Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: F.. B. F.. P. C.Á. F.. B. F.., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Kováčska 49, Košice, proti odporcovi: G.. P. C., A.. X.X.XXXX, W. P. X, F., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. O. C., A.. XX.X.XXXX Y. P. C., A.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 15.7.1995 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice I, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.

Mal. Q. O. C., A.. XX.X.XXXX a P. C., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. O. C., A.. XX.X.XXXX sumou 130 Eur mesačne a P. C., A.. XX.X.XXXX sumou 120 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Otec si maloleté deti prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2013 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti Q. O. C., A.. XX.X.XXXX Y. P. C., A.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. Q. O. sumou 130 Eur mesačne a mal. P. sumou 120 Eur mesačne. Súčasne žiadala, aby súd upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva žiadal deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na potreby maloletých detí a finančných pomerov otca.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V súlade s citovanými ustanoveniami § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Súd predvolanie na pojednávanie 7.6.2016 doručil odporcovi dňa 11.5.2016. Odporca požiadal písomne dňa 3.6.2016 o odročenie pojednávania z dôvodu účasti na medzinárodných nábytkárskych trhoch v Poľsku od 7.6.2016 do 8.6.2016. Súd vzhľadom na predmet konania nepovažoval žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvádzaných odporcom za dôležité poukazujúc na jeho predchádzajúce žiadosti o odročenie pojednávaní v priebehu celého konania z týchto istých dôvodov. Odporca v priebehu konania sa dostavil iba na jedno pojednávanie pričom ho súd vzhľadom na jeho neúčasť dal vypočuť prostredníctvom dožiadaného súdu v Prešove. Takéto správanie odporcu sa javí súdu obštrukčné s úmyslom vyhnúť sa a predĺžiť súdne konanie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.7.1995 čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice I, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza plnoletý P., A.. X.X.R., P.. Q. O., A.. XX.X.R. Y. P.. P., A.. XX.X.R.. F. spoločné bydlisko mali účastníci konania v O., na O. Č.. XX.

Z výpovede navrhovateľka súd zistil, že v posledných rokoch trvania manželstva sa začali medzi nimi prejavovať rozdiely v riešení spoločných problémov a vznikali nezhody vyplývajúce z odlišností pováh. A. nechce, aby svedkami ich konfliktov boli dospievajúce a v súčasnosti maloleté deti. Y. manželia nežijú od augusta XXXX ani manželským životom. Q. medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.

A. ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

A. je zamestnaná na C. Q. X. J. Q. O. s príjmom vo výške XXX B. mesačne netto. Výdavky sa týkajú zabezpečenia bývania vo výške 100 Eur mesačne, inkaso 23 Eur mesačne, internet 17,92 Eur mesačne, strava pre všetkých 120 - 300 Eur mesačne, pohonné hmoty do motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že finančne neutiahne používa motorové vozidlo len na prepravu v rámci Košíc, výdavky vo výške 60 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sa týkajú na lieky. Maloleté deti sú sledované v imunoalergologickej ambulancie, atopický ekzém, to znamená lieky, krémy vo výške 24,40 Eur mesačne.

Mal. Q. O. má 14 rokov, je študentkou L.Á. P.. H.. Š. Q. O.. Začiatkom školského roka má matka výdaje v súvislosti so zabezpečením školských potrieb a pomôcok 140 Eur, doplnkové aktivity ako sú koncerty, divadlá a iné 10 - 15 Eur polročne, skautský krúžok, poplatok 4,75 Eur mesačne, školská jedáleň 24 Eur mesačne, vreckové podľa potreby, školské potreby mesačne 5 Eur, ošatenie 30 Eur mesačne, Maloletá absolvovala aj výlet do Londýna, za ktorý zaplatila 320 Eur.

Mal. P. má 12 rokov, je žiakom N. Š.O. D. A. Q. O.. Absolvoval prípravu na doučovanie z dôvodu prijímacích pohovorov na bilingválne gymnázium. V tejto súvislosti mala matka zvýšené výdavky a to zo zaplatením doučovania zo slovenského jazyka a matematiky v mesiacoch január až marec 2015 vo výške 425 Eur. Mal. P. navštevoval nemecký jazyk a mal. Q. francúzsky jazyk. Mesačne na obedy 43 Eur (na jedno dieťa 21,50 Eur mesačne), mal. P. skautský krúžok nenavštevuje. Školské potreby, pomôcky 140 Eur, školská jedáleň 24 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur mesačne v závislosti od sezóny, doplnkové aktivity v škole 10 - 15 Eur polročne. Mal. P. absolvoval lyžiarsky výcvik, za ktorý matka zaplatila 70 Eur. Maloletý takisto za zúčastnil týždenného kurzu, za ktorý zaplatila 40 Eur, škola v prírode 140 Eur.

Navrhovateľka uviedla, že odporca sa s maloletými deťmi stretáva. Pred deťmi na ňu nadáva, pričom tento stav trvá už vyše troch rokov.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, výhrady voči nemu nemá, manželstvo je rozvrátené, avšak nie z tých dôvodov ako uviedla navrhovateľka. Z manželstva pochádzajú tri deti. Uviedol, že navrhovateľka je trvale pracovne vyťažená, deti sú u neho v rodinnom dome v priemere sedem až osem víkendov z desiatich. Okrem toho maloleté deti v Prešove trénujú. Odporca používa motorové vozidlo, nakoľko ich z tréningov vozí naspäť do Košíc. Navrhovateľka prestala pracovať v Prešove a pracuje v Košiciach. Okrem toho uviedol, že navrhovateľka chodí aj do rodinného domu do Prešova, má k nemu prístup kľúče. Odporca pracuje v súkromnej firme už deviaty rok. Spoločnosť pracuje na slovenskom trhu. Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľka o užívaní alkoholu. Občas si niečo dá ale jazdí motorovým vozidlom 350 dní v roku. V ďalšom uviedol, že počas trvania manželstva v plnom rozsahu zabezpečoval chod domácnosti ako i starostlivosť o maloleté deti z dôvodu pracovnej vyťaženosti navrhovateľky. Čo sa týka maloletých detí o tieto sa stará a chodí na rodičovské združenia. V plnom rozsahu zabezpečuje tréningovú činnosť maloletých detí v Prešove. Uviedol, že platí inkaso 250 - 260 Eur, synovi pohonné hmoty za auto. Plnoletému synovi prispel na skúšku 160 Eur, doučovanie 200 Eur a bežné výdavky 150 Eur. Výdavky ročne na tréningové procesy maloletých detí - tenis ročne 7.000 Eur mimo turnajov. Okrem toho platí deťom telefóny 30 Eur mesačne, televízia, poistka, povinné zmluvné poistenie za auto a rodinný dom.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 1.335 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo výške 791 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 9/2014 vo výške 851 Eur netto, za obdobie od 9/2014 do 12/2014 vo výške 636 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 736 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 4/2016 vo výške 768 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 12/2012 do 10/2013 bol vo výške 1.428 Eur netto, za obdobie 11/2013 do 1/2014 vo výške 738 Eur netto, za obdobie 2/2014 do 4/2014 vo výške 691 Eur netto, za obdobie 5/2014 do 8/2014 vo výške 514 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 2/2015 vo výške 514 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 504 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 4/2016 vo výške 519 Eur netto.

Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť ohľadne zverenia maloletých detí do starostlivosti rodičov, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo dňa 19.2.2016.

Ustanovený znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že maloleté deti najviac potrebujú evidentnú harmonizáciu terajšieho režimu, deti u matky a u otca obidvoma rodičmi. Obe maloleté deti sú inteligentné, vnímavé, prvotné stresujúce situácie z aktuálnych zmien majú racionálne spracované. Zvykajú si na aktuálnu formu pobytov, kontaktov a komunikácie s obidvoma rodičmi a tiež ako súrodenci navzájom. Prežívajú individuálnu pohodu v prostredí u otca a u matky, v čom je dôležité ich obidvoma rodičmi podporiť.

Prirodzene rozpad rodiny prežívajú obe maloleté deti ako výraznú životnú zmenu. Prežívajú ju emotívne v tom zmysle, že mal. Q. O.H. je viac plačlivá a veľmi si želá úplnú pôvodnú rodinu. Mal. P. sa teší v otcovej prítomnosti, emocionálne viac preferuje matku. Kontakt s obidvoma rodičmi obe maloleté deti iba uisťuje v tom, že aj takáto štruktúra rodiny je reálne možná a obe maloleté deti ju majú v čase znaleckého vyšetrenia dobre racionálne spracovanú. Mal. Q. O. má ku matke dobrý vzťah, má ju rada, dbá na pravidlá, je starostlivá, milá, múdra udáva maloletá pri priamej otázke. Ku otcovi má dobrý vzťah.

Mal. P. má k matke dobrý vzťah, má ju veľmi rád. K otcovi má tiež dobrý vzťah.

Ani jeden z rodičov nebráni im ako deťom v stretávaní sa s druhým rodičom. Cielenou diagnostikou nie sú ani u jedného z rodičov voči deťom zdiagnostikované manipulatívne vplyvy. Deti reálne žijú v kontexte

antagonistických vzťahov rodičov a teda aj reálne sú prítomné pri negatívnych hodnoteniach rozhovorov druhého rodiča a pri zmene prostredia a to zhodne u oboch rodičov.

Negatívny vzťah maloletých detí ku niektorému z rodičov nebol znalcom v čase znaleckého vyšetrenia zdiagnostikovaný.

Znalec doporučil zveriť maloleté deti matke a upraviť styk s otcom. Maloleté deti pomerne ťažko zvládajú zmeny po rozpade rodiny. Obe maloleté deti Q. O. a P. prioritne na základe ich vlastného rozhodnutia a vlastnej preferencie osoby miesta pre ich zverenie do výchovy a opatery doporučuje znalec matke. Druhému rodičovi otcovi upraviť styk opäť na základe preferencíí a predstáv oboch maloletých detí.

Znalec v závere konštatuje, že v projektívnych znaleckých skúškach mal. Q. O. prirodzene projektuje silnú potrebu úplnej harmonickej rodiny, chce niekam patriť. Potrebuje lásku oboch rodičov, pozornosť, hlavne pohodu a pokoj, potrebuje mať domov s obidvoma rodičmi. Zo psychologického hľadiska zdôrazňuje projekciu potreby úplnej harmonickej rodiny spoločne so všetkými súrodencami. Mal. P. ani jedného z rodičov neodmieta, ani jednému z rodičov nechce ublížiť. Má oboch rodičov rád a prežíva izolovanú pohodu každého z nich. Situáciu v rodine prežíva emocionálne, prijíma pravidlá oboch rodičov.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd rozhodne o osobnej striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne, ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných konfliktov medzi rodičmi, s tým súvisí aj pravidlo „neočierňovať“ druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj dennom režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov.

V súdenej veci zatiaľ nie je možné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti. Ak rodičia dokážu kultivovane zvládnuť ambivalentné názory na výchovu maloletých, prichádzala by osobná striedavá starostlivosť do úvahy. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že rodičia sa vedia dohodnúť a hľadať riešenia. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 2. novembra 2010).

Aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. To je však ilozórne. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojím správaním k takémuto stavu

približovali, teda, aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca „nízke záujmy“ (napr. v podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa). Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 18. augusta 2010). Zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferujúca dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaným v čl. 41 ods. 1 ústavy.

Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie preto podľa názoru ústavného súdu k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy ().

Súd pripomína, že príslušné ustanovenia zákona o rodine upravujúce výkon rodičovských práv a povinností nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte celej právnej úpravy styku rodičov s ich maloletými deťmi umožňujúcej pri zmene pomerov zmeniť či už dohodu, alebo rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností.

Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši aj v týchto prípadoch, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

Ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných konfliktov medzi rodičmi. S tým súvisí aj pravidlo neočierňovať druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj na dennom režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov. Zákonodárca pritom koncipuje striedavú starostlivosť ako možnosť, pričom obligatórne stanovuje podmienky, pri splnení ktorých k nej možno pristúpiť, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. To znamená, že v každom konkrétnom prípade musí byť posúdené, či sú dané okolnosti určené hypotézou tejto právnej normy, konkrétne či takéto zverenie je v záujme maloletého dieťaťa a zároveň, či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Aj sám zákonodárca vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. V súvislosti s posúdením spornej otázky, súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v tomto štádiu nie je možné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd uvedený záver založil na súhrne viacerých okolností a dôvodov. Jedným z dôvodov je absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z celého radu dôkazov - správ kolízneho opatrovníka maloletých detí, zo znaleckého posudku ako aj zo samotných výpovedí predniesol vrátane procesných úkonov oboch rodičov v priebehu konania.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť navrhovateľky je koherentná, bez patologických zmien a symptomatológie, za svoje reakcie a správanie je v plnom rozsahu zodpovedná. Zo psychologického hľadiska nie sú zdiagnostikované osobnostné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť maloletých detí. Rovnako neboli zdiagnostikované také osobné charakteristiky, ktoré môžu ohrozovať zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletých detí.

Zo záverov znaleckého posudku u odporcu vyplýva, že jeho osobnosť je koherentná, bez patologických zmien a symptomatológie, za svoje reakcie a správanie je v plnom rozsahu zodpovedný. Nie sú zdiagnostikované zo psychologického hľadiska osobnostné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti, rovnako nie sú zdiagnostikované také osobnostné charakteristiky, ktoré môžu ohrozovať zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletých detí.

Ani jeden z rodičov nebráni deťom v stretávaní sa s druhým rodičom. Neboli zdiagnostikované manipulatívne vplyvy rodičov. Deti reálne žijú v kontexte antagonistických vzťahov rodičov a teda aj reálne sú prítomné pri negatívnych hodnoteniach rozhovorov druhého rodiča, pri zmene prostredia a to zhodne u oboch rodičov. U oboch maloletých detí vzhľadom na ich vysoký intelekt a plné zabezpečenie všetkých pre maloleté deti vekovo a aktuálnych základných potrieb a vekovo aktuálnych vyšších potrieb, čím sa limituje osobnostný priestor pre reálnu manipuláciu voči ktorémukoľvek rodičovi. Obe maloleté deti majú na situáciu vlastný názor. Obe maloleté deti sú s obidvoma rodičmi v pomerne vysokej a skoro časovo rovnocennej frekvencii.

Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia v čase znaleckého konania už nežijú v spoločnej domácnosti, je možné konštatovať, že maloleté deti síce majú reálne zvládnuté oddelené bývanie rodičov, avšak stále túžia po kompletnej rodine.

Na základe výsledkov znaleckého vyšetrenia ako aj z celkového priebehu znalkyňa konštatuje, že maloleté deti majú vybudovaný skvelý vzťah k obom rodičom. V súčasnej situácii potrebujú zvýšenú pozornosť oboch rodičov. Túto skutočnosť by si mali rodičia uvedomiť. Vzhľadom na uvedené však znalkyňa navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Je pravdou, že v zmysle súdnej judikatúry chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou pri striedavej starostlivosti, je však namieste dodať, že sa tým nemieni, že neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vôbec relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Je to práve naopak. Vždy súd musí náležite zdôvodniť prečo sa domnieva, že v konkrétnom prípade k zabezpečeniu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nemôže so značnou mierou pravdepodobnosti viesť iné prostriedky podľa zákona o rodine a dospel k záveru, že treba uprednostňovať práve kritérium založené tým, že medzi rodičmi kvalifikovaná komunikácia neexistuje. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom.

Z vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že rodičia nedokážu kultivovane zvládnuť ambivalentné názory na výchovu, nevedia sa dohodnúť a hľadať riešenia na výchovné problémy a to napriek pomerne dlhej dobe, ktorá uplynula od podania či už návrhu na rozvod alebo úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov vyžaduje zjednotenie očakávania na dieťa zo strany oboch rodičov. Pokiaľ je dieťa vystavené odlišným prípadne aj protichodným očakávaniam, pôsobí to na jeho sebahodnotenie, psychický stav, rozvoj, sebaúctu. Uvedené zdôraznila aj znalkyňa. Je v prvom rade v záujme maloletých detí, aby sa vzťahy rodičov stabilizovali tak, aby boli schopní dohody o širšom rozsahu styku, prípadne dohody o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na psychiku detí veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobitný vývoj aj duševné zdravie maloletých detí, ktorý treba zmeniť v záujme detí. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebné v záujme detí autoritatívny zásah súdu. Samozrejme, aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu približovali a teda, aby opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére, v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti, prejavia intenzívnejšie negatívne, ako je to v živote rodiča ako človeka dospelého.

Ďalším dôvodom svedčiacim v neprospech rozhodnutia striedavej starostlivosti a skutočnosť priamo súvisiaca so zákonnou podmienkou v záujme maloletých detí a lepším zaistením ich potrieb. Po podaní návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností ako aj rozvodu manželstva rodičov maloletých detí,

boli maloleté deti v starostlivosti matky, pričom boli aj v starostlivosti otca v závislosti na dohode rodičov. V danom prípade však faktický výkon starostlivosti nemal presne určené pravidlá, komplikoval život detí, u ktorých sa začalo prejavovať zmenené správanie, pričom maloleté deti vyjadrujú svoje názory od toho ktorý z rodičov čo chce počuť, aby ani jednému z nich neublížili. Súd je preto toho názoru, že takáto situácia pre maloleté deti nie je vhodná a je potrebné čo najskôr stabilizovať a zjednotiť výkon rodičovských práv a povinností. Je preto dôležité, aby rodičia čo najskôr skonsolidovali svoje vzťahy medzi sebou, lebo ich psychické napätie výrazne pôsobí na maloleté deti.

V ďalšom súd poukazuje aj na správu kolízneho opatrovníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa osobnostnej štruktúry, vzájomnej citovej väzby rodičov a detí majúcej vplyv na konštatovanie, že matka má v súčasnosti v danom veku detí lepšie predpoklady na výchovu, samozrejme neznižujúc schopnosti a predpoklady u otca.

Pri rozhodovaní o tom komu má byť dieťa zverené do výchovy súd skúmal, u ktorého z rodičov sú lepšie podmienky na riadnu výchovu dieťaťa. Tieto podmienky súd nemôže skúmať len z hľadiska hmotného zabezpečenia dieťaťa ale musia venovať pozornosť tiež tomu, ktorý rodičov je lepšie schopný vychovať dieťa a teda, ktorý má lepšie schopnosti, možnosti na to, aby zabezpečil ďalší duševný a telesný vývoj maloletého. Za týmto účelom je potrebné zistiť spoľahlivý podklad všestranným objasnením skutočností, ktoré charakterizujúc osoby rodiča a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu a to tak telesného ako aj duševného, i spoločenského uplatnenia, postojov k práci v spoločnosti, k plneniu spoločenských povinností k verejnému životu, k ich vzťahu k manželstvu, k rodine, deťom v starostlivosti o ne, ich životných podmienok ako aj povahy zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov faktických možností, venovať sa výchove detí, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a pod..

Po vyriešení otázky, či je v danom prípade namieste striedavá starostlivosť sa súd zaoberal otázkou, komu majú byť maloleté deti zverené k osobnej starostlivosti. Súd konštatoval, že lepšie podmienky na riadnu výchovu detí sú u matky. Súd pri posudzovaní tejto otázky prihliadal na vyššie uvedené okolnosti.

Vo vzťah k osobnostnej štruktúre rodičov a vzájomnej citovej väzbe rodičov a detí je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckého posudku, čo sa týka povahových charakteristík rodičov v zmysle ich celkovej schopnosti vychovať dieťa, ani jeden z rodičov nemá zjavne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu detí ako druhý. Obaja sú v zásade schopní mať deti vo svojej výchove a opatere. Maloleté deti majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom z rodičov, ani jedného z rodičov neuprednostňujú. Vzhľadom na vyššie uvedené s prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

Po ustálení otázky zverenia detí do osobnej starostlivosti sa súd zaoberal určením výživného zo strany otca.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 130 Eur mesačne na mal. Q. O. a 120 Eur mesačne na mal. P. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. V súvislosti so školskou dochádzkou maloletých detí má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky je vo výške 760 Eur netto a príjem otca vo výške 520 Eur netto. Ohľadne príjmu otca súd poukazuje na skutočnosť, že otec platí výdavky spojené s tenisom mal. detí, ktorých výška vysoko presahuje jeho oficiálne zamestnávateľom oznámený príjem. S toho teda usúdil, že jeho príjmové pomery sú podstatne lepšie ako ním prezentované. Uvedené vyplýva aj z množstva pripojených listinných dôkazov otca o platení výdavkov spojených so športom detí a iných nákladov. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je

potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 Eur mesačne na mal. Q. O. a 120 Eur mesačne na mal. P. je primerané.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II.

ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletých detí a ich športová činnosť. Tréningové procesy mal. detí súd neupravoval nakoľko to nepovažuje za kvalifikované stretávanie sa otca s deťmi, ktorý ich buď sám odvezie na tréning resp. sú to zamestnanci otca zabezpečujúci odvoz detí Košice - Prešov a späť. V takomto prípade otec netrávi s deťmi voľný čas, nevenuje sa im pretože tieto trénujú a zúčastňujú sa rôznych turnajov. Vzhľadom k tomu upravil čas stretávania sa v priebehu víkendov a je na otcovi, aby s deťmi plnohodnotne trávil voľný čas.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.