Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-372-2014.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/372/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého N. K., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov H. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom H. M., H. ul. č. XXX a O. K., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom G., H. ul. č. XXX/XX., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého N. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 1500,- Sk mesačne na sumu 150 Eur mesačne počnúc 16.04.2014, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 16.04.2014 do 31.05.2016 vo výške 2550 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Do zaplateného výživného sa otcovi započítava suma 5,35 Eur.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno č. 11P/113/2005 zo dňa 24.05.2005 v časti výroku o výživnom na maloletého N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 16.04.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného pre maloletého N. zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 150 Eur mesačne. Návrh na začatie konania matka odôvodnila zvýšením nákladov na výchovu a výživu maloletého dieťaťa, nakoľko v čase rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti mal maloletý 5 rokov a dnes je vo veku 14 rokov. Otec maloletého dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť len v rozsahu ustanovenom súdom a nepravidelne a neposkytuje maloletému žiadne hmotné alebo peňažné hodnoty navyše. Na pojednávaní vo veci samej dňa 07.06.2016 matka uviedla, že žiada o zvýšenie výživného pre maloletého N. aspoň na sumu 100 Eur, prípadne aj viac, a to od podania návrhu.
Okresný súd Malacky dňa 29.05.2014 postúpil vec Okresnému súdu Komárno ako súdu miestne príslušnému s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu naposledy rozhodoval Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/113/2005.
Okresný súd Komárno uznesením č. k. 12P/195/2014 - 10 zo dňa 15.07.2014 preniesol s poukazom na ustanovenia § 88 ods.1 písm. c) a § 177 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku miestnu príslušnosť na Okresný súd Malacky.
Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie vo veci samej nariadené na deň 07.06.2016 nedostavil. O termíne pojednávanie bol otec upovedomený na informatívnom výsluchu vykonanom tunajším súdom dňa 04.04.2016, pri ktorom otec uviedol, že súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Otec pri predmetnom výsluchu k návrhu matky uviedol, že výživné platí riadne a má ho vyrovnané, hoci ho neplatí pravidelne každý mesiac. Snaží sa však vždy raz za dva mesiace matke doposlať 100 Eur. Synovi založil aj sporenie v 1. stavebnej sporiteľni, pričom na účet sporí podľa toho, koľko má peňazí. Otec je so synom v kontakte, asi dva týždne pred vykonaním výsluchu bol maloletý N. spolu so svojím starším bratom u otca.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že vzhľadom k tomu, že matka pôvodne žiadala výživné vo výške 150 Eur, že výživné bolo stanovené naposledy v roku 2005 a skutočnosť, že maloletý N. pôjde na strednú školu a jeho výdavky budú zvýšené, navrhuje zvýšenie výživného podľa pôvodného návrhu matky na sumu 150 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa so zápisnicou o výsluchu otca zo dňa 04.04.2016, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti matkou, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, správami Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti a nemocenských dávkach matke a otcovi, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, správou o zárobku a pracovným hodnotením otca, obsahom spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/113/2005 a Nc 225/00 ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom orgáne.
Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. Nc 223/00-12 zo dňa 21.11.2000 schválil ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Sk mesačne počnúc 01.12.2000. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2001.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 11P/113/2005-10 zo dňa 24.05.2005 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 500,- Sk na sumu 1.500,- Sk mesačne počnúc 01.06.2005. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2005. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Matka bola rozvedená, žila spolu s maloletým N. a 9-ročným synom z prvého manželstva Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bola nezamestnaná a poberala sociálnu podporu vo výške 2.100 Sk mesačne. Otec bol slobodný, bol zamestnaný v Maďarskej republike a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 86.746 Ft, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.
V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, žije v prenajatom dvojizbovom byte s maloletým N., plnoletým synom Q. T., maloletou dcérou N. E., nar. XX.XX.XXXX . a jej otcom D. E.. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavkov na dve deti, a to do augusta 2015 vo výške 70,56 Eur mesačne ( pôvodne maloletý aj najstarší syn matky Q.) a od septembra 2015 vo výške 47,04 Eur. Jej syn Q. je poberateľom invalidného dôchodku vo výške cca. 160 Eur mesačne a obec mu súčasne poskytla možnosť brigády v chránenej dielni do konca decembra 2016. Druh matky D. E. je zamestnaný, dosahuje mesačný príjem vo výške 560 Eur mesačne. Výdavky rodiny matky na domácnosť tvorí suma 37 Eur mesačne za elektrickú energiu, suma 117 Eur mesačne za plyn, nájomné neplatia, avšak vzhľadom na to, že byt platí obci, recipročne v hodnote nájomného vykonávajú práce na miestnom ihrisku.
Otec je v súčasnosti stále slobodný, okrem maloletého N. nemá iné deti. Žije sám vo vlastnom rodinnom dome, ktorý zdedil po rodičoch, ktorý však nie je dokončený, vlastní tiež motorové vozidlo - 15 ročný D. XXX. Má priateľku, ale nežijú spolu. Otec maloletého je vyučený kamenár. V období od 25.11.2014 do 28.02.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 01.05.2015 je zamestnaný v spoločnosti I. s.r.o., pre potreby zamestnávateľa pracuje aj v zahraničí, pričom dosahuje priemerný mesačný príjem cca. 880 Eur. Otec má výdavky na elektrinu vo výške 66,96 Eur mesačne, na vodu vo výške 35 Eur štvrťročne, spláca spotrebiteľský úver v D. banke, a.s. s mesačnou splátkou 109,12 Eur, okrem toho sa voči nemu vedie aj exekúcia. Na výživu maloletého N. riadne prispieva, avšak nie každý mesiac, ale iba raz za dva mesiace. Dlh na výživnom nemá. Otec s maloletým N. stretáva, maloletý N. chodí za otcom chodí za ním 2 - 3 krát ročne.
Maloletý N. je žiakom deviateho ročníka 4. základnej školy v G., navštevuje triedu so športovým zameraním - hráva futbal. V škole platí iba poplatok za ZRPŠ vo výške 30 Eur ročne a platí tiež za pomôcky. Jeho náklady na cestovné predstavujú sumu do 20 Eur mesačne, stravuje sa doma. Platené záujmové krúžky maloletý nenavštevuje, je zdravý. Od septembra 2016 maloletý Dávid nastúpi do 1. ročníka SOU v R. - N. U. H., odbor automechanik, čím sa jeho výdavky zvýšia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého N. je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynulo 11 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého N. - maloletý N. medzičasom nastúpil na prvý a neskôr na druhý stupeň základnej školy, od septembra 2016 nastúpi na strednú školu, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby, úmerne k jeho veku primerane vzrástli.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého N. - i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala toto zvýšiť od podania návrhu
- preto sa súd spätným výživným nezaoberal a výživné zvýšil od 16.04.2014 (odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa matkou).
Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletého, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že maloletý N. je žiakom druhého stupňa základnej školy. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka sa o maloletého osobne stará. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavkov na dve deti vo výške 47,04 Eur, osobne sa stará aj o svoje ďalšie maloleté dieťa. Otec je zamestnaný v spoločnosti I. s.r.o., dosahuje priemerný mesačný príjem cca 880,- Eur. Zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletým N. stretáva 2 - 3 krát ročne, na jeho výživu riadne prispieva, dlh na výživnom nemá.
Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletého N. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého N., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 150 Eur mesačne od 16.04.2014.
Pri určení výšky výživného zohľadnil súd finančné plnenie otca nad rámec doposiaľ určeného výživného vo výške 5,35 Eur, preto súd do zaplateného výživného pre maloletého N. uvedenú sumu započítal. Súd stanovil súčasne aj výšku zročného výživného pre maloletého N. vo výške 2.550 Eur - (16.04.2014 - 30.04.2014 + 25 mesiacov) x 100 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 16.04.2014 a doposiaľ určeným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.