Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoCsp-18-2022.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. M.. M. S., V. so sídlom O. XX, N., proti žalovanej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, N., toho času H. XX, XXX XX N. N., o zaplatenie sumy 5.141,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Csp/71/2020-136 zo dňa 24.01.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvá výroková veta) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta). 1.1. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.141.36 Eur, a to titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2017; žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že splátky neuhrádzala riadne a včas. Pôvodný žalobca tak listom zo dňa 29.12.2017 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a poskytol jej dodatočnú lehotu na plnenie. Keďže žalovaná ani v tejto lehote dlžné splátky neuhradila, pôvodný žalobca úver ku dňu 19.02.2018 zosplatnil. 1.2. Okresný súd vo veci dňa 18.02.2021 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odôvodnený odpor. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 14.06.2021 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že právny predchodca pôvodného žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 5.000,- Eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov a dátumom poslednej splátky dňa 20.02.2027. Z prehľadu splátok mal súd preukázané, že žalovaná úhrady realizovala nepravidelne, do omeškania sa dostala s úhradou splátky z mesiaca október 2017 a k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.02.2018. Pôvodný žalobca predložil súdu predžalobnú upomienku, v ktorej žalovanú upozornil, že eviduje voči nej nedoplatok a v prípade, že nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci október 2017, bude oprávnený úver zosplatniť; žalovaná si zásielku prevzala osobne dňa 08.01.2018. Oznámením zo dňa 22.02.2018 bola žalovaná informovaná, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. 1.4. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania okresný súd konštatoval, že splátkou, ktorá vyvolala zosplatnenie úveru ku dňu 19.02.2018, bola splátka splatná dňa 20.10.2017; od tejto splátky
sa zároveň odvíja premlčanie celého nároku. Keďže bola žaloba na súd doručená dňa 01.10.2020, t.j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie potom skúmal, či postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného bolo platné a či boli dodržané podmienky postúpenia vyplývajúce z ustanovenia §92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal doručenie podania zo dňa 22.02.2018, označeného ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, a keďže pre posúdenie platnosti zosplatnenia pohľadávky podľa §545 v spojení s §53 ods.9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“) je potrebné preukázať, že sa predmetná listina dostala do dispozičnej sféry žalovanej, okresný súd konštatoval, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky podľa §92 ods.8 zákona o bankách a žalobca v prejednávanej veci nebol aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. 1.5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods.1 v spojení s §262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s tým, že žalovaná síce mala v konaní úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, táto si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ho súd nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť uplatnenú sumu s príslušenstvom zaplatiť. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny bola žalovaná dňa 29.12.2017 upozornená na omeškanie so splácaním úverových splátok s tým, že v prípade nezaplatenia úverovej splátky, splatnej v mesiaci 10/2017 vzniká veriteľovi právo na predčasné zosplatnenie úveru. Žalovaná dlžné splátky neuhradila, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2018 žalovanej oznámil predčasné zosplatnenie úveru. Touto listinou však bola oznámená skutočnosť zosplatnenia, ktorá už nastala, má deklaratórny charakter, t.j. potvrdzuje už skôr vzniknutý stav; v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky konajúceho odvolacieho súdu. Nedoručenie predmetnej listiny zo spisu nevyplýva, žalovaná jej doručenie nepoprela, preto bolo potrebné považovať tvrdenú skutočnosť o zosplatnení úveru v zmysle §151 ods.1 C.s.p. za nespornú. 2.1. Za nesprávny považoval žalobca názor súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatného zosplatnenia neboli splnené podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia §92 ods.8 zákona o bankách; žalovaná pohľadávka nebola pohľadávkou banky, preto predmetné ustanovenie nebolo možné aplikovať.
3. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s rozsudkom okresného súdu, ktorý považuje za vecne správny a riadne odôvodnený a navrhla ho potvrdiť. Uviedla, že právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sa stala Všeobecná úverová banka, a.s.; predmetom konania tak je pohľadávka, ktorú postupoval bankový subjekt, preto sa na takéto postúpenie vzťahuje ustanovenie §92 ods.8 zákona o bankách. Súčasne mala za to, že za výzvu v zmysle zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, keďže tieto dokumenty sa vzťahujú výlučne na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa §53 ods.9 a §565 OZ. Žalovaná vo vyjadrení poukázala aj na ustanovenie §17 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Potvrdila, že jej nikdy nebola doručená žiadna výzva podľa §92 ods.8 zákona o bankách, preto je postúpenie pohľadávky neplatné.
4. K vyjadreniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, ktorý opakovane uviedol, že vymáhaná pohľadávka nie je pôvodne pohľadávkou banky, preto nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia §92 ods.8 zákona o bankách.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo konštatuje, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel ku správnym skutkovým zisteniam; správne aplikoval ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a v konkrétnostiach dopĺňa:
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalovanej, a teda nepreukázal, že došlo k platnému zosplatneniu úveru. V prejednávanej veci tak bolo v prvom rade nevyhnutné zodpovedať otázku, či došlo k zosplatneniu pohľadávky v súlade s §53 ods.9 v spojení s §565 Občianskeho zákonníka. 8.1 Ustanovenie §53 ods.9 OZ spresňuje podmienky splácania záväzkov, vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Veriteľ môže pre nesplnenie niektorej splátky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením v prípade, že spotrebiteľa súčasne upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§565 OZ). Takýmto zákonom predpokladaným úkonom je listina, v ktorej je spotrebiteľ upovedomený o práve dodávateľa pristúpiť k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru; táto sa zároveň musí dostať do dispozičnej sféry adresáta - spotrebiteľa. Na zosplatnenie úveru podľa ustanovenia §53 ods.9 a §565 Občianskeho zákonníka sa vyžadujú dva úkony, a to výzva podľa §53 ods.9 OZ a následne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. 8.2 V zmysle ustanovenia §45 ods.1 Občianskeho zákonníka platí, že pre nastúpenie účinkov prejavu vôle, smerujúceho voči neprítomnej osobe - adresátovi sa vyžaduje, aby sa tento dostal do sféry dispozície adresáta, čím by mu bola vytvorená aspoň objektívna možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka právneho vzťahu dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby bola adresátovi daná aspoň objektívna možnosť sa s takýmto úkonom oboznámiť. Pri výklade požiadavky o doručení tak výzvy na zaplatenie (v prejednávanej veci označenej ako predžalobná upomienka), ako aj oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru je potrebné prihliadnuť na právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov. 8.3 Povahu jednostranného adresovaného právneho úkonu má nielen písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj oznámenie o zosplatnení úveru; zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktoré je naviazané na jeho prejav vôle, smerujúci voči dlžníkovi. Právny predchodca žalobcu preukázal doručenie predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2017 do sféry dispozície žalovanej, a to doručenkou zo dňa 08.01.2018. Čo sa týka oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca dôkaz preukazujúci doručovanie tejto listiny žalovanej súdu nepredložil; sám konštatoval, že doručenkou nedisponuje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nebola preukázateľne oboznámená o skutočnosti, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o dôjdení písomného prejavu vôle do dispozičnej sféry žalovanej. 8.4 Keďže nebolo v konaní preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalovanej, nespôsobuje takéto oznámenie žiadne právne následky; odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podmienky na platné zosplatnenie pohľadávky podľa §53 ods.9 v spojení s §565 Občianskeho zákonníka splnené neboli. 8.5 V súvislosti s doručovaním hmotnoprávnych úkonov banky dlžníkovi došlo k zmene rozhodovacej praxe konajúceho senátu odvolacieho súdu, a to najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod R č. 4, v zmysle ktorého nie je rozhodujúce, či bol právny úkon obsahujúci určitý prejav vôle odoslaný, ale či sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, ktorému tým bola objektívne vytvorená možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom.
9. Pokiaľ žalobca namietal, že v prejednávanej veci nie je možné pri postúpení pohľadávky uplatňovať režim vyplývajúci z ustanovenia §92 ods.8 zákona o bankách z dôvodu, že žalovaná pohľadávka nie je pôvodne pohľadávkou banky, odvolací súd uvádza, že pôvodný veriteľ, ktorý poskytol žalovanej úver - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. bol síce nebankovým subjektom, ktorý zanikol zlúčením, avšak jeho právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá sa ako banka stala
majiteľom pohľadávky voči žalovanej. Ak banka mienila následne postúpiť svoju pohľadávku, musela postupovať jednak v zmysle ustanovení zákona o bankách - §92 ods.8, ako aj ustanovenia §17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné posudzovať súladnosť postupu banky nielen s ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách, ale aj s §17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery, a to na základe povolenia, udeleného Národnou bankou Slovenska (písm. a/) ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou (písm. b/). 9.1 Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, neboli splnené ani podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, čo má v zmysle vyššie uvedeného za následok, že žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí. 9.2 Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaná doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nepoprela, a teda ide o nesporné tvrdenia, preukazujúce, že došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Tu však odvolací súd dodáva, že v spotrebiteľskom konaní súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu v konaní nenamietli, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok, predpokladaných ustanovením §92 ods.8 zákona o bankách a §17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým predchádza splnenie náležitostí, predpokladaných §53 ods.9 v spojení s §565 Občianskeho zákonníka zaťažuje veriteľa aj v prípade, že jeho skutkové tvrdenia neboli spotrebiteľom vyslovene popreté. Na podporu tejto argumentácie krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 162/2020 z 27.10.2021, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 pod R č. 6.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pre ktorú žalobu zamietol; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §396 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu sa síce vyjadrila, ale vzhľadom na to, že nebola zastúpená advokátom, v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli. Za použitia základných princípov čl.4 ods. 2 C.s.p. odvolací súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by sám bol zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana sporu náhradu trov neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Rozhodovanie postupom podľa §262 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).