splnená základná procesná podmienka konania, a to právomoc správneho súdu na preskúmanie rozhodnutí tohto orgánu v správnom súdnictve. Správny súd poukazuje na to, že verejný ochranca práv nemá v zmysle ustanovenia danú právomoc preskúmavať rozhodnutia akéhokoľvek súdu, s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu, a preto žalovaná postupom podľa ustanovenia rozhodla o odložení podnetu. Ak rozhodnutie súdu vydané v trestnom konaní považoval žalobca za nezákonné, mal postupovať v zmysle príslušných ustanovení o riadnych/mimoriadnych opravných prostriedkoch. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konanie podľa ustanovenia zastavil a vec nepostúpil na konanie inému orgánu v zmysle ustanovenia , nakoľko nie je daná právomoc iného orgánu na preskúmanie namietanej nečinnosti žalovanej resp. upovedomenia o odložení podnetu žalobcu. 19. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajsky´ súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa ma´ popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnute´ rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia bytˇ spísané advokátom. Povinne´ zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) ma´ sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci