Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-28-2022.pdf
PDF · 105.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Ing. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M., L. XXX/XXX, právne zastúpená spoločnosťou Planavský & Partners s.r.o., so sídlom Bytča, 1. mája 52/18 a otec - V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Natáliou Stahovcovou, advokátkou so sídlom L., F. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania matky a odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/245/2020-447 zo dňa 26.01.2022, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30P/245/2020-445 zo dňa 26.01.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je s účinnosťou od 23.11.2020 p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. F., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Vo zvyšku (do sumy 250 eur) návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/97/2016-302 zo dňa 22.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/32/2017-329 zo dňa 28.6.2017.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.11.2020 do 31.01.2022 vo výške 570,67 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur k rukám matky, spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému E. tak, že (výrok I.) otec je s účinnosťou od 1.11.2020 povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. 2.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2020 do 31.01.2022 vo výške 600 eur (15 mesiacov x 40 eur) súd povolil (výrok II.) otcovi splácať v mesačných splátkach po 45 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. 3.Vo zvyšnej časti (do sumy 250 eur) okresný súd návrh matky zamietol (výrok III.).
4.1.Súd prvej inštancie východiskovo vymedzil, že poslednou úpravou vyživovacej povinnosti bol rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 30P/97/2016-302 zo dňa 22.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 10CoP/32/2017-329 zo dňa 28.06.2017, ktorým bolo stanovené výživné na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2016. Matka v danom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Otec bol od februára 2017 zamestnaný, pričom jeho hrubý príjem predstavoval 435 eur, okresný súd však vychádzal z potencionality príjmu otca v sume 800 eur. Otec mal ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, a to k maloletým O. a C. po 83 eur mesačne H., s matkou ktorého žil v spoločnej domácnosti. E. bol žiakom 6. ročníka ZŠ. Jeho výdavky predstavovali cestovné do školy vo výške 9 eur mesačne, za stravu v jedálni platil 25 eur mesačne, poplatok za plavecký klub Delfín 22 eur mesačne, poplatok za gitaru 36 eur na pol roka, výtvarný krúžok 18 eur na pol roka. 4.2.Následne okresný súd konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou pre opakované rozhodovanie je zmena pomerov. V danej spojitosti skutkovo ustálil, že matka býva s maloletým u rodičov, kde prispieva na bývanie 200 eur mesačne. S manželom brali hypotekárny úver na kúpu 2-izbového bytu, mesačná splátka predstavuje 380 eur a úver na bývanie 89 eur mesačne. V byte zatiaľ býva pôvodný vlastník. Matka si platí životné poistenie 54 eur mesačne. Má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, cestovné do práce predstavuje 40 eur mesačne. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 833 eur. E. v čase návrhu navštevoval 1. ročník, aktuálne je druhák na športovom gymnáziu. Výdavky má bežné, v školskej jedálni za stravu platí okolo 30 eur mesačne, triedny fond na začiatku roka 40 eur, ďalej školské pomôcky, pracovný zošit anglického jazyka 11,70 eur, plaveckému klubu Delfín platí mesačne 40 eur. Od septembra 2021 sa zúčastňuje pretekov, za 3 mesiace náklady predstavovali 71 eur, za sústredenia mesačný poplatok 53 eur, za posilňovňu 20 eur mesačne, doprava do školy a na krúžky 14 eur. Chodieva k fyzioterapeutovi, kde platí na mesiac 24 eur. Maloletému matka kupovala počítač, stoličku, na lieky a výživové doplnky vynaloží 15 eur. Mesačne matka sporí E. 50 eur. U športového lekára platili za prehliadku 45 eur. 4.3.Otec maloletého E. v súčasnej dobe býva s manželkou v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve manželky. Manželka je zamestnaná, jej príjem je okolo 780 rur v čistom. Za bývanie platia 150 eur mesačne a manželka spláca úver mesačne 204 eur. Otec ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa, keďže bol dlhodobo PN. V súčasnej dobe je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si brigádne, vykupuje a opravuje staré heligónky. Prácu si začal hľadať od nového roka (2022), čo odôvodnil tým, že podľa novej právnej úpravy mu má zostať na výplate, po vykonaných zrážkach, vyššia suma s ohľadom na exekúcie, ktoré má. Otec má dlh v zdravotnej poisťovni 300 eur, dlh na úvere 3 500 eur a v rámci vyporiadania BSM sa zaviazal manželke zaplatiť 20 000 eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, k synom C., O. a H..
5. Okresný súd zhrnul, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane E., ktorý podrástol, zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, nástupom na strednú školu - športové gymnázium. Matka vyčíslila bežné výdavky E. vo výške 309 eur, z toho 30 eur príspevok na bývanie a ďalšie výdavky so športovou činnosťou a zdravotným stavom. Na základe toho zvýšil výživné na sumu 150 eur mesačne a to od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom vychádzal z potencionality príjmov otca v podobe posledného zárobku vo výške okolo 743 eur, nakoľko otec ukončil pracovný pomer dohodou, keď, ako sám uviedol, zdravotný stav mu umožňoval naďalej pracovať. V súčasnej dobe je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si brigádne, avšak nevedel preukázať svoj príjem, uviedol, že zarobí okolo 600 eur. Okresný súd pri určení výšky výživného prihliadal na ďalšie 3 vyživovacie povinnosti otca, nezohľadnil však výdavky otca v podobe dlhov, ktoré otec má na pôžičkách, keďže výživné má prednosť pred výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež akcentoval, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého matka uhrádza tiež z rodinného prídavku, ktorý je maloletému k jej rukám vyplácaný vo výške 25,88 eur. Dodal, že zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom zamestnala, jej mesačný čistý príjem je v priemere 833 eur, pričom naposledy poberala rodičovský príspevok, naďalej má vyživovaciu povinnosť k druhému synovi L., spolu s manželom nadobudli do vlastníctva byt.
6.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletého E..
7.1.Matka v podanom odvolaní uviedla, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania a naďalej trvala na tom, že došlo k takej zmene pomerov na strane maloletého E., že zvýšenie výživného aspoň na sumu 200 eur mesačne je dôvodné a primerané. 7.2.Svoju argumentáciu matka založila predovšetkým na nesprávnych záveroch súdu vzťahujúcich sa k potencionalite príjmu otca (nie jeho reálneho nepreukázaného príjmu), keď za tento príjem nesprávne považoval čiastku 743 eur. Priemerný hrubý príjem zamestnanca v hospodárstva SR totiž od roku 2018 do roku 2021 vzrástol o 15%, ak by teda otec naďalej vykonával zárobkovú činnosť, dosahoval by vyšší príjem. Navyše priemerný príjem otca bol ovplyvnený jeho práceneschopnosťou. Zároveň zdôraznila, že otec má vykonaný zváračsky kurz, ktorý pracovníkom umožňuje dosahovať príjem, ktorý značne prevyšuje priemernú mzdu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, aj keď posledný známy pracovný pomer ukončil dohodou, pričom naposledy bol v evidencii od 07.06.2016 do 26.07.2016 a zároveň nie je a nebol vedený ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, nepoberá a ani nepoberal žiadne sociálne dávky. Otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, aj keď sa jedná o osobu dlhodobo nevykonávajúcu pravidelnú pracovnú činnosť, pričom len samotná evidencia na úrade práce by otcovi umožňovala úsporu prostriedkov na úhradu zdravotného poistenia, čo by značne zlepšilo jeho finančnú situáciu. Podľa odvolateľky je na základe potencionality príjmu nevyhnutné skúmať aj to, či sa otec nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, resp. majetkového prospechu. Navyše, mimo pracovný pomer otec dosahuje zo svojej záujmovej činnosti čistý príjem vo výške 600 eur za opravy a predaj heligónok, jeho potencionálny príjem by mal byť preto navýšený o túto čiastku. 7.3Záverom zopakovala, že od posledného rozhodnutia o výživnom maloletému vzrástli bežné náklady v dôsledku veku maloletého (strava, oblečenie,...), ale aj z dôvodu zdravotného stavu a následného odporúčania lekára, ktorý maloletému odporučil plávanie. Aj keď si je vedomá, že sa jedná o aktivity nad rámec bežných výdavkov, považuje ich za oprávnené potreby maloletého, keďže sa jedná o aktivity, ktoré pomáhajú jeho zdravotnému stavu. S poukazom (aj) na to, že otec neprispieva mal. E. žiadnymi inými vecnými plneniami a s maloletým sa vôbec nestretáva, je presvedčená o oprávnenosti svojej požiadavky.
8.Otec maloletého v podanom odvolaní namietal, že výživné vo výške 130 eur mesačne zodpovedá jeho možnostiam a súčasne zohľadňuje možnosti matky dieťaťa a potreby maloletého. Vzhľadom na svoje ďalšie tri vyživovacie povinnosti navrhol, aby mu bolo povolené zameškané výživné splácať v jednotlivých splátkach vo výške 10 eur mesačne. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej je výška všetkých vyživovacích povinností povinného v prípade, že oprávnené osoby nemajú zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom vzhľadom na svoj vek, na úrovni 25-30 % čistého príjmu povinného. Domnieval sa, že podporne je pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti možné vychádzať aj z tabuľky vypracovanej v rámci projektu optimalizácie agendy výživného v Českej republike, z ktorej vyplýva, že doporučená výška výživného pre dieťa vo veku 15-17 rokov je 16-22 % z čistého príjmu povinného rodiča. Nakoľko jeho čistý príjem je približne 600 eur mesačne, okrem mal. E. má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, preto je pri určení vyživovacej povinnosti potrebné vychádzať z dolnej hranice stanovenej sadzby, čo zodpovedá sume 96 eur. Ak by súd vychádzal z potencionality príjmov otca v sume 745 eur mesačne, 16 % z takého príjmu zodpovedá sume 119 eur. Zdôraznil, že výška výživného stanovená na jedno z detí nemôže byť na ujmu jeho ostatným deťom. Poukázal tiež na to, že okresný súd určil zvýšenie výživného spätne, t.j. od 01.11.2020, návrh však matka podala až 23.11.2020.
9.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že v súčasnosti nie je držiteľom oprávnenia na zváranie a to s poukazom na jeho neplatný zváračský certifikát. Navrhol, aby súd zobral do úvahy, že matka maloletého je od júna 2021 vlastníčkou bytu, v ktorom (podľa jej vlastného tvrdenia) nebýva a je zrejmé, že má potencionálny príjem z prenájmu z tohto bytu. Rovnako ako otec, aj matka detí má nízky príjem a je možné argumentovať, že zvýšeným pracovným úsilím by vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie mohla dosahovať vyšší príjem. Otec dieťaťa uviedol, že je v ťažkej situácií, keď na trhu práce v danej lokalite jeho bydliska nie je dostatok pracovných ponúk.
10.Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca a jeho replike uviedla, že pokiaľ otec stavia svoju argumentáciu na tabuľke vypracovanej v rámci projektu optimalizácie agendy výživného v Českej republike z roku 2010, tak táto nie je využívaná ani v samotnej Českej republike, pretože sa neosvedčila. Okrem toho, otec nemôže vychádzať zo svojich príjmov z roku 2018, pretože tieto nezohľadňujú aktuálnu situáciu na trhu práce. Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve za 4Q 2021 je vo výške 1.331 eur. Za zrejmé považovala, že otec maloletého si je schopný zabezpečiť minimálne zárobok vo výške
priemernej mzdy v hospodárstve, keďže túto dosahoval aj v roku 2018. Naviac má vedľajší príjem v súvislosti s predajom heligónok v rozsahu 600 eur. Rozhodnutie otca mať viacero potomkov nemôže ísť k tiaži jeho detí, naopak očakáva sa zvýšené úsilie zo strany otca pri zabezpečovaní príjmu. Tým, že si otec nepredĺžil zváračský certifikát, sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a tým aj vyššieho príjmu. K práceneschopnosti otca podotkla, že táto pretrvávala v roku 2019, avšak otec si zamestnanie začal hľadať až na začiatku roku 2022, tzn. že v období, kedy u otca už neboli preukázané žiadne obmedzenia týkajúce sa jeho zdravotnej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, by bol schopný dosahovať nepochybne vyšší príjem. Vo zvyšnej časti zopakovala skoršiu argumentáciu.
11. Napokon, v poslednom stanovisku otec (nad rámec doteraz uvedeného) poznamenal, že oprávnenie na výkon práce zvárača bolo viazané na pracovný pomer a opravu heligónok vykonáva pre deti priateľov, ktoré navštevujú hudobnú školu.
12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
13.1.Odvolací súd sa primárne stotožňuje s východiskovým konštatovaním (nespochybneným ani otcom) napadnutého rozsudku o danosti relevantnej zmeny pomerov (zvýšené výdavky súvisiace s nástupom na strednú školu - športové gymnázium a so športovými aktivitami a zdravotným stavom maloletého) ako právnym základom novej/zmenenej úpravy vyživovacej povinnosti v okolnostiach súdenej veci. 13.2.Pokiaľ následne ide o čiastkové odvolacie námietky účastníkov konania, náležite argumentuje matka, že tabuľka pre výpočet výšky vyživovacej povinnosti, vypracovaná v rámci projektu optimalizácie agendy výživného v Českej republike, postráda akúkoľvek právnu záväznosť/relevanciu v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku si toho bol zrejme vedomý i samotný otec, keď navrhoval len jej „podpornú“ aplikáciu.
14.1.Hoci úvaha matky o kontinuálnom náraste priemernej mzdy od poslednej úpravy výživného o 15 percent nepostráda racionálny základ, nie je možné sa bez ďalšieho v plnom rozsahu s touto konštrukciou stotožniť. Jedná sa totiž o priemerný nárast mzdy, ktorý (pretoň nezohľadňuje špecifiká (nárastu mzdy u) toho-ktorého (t.j. konkrétneho, z hľadiska potenconality otca určujúceho) odboru/ zamestnania, rovnako ani regionálne rozdiely (v náraste mzdy). 14.2.Na druhej strane je však nepochybne ustálené/zistené, že otec maloletého E. je dobrovoľne nezamestnaný a v podstate neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by mu bránil sa riadne zamestnať (zamestnanie začal hľadať až od začiatku roku 2022, jeho zdravotné problémy však pretrvávali v roku 2019) a zabezpečiť dostatočný zdroj príjmov na plnenie (aj) vyživovacej povinnosti voči všetkým svojim deťom. Dôvod, naznačovaný otcom, a to, že sa mu neoplatilo (skôr) zamestnať s ohľadom na hroziace exekúcie platu, pochopiteľne nemôže obstáť. V neprospech detí totiž nie je možné vykladať negatívne dôsledky konania spočívajúceho v neúmernom zadlžovaní sa. Otec je v produktívnom veku, aktuálne nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by predstavovali prekážku jeho uplatnenia sa na trhu práce. Hodnoverné vysvetlenie otec nepodal ani ohľadne nepredĺženia zváračského certifikátu. Už v rámci predchádzajúcich rozhodnuté bola na otca zo strany súdu akcentovaná legitímna požiadavka na zvýšené úsilie vyplývajúce z počtu vyživovacích povinností otca, ktorá (požiadavka) zjavne ostáva bez náležitej odozvy. Toto všetko prispelo k vykresleniu obrazu otca, ktorý sa napriek štyrom vyživovacím povinnostiam výraznejšie o získanie práce neusiluje a k svojim zákonným záväzkom nepristupuje s potrebnou zodpovednosťou. 14.3.Sumarizujúc jednotlivé/opísané východiská si krajský súd osvojil úvahu okresného súdu o tom, že v okolnostiach posudzovanej veci je v plnej miere aplikovateľný inštitút potencionality (umožňujúci vychádzať pri určovaní výšky výživného nie zo skutočne dosahovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by povinná osoba mohla pri štandardne očakávateľnom prístupe k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti a s ohľadom na svoje danosti - vek, vzdelanie, prax, zdravotný stav - dosiahnuť) na strane výživou povinnej osoby - otca a dospel k záveru, že hranica/miera jeho potencionálneho príjmu (na účely ustálenia výšky vyživovacej povinnosti v zmysle § 75 ods. 1 ZoR) sa pohybuje okolo čiastky 950 eur mesačne. Pri určení tejto sumy vychádzal zo záverov skoršieho právoplatného rozsudku (10CoP/32/201-329 zo dňa 28.6.2017), v rámci ktorého bol potencionálny príjem otca (pred
5 rokmi) stanovený sumou 800 eur mesačne, čiastočne preto zohľadnil aj (matkou akcentovaný) nesporný fakt nárastu miezd v podmienkach hospodárstva Slovenskej republiky a do určitej miery započítal i preukázanú okolnosť, že otec je schopný si privyrobiť i vedľajšou/brigádnickou činnosťou v podobe opravy heligónok. Nie je síce podľa odvolacieho súdu možné pri stanovení konkrétnej hodnoty potencionálneho príjmu vykonať jednoduchý (plný) súčet „položiek“ (800 eur/mzda + 600 eur/oprava heligóniek), nakoľko paralelný plnohodnotný výkon oboch týchto činností z časového hľadiska nie je s najvyššou mierou pravdepodobnosti možné od otca očakávať, na druhej starne však s ohľadom na počet vyživovacích povinností otca je možné od neho spravodlivo požadovať vyvinutie zvýšenej (zárobkovej) aktivity pre ich pokrytie/zabezpečenie. 14.4.Nadväzne možno uzavrieť, že súdom prvej inštancie stanovená suma výživného - 150 eur mesačne
- zodpovedá rozoberaným (a určujúcim) hľadiskám/východiskám (kvalifikovaná zmena pomerov, odôvodené potreby oprávnenej osoby - schopnosti a možnosti povinnej osoby) a špecifikám súdenej veci (výlučná osobná starostlivosť matky, ďalšie vyživovacie povinnosti otca).
15.K námietkam otca ohľadne prípadného príjmu z prenájmu matky, sa žiada dodať, že v danej veci je určujúci predovšetkým príjem výživou povinnej osoby a ani potencionálny (nie je totiž preukázaný) príjem z prenájmu (odhliadnuc od toho, že by sa fakticky kompenzoval s povinnosťou splácania hypotéky matkou) v žiadnom prípade neznamená neexistenciu/zánik vyživovacej povinnosti na strane otca.
16.Ďalej, čo sa týka určenia začiatku povinnosti platiť zvýšené výživné, postup okresného súdu, ktorý stanovil ako rozhodný moment začiatok mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, nemá oporu v relevantnej právne norme. V tejto súvislosti je totiž určujúcim ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR, ktoré umožňuje priznať (a analogicky zvýšiť) výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Jedinou výnimkou umožňujúcou priznať/zvýšiť výživné pre maloleté dieťa za obdobie troch rokov spätne od začatia súdneho konania je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Splnenie tejto zákonnej podmienky však musí byť spoľahlivo preukázané, k čomu v okolnostiach súdenej veci nedošlo. S ohľadom na uvedené predstavuje zameškané výživné celkovú sumu 570,67 eur v (pomerná časť za 8 dní mesiaca november 2020 činí 10,67 eur + 14 mesiacov x 40 eur). 17.Súčasne odvolací súd, predovšetkým s prihliadnutím na existenciu 3 ďalších vyživovacích povinností na strane otca, čiastočne akceptoval jeho požiadavku a zmeškané výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 15 eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky, avšak pod hrozbou straty výhody splátok. 18.Zhrnúc opísané úvahy pristúpil súd k zmene napadnutého rozsudku a to v časti výroku o začiatku účinnosti povinnosti platiť zvýšené výživné (odo dňa, kedy sa súdne konanie začalo) a v časti výroku o výške splátok zmeškaného výživného.
19.O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.