Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-282-2016.pdf
PDF · 73.7 KB
Case nature
Subarea
17Co/282/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: U. F. R., s.r.o., J. 5, L., IČO: 35 724 803, zast. V. F., s.r.o., J. 5, L. proti odporkyni: G. D., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, J., zast. JUDr. C. M., advokátom, so sídlom J. F. X/A, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráša 5/A, Lučenec, v konaní zaplatenie 481,72 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2016 č. k. 11C/8/2016-76, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 481,72 eur istiny a prísl.. Navrhovateľovi uložil povinnosť, aby nahradil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta trovy právneho zastúpenia v sume 336,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to dňa 03.06.2008. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý odporkyni úver vo výške 30.000,- Sk, ktorý mala splácať po 970,- Sk mesačne pri výške úrokovej sadzby 21,9% a RPMN 21,9%. Konečná splatnosť úveru bola označená na 48 mesiacov a celková suma pôžičky, ktorú mala odporkyňa zaplatiť bolo 44.619,- Sk. Túto zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 258/2001 Z. z., ktorá musí obsahovať podľa § 4 ods. 2 určité náležitosti a pokiaľ tieto neobsahuje, považuje sa zmluva podľa § 4 ods. 3 posledná veta za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru a ani termíny splátok a rovnako aj RPMN bola zhodná s výškou úrokovej ročnej sadzby, čo je nesprávne. Odporkyni bol tak poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk, t. j. 995,82 eur a uhradila sumu 1.030,25 eur, teda už zaplatila poskytnutý úver a s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo neobsahuje náležitosti upravené v § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. súd návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko odporkyňa bola v konaní úspešná a zastupoval ju právny zástupca JUDr. Cifra. Úspešný bola aj vedľajší účastník toho, ktorého zastupoval ten istý právny zástupca. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že vo veci bolo vykonaných päť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, ďalej vyjadrenie za odporkyňu, vyjadrenie k odvolaniu vo veci pripustenia vedľajšieho účastníka do konania v polovici sadzby, zastupovanie na pojednávaní. Priznal taktiež polovicu cestovného na trase Lučenec - Prievidza a späť za vedľajšieho účastníka a 50% za odporkyňu.
Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o náhrade trov prvostupňového konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia nebude priznaná.
Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 30,22 eur s DPH + režijný paušál.
Súdu prvého stupňa vyčítal priznanie trov odporkyni aj vedľajšiemu účastníkovi a vyslovil názor, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže v danom prípade o drobný spor. Uviedol, že predmetné ustanovenie sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, a ktoré sú nevyhnutné, pričom je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Ďalej poukázal na to, že odporca si zvolil svojho právneho zástupcu po tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Vyjadrenia, ktoré boli podávané v mene odporcu alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Pokiaľ ide o účasť a náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, a to Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS tak poukázal na to, keď vstupuje do konaní v záujme ochrany práv spotrebiteľa, musí byť spôsobilé poskytnúť spotrebiteľom ako účastníkom dostatočnú právnu ochranu. Navrhovateľ nevidí účelnosť podobných, v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom raz ako zástupcom vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom odporcu. Priznané trovy nepovažoval za účelne vynaložené, keďže procesné podania vedľajšieho účastníka sa nadbytočne opakujú bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukazoval na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré akceptovali jeho stanovisko k otázke trov vedľajšieho účastníka.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. pokiaľ bolo rozhodnuté vo veci samej zamietnutím návrhu na začatie konania sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Preskúmaním veci v medziach odvolania, t. j. vo výroku o náhrade trov zistil odvolací súd, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Vzhľadom na právoplatnosť výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej treba jednoznačne konštatovať, že odporkyňa mala vo veci plný úspech oproti navrhovateľovi, ktorý vo veci nemal ani len čiastočný úspech. Má preto nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že súd aj úspešnému účastníkovi má priznať len náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa súdnej praxe účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Považujú sa preto za nevyhnutné tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonaniu nutného dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj na hotové výdavky. V prejednávanej veci je nepochybné, že právny zástupca odporkyne ako aj vedľajší účastník, ktorý zároveň zastupuje odporkyňu aj vedľajšieho účastníka, podal podrobné písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania týkajúce sa náležitostí spotrebiteľských zmlúv s ohľadom na náležitosti konkrétnej zmluvy o úvere, ktorá sa týkala odporkyne. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že stanovisko vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu odporkyne bolo aj súdom prvého stupňa pri jeho rozhodovaní akceptované. S týmto úkonom je nevyhnutne spojená aj odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, pričom zo spisu jednoznačne vyplýva, že právny zástupca sa zúčastnil aj pojednávania súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa tú skutočnosť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka zároveň zastupoval aj odporkyňu diferencoval v tom, že každému z nich priznal len 50% uplatnených trov, a to aj pokiaľ ide o trovy súvisiace s účasťou na pojednávaní súdu prvého stupňa. Tá skutočnosť, že právny zástupca zastupoval aj vedľajšieho účastníka aj odporkyňu sa neodrazila tým spôsobom, že by došlo k navýšeniu celkových trov právneho zastúpenia. Takéto trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa opodstatnene považoval za účelne vynaložené, keďže aj odporkyňa ako aj vedľajší účastník tým len realizovali svoje právo právnu pomoc, pričom podania neboli opakované, ale vecné a súdom prvého stupňa akceptované.
Podľa názoru odvolacieho súdu nebol v danom prípade dôvod ani na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého sa domáha navrhovateľ. V súvislosti s uplatnením zásady rovnosti zásady strán v konaní treba poukázať na to, že právny predchodca navrhovateľa zastúpený tým istým právnym zástupcom podal veľmi stručný návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom len uviedol výšku úveru, celkový dlh a rozsudočný petit a za takýchto okolností žiada priznať náhradu trov za dva úkony právnej pomoci v plnom rozsahu, t. j. 33,19 eur a rovnako aj v súvislosti s odvolaním. Takéto trovy za poskytnutie právnej pomoci uplatňuje aj v súvislosti s podaním odvolania.
Odvolací súd tak považoval výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania za správny, a preto bol odvolacím súdom potvrdený.
V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa a vedľajší účastník, ktorí by mali v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .