Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_6P-13-2016.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/13/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. V., nar. XX.XX.XXXX, tr dieťa rodičov, matky: Z. V., rod. I. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., I. XXXX/X a otca: I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., I. XXXX/X, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Z. V., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a I. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev vedenej Matričným úradom V., zväzok 6, ročník XXXX, strana XXX, por. č. 11 r o z v á d z a.
II. Maloletá I., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 1. 2016 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom. Návrh v podstate odôvodnila názorovými rozdielmi na chod spoločnej domácnosti, odporca narobil dlhy, prestal sa zaujímať o rodinu, neprispieval na domácnosť. Rozpad manželstva zavinil odporca, niekedy ku koncu roka 2013 zistila, že odporca udržiava mimomanželský vzťah, napriek sľubom, že tento milenecký vzťah ukončí, nebola to pravda, v tomto vzťahu pokračoval a myslí si, že tento vzťah pretrváva aj v súčasnosti. Nakoľko odporca začal s psychickými útokmi, nedalo sa s ním komunikovať, neustále ju klamal, v júli 2015 sa s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Manželstvo je iba formálnym zväzkom. V súčasnosti žije s maloletou dcérou v podnájmu v Trstenej, dcéra prestúpila na Základnú školu v Y.. Ona pracuje v Rakúsku a v čase jej neprítomnosti sa o dcéru stará jej matka. Odporcovi oznámila, že s dcérou sa môže stretávať kedykoľvek, odporca možnosť využil iba párkrát. Jej city k odporcovi vychladli, rozvod manželstva je aj v záujme maloletej dcéry. Dňa 14.11.2015 s odporcom uzavrela dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, dohodli sa, že dcéra bude zverená matke, ktorá zároveň bude zastupovať dcéru a spravovať jej majetok . Tiež sa dohodli na výživnom vo výške 150,- € a keďže otec neplatil dlhodobo výživné na dcéru, v dohode sa zaviazal uhradiť dlžné výživné za obdobie od 1. 1. 2014 do 1. 11.2015 vo výške 4.400,- €. Tiež sa dohodli, že styk otca s dcérou nie je potrebné upravovať, pretože sa o úprave styku vedia dohodnúť. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, že s rozvodom manželstva súhlasí, žiada ho rozviesť. Súhlasí aj s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a tiež súhlasí s výškou výživného 150,- €, je ochotný zaplatiť zameškané výživné od 1. 7. 2015, kedy sa navrhovateľka s dcérou odsťahovali. Súhlasí s rodičovskou dohodu predloženou súdu.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 7.6. 2016 v neprítomnosti odporcu, odporca sa na pojednávanie nedostavil, požiadal o prejednanie veci a jej rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom dieťaťa, rozpisom výdavkov matky, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, ďalej vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a zistil tento skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2.6.2001, u oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, z manželstva sa narodilo jedno dieťaťa maloletá I., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka zotrval na skutkovom zdôvodnení svojho návrhu. Za príčinu rozvratu manželstva označila manželovu neveru, jeho klamstvá, nedostatok dôvery. O nevere manžela sa dozvedela od cudzích ľudí, spočiatku tomu nechcela veriť, ale potom odporcu, aj so svojimi rodičmi pristihla s milenkou priamo v ich dome. Priznal sa jej, že už aj predtým mal milenky. Pamätá si na situáciu, keď s dcérou musela odísť z domu, len aby si odporca mohol užiť noc so svojou milenkou. S dcérou vtedy prespala u svojich rodičov. Aj momentálne pokračuje v mileneckom vzťahu so L. O.. Mal. dcéra I. navštevuje 7. ročník ZŠ Y., o prebiehajúcom rozvode je informovaná, vyjadrila sa, že chce ostať s ňou. Dcéra má pred otcom rešpekt, aj sa ho bojí, pretože vie byť aj agresívny. Odporca je nezamestnaný, ale v skutočnosti robí vodiča, rozváža opatrovateľky do Rakúska, jeho príjem je okolo 2.000,- €, pracuje pre Y. S. zo L.. Z vyjadrení a výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené, manželstvo si už dlhodobo neplní ekonomickú funkciu a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Vzťah medzi manželmi je hlboko a trvale poznačený vzájomným citovým odcudzením, nedôverou a manželstvo sa tak stalo už iba formálnym zväzkom. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti od júla 2015. Súd zistil, že rozvrat manželstva spôsobil odporca. Za príčinu rozvratu súd považuje nezáujem odporcu o rodinu, jeho neveru, čím odporca narušil vzájomnú dôveru medzi manželmi, ktorá je rovnako ako povinnosť vernosti, jedným z dôležitých predpokladov fungujúceho manželstva. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S konaním o rozvod manželstvá, je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).Účastníci konania súdu predložili písomné znenie rodičovskej dohody, ktorú žiadali v prípade rozvodu schváliť. V rámci dohody však rodičia riešili vzťahy, ktoré presahovali rámec tohto konania a keďže odporca sa pojednávania nezúčastnil, potom súd rozhodol o úprave rodičovských práv k mal. dcére I. na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky v zmysle súhlasných vyjadrení účastníkov konania, navrhovateľka od narodenia až doposiaľ zabezpečuje o dcéru osobnú opateru, od júla 2015 bez účasti odporcu. Tiež súd určil, že maloletú budú obaja rodičia aj zastupovať a spravovať jej majetok. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Z dôvodu osobnej starostlivosti matky je potrebné zohľadňovať osobnú opateru ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k dieťaťu. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerane veku. Schopnosti a možnosti povinného rodiča sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. Súd výživné na maloletú dcéru určil sumou 150,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú jej potrebám odvodeným z veku a zároveň za zodpovedajúcu možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu, po zohľadnení aktuálnej situácie na strane navrhovateľky. U obidvoch rodičov maloletej bolo vzaté na zreteľ, že maloletá je ich jedinou vyživovacou povinnosťou a odporca zapríčinil rozpad manželstva, pričom ostal bývať sám v novostavbe rodinného domu, navrhovateľka s dcérou boli vzniknutou situáciou nútené sa vysťahovať, zabezpečiť si nové bývanie. Odporca je nezamestnaný, ale s výživným vo výške 150,- € mesačne vyjadril písomný súhlas a svoj súhlas vyslovil aj pred kolíznym opatrovníkom. Navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, jej mesačný príjem je 770,- €. Navrhovateľka s mal. I. býva v prenajatom dvojizbovom byte, len za prenájom bytu platí 230,- € mesačne. Medzi ostané mesačné výdavky patria: výdavky na stravu 200,- €, na drogériu 20,-€, na oblečenie 80,- €, paušál na telefón jej a dcéry cca 60,- €, cestovné do práce 120,- €, poistné jej a dcéry 55,- €, školské potreby 30,- €, poplatky spojené so živnosťou 633,51 € štvrťročne. Dcéra navštevuje 7.ročník Základnej školy v Y., chodí na nefrologické, kardiologické vyšetrenia a očnú ambulanciu v Martine. Pred kolíznym opatrovníkom sa dcéra vyjadrila, že otec je pre ňu dôležitý a chce sa s ním stretávať. Medzi nevyhnutné výdavky navrhovateľky okrem základných výdavkov na stravu, bývanie, ošatenie patria výdavky na bývanie a cestovnom, keďže pracuje v zahraničí a tiež výdavky spojené so živnosťou. Súd po vykonanom dokazovaní uložil odporcovi povinnosť prispievať na dcéru mesačným výživným vo výške 150,- € mesačne. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd založil na ustanovení § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).