Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: D. T., F.. XX.X.XXXX, T. T.Q. X, P. a odporkyňa: R. T., F.. XX.X.XXXX, T. T. X, P. v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. R. T., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice II, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Mal. R. T., F.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R., F.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania o rozvod

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2016 žiadal, aby rozviedol manželstvo s odporkyňou, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. R., F.. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti, pričom matka nie je povinná prispievať na výživu mal. R.. Úpravu styku určiť nežiadal.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 500 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.3.2016 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. R. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko o to maloletá prejavila záujem. Výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného rodiča. Styk navrhol neupraviť.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice II, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve deti - plnoletý Q., F.. XX.X.XXXX a mal. R., F.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v Košiciach, na T. č. 8.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzatvárali z lásky. Prvé problémy v manželstve začali vznikať asi pred desiatimi rokmi, kedy sa prejavili u odporkyne zdravotné problémy, ktorá trpí duševnou chorobou, na základe ktorých z jej strany došlo ku konaniu, ktoré vážne narušilo vzájomnú dôveru a intimitu medzi nimi. V dôsledku duševnej choroby sa zmenila jej povaha, je iné a v podstate fungujú ako dvaja kamaráti v jednom byte. Nevidí dôvod, aby takto fungovali aj naďalej. Intímne spolu nežijú už vyše roka. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Naďalej žijú v jednej domácnosti, pričom navrhovateľ je zamestnaný a odporkyňa nezamestnaná. Navrhovateľ viackrát chcel, aby sa zamestnala, aby začal chodiť do spoločnosti. Sčasti sa mu to aj podarilo na jeden mesiac, kedy sa odporkyňa zamestnala, avšak potom dala výpoveď, keď sa dozvedela, že podal návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ mal záujem, aby odporkyňa bola zamestnaná, mala príjem a mohla fungovať samostatne. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj mal. R., ktorá má sedemnásť rokov.

Mal. R. prekvapilo, že sa chce rozviesť, avšak potom jej vysvetlil dôvody. Odporkyňa v podstate nepozná jeho potreby, vzájomne sa odcudzili. Z rozvodom síce nesúhlasí ale nič neurobí, aby manželstvo bolo zachované, prípadne, aby sa nerozpadlo. Žijú vedľa seba, ale manželstvo je nefunkčné z jeho pohľadu už dlhšiu dobu. Aj keď sa snažil, aby sa to zmenilo, nefunguje to, nič sa nezmenilo.

Navrhovateľ uviedol, že známosť s inou ženou nemá. Navrhovateľ je zamestnaný s príjmom vo výške 2.000 Eur mesačne. Výdavky súvisia s platením inkasa, elektriny, plyn, bývanie 300 Eur mesačne. Výdavky, vedenie domácnosti, strava 1.000 Eur mesačne. Všetky tieto výdavky platí navrhovateľ.

Mal. R. má 17 rokov, je žiačkou Obchodnej akadémie 2. ročníka. Výdavky má v súvislosti so školskou dochádzkou. Začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky a iné aktivity, krúžok.

V spoločnej domácnosti s nimi býva aj plnoletý Q., ktorý maturuje na Obchodnej akadémii. Výdavky zabezpečuje navrhovateľ.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože má dobrý vzťah s navrhovateľom, má ho rada, pričom sa vôbec nehádali. Nesúhlasí so zverením mal. R. do jeho starostlivosti. O obe deti sa stará a vždy sa vzorne starala. Vychovávala ich s láskou, venovala sa im odmala, trávila s nimi čas, nevie si predstaviť život bez detí. Dokonca dcéru naučila variť, upratovať, robiť domáce práce. Potvrdila, že má vážne zdravotné problémy, je na invalidnom dôchodku a nemôže sa zamestnať. Bola zamestnaná, pracovala v obchode, pokiaľ jej to zdravotný stav dovolí, opäť sa zamestná. Odporkyňa ochorela počas manželstva z dôvodu stresových situácií, pretože manžel začal podnikať. Často chodieval na služobné cesty, pričom bola doma s deťmi. Zle znášala samotu, hlavne preto, že sa obávala o jeho život, čo vyústilo, že jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Tvrdenie, že manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí, že ich vystavuje stresovým situáciám nie je pravdivé, práve naopak. Navrhovateľ svojim správaním a hlavne tým, že podal návrh na rozvod vystavil obe deti stresovej situácii. Deti nesúhlasia s rozvodom, nechcú, aby sa rozviedli. Želajú si, aby zostali spolu ako rodina, žili naďalej. Plnoletý Q. maturuje a nechce ho vystaviť stresovej situácii tým, že sa s navrhovateľom rozvedú a jeden sa odsťahuje zo spoločnej domácnosti. Odporkyňa chce, aby sa syn sústredil na učenie a v kľudnom prostredí sa pripravoval na maturitu. Mal. R. nechce, aby sa rozviedli, pretože vie, že sa nehádali a mali menšie problémy. Počas každého leta chodievali na rodinnú dovolenku, trávili spolu čas ako rodina. Víkendy chodievali na chalupu k rodičom. Preto nevidí príčinu rozvratu manželstva, práve naopak podaním návrhu navrhovateľ vystavil ju ako aj deti stresovej situácii. Odporkyňa si želá, aby deti aj naďalej boli vychovávané v pokojnom harmonickom prostredí, vytvárali podmienky na pokojný a kľudný život a pomohli hlavne synovi, aby sa mohol učiť a pripraviť na maturity. Maloletá dcéra nastúpila do prvého ročníka na strednú školu a teda, aby sa sústredila na učenie a svojim záujmom a nestresovala sa kvôli rodičom.

Odporkyňa uviedla, že zdravotné problémy a postupných desať rokov pravidelne sa lieči, trpí na schyzofréniu, avšak pravidelne každý mesiac chodí na kontroly, užíva lieky. Zdravotný stav má stabilizovaný. Počas celého manželstva sa starala o deti a domácnosť. Intímne nežijú s navrhovateľom pol roka. V prípade, že sa jej zdravotný stav zlepší, tak by sa chcela zamestnať.

Odporkyňa je na invalidnom dôchodku, pričom poberá dôchodok vo výške 360 Eur mesačne. Všetky výdavky v súvislosti s domácnosťou a deťmi platí navrhovateľ. Odporkyňa nemá svoj účet, čiže všetky výdavky zabezpečuje navrhovateľ.

V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu mal. R. T., F.. XX.X.XXXX. Táto uviedla, že o návrhu na rozvod manželstva rodičov má vedomosť. Podľa jej názoru to bola len otázka času, nakoľko rodičia žijú vedľa seba ako kamaráti. Čo sa týka vzťahu rodičov, asi sa to nedá do poriadku, rodičia sa ani nesnažia. Obaja sa zmenili, starostlivosť o ňu a brata zabezpečujú obaja rodičia. V prípade rozvodu manželstva rodičov by chcela ostať s matkou, nakoľko je na ňu viac zvyknutá. Odmalička sa o nich stará, vie sa jej zdôveriť. V prípade, že by matke bolo smutno, tak by bola pri nej.

Súd odkázal účastníkov konania na Referát poradensko-psychologických služieb.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Košice písomným podaním zo dňa 1.6.2016 kontaktoval navrhovateľa a odporkyňu, konzultovali ich vnímanie aktuálnej rodinnej situácie a konkretizovali možnosti psychologickej pomoci zameranej na úpravu vzťahu medzi rodičmi, prípadnej možnosti obnoviť manželské spolužitie.

Odporkyňa sa po telefonickej konzultácii dostavila v dohodnutom termíne. Bola informovaná, že navrhovateľ absolvovať psychologické poradenstvo neplánuje. V konzultácii venovali priestory vnímaniu a prežívaniu aktuálnej rodinne situácie. Pri pravidelnom užívaní liekov vnímala svoj stav ako kompenzovaný, pravidelne navštevuje svojho odborného lekára. K navrhovateľovi má stále citový vzťah, oceňuje aj jeho starostlivosť o rodinu v akútnych fázach jej ochoreniach. Snažila sa porozumieť dôvodom jeho rozhodnutia rozviesť sa, s rozvodom nie je stotožnená. Bola otvorená ešte možnosti s navrhovateľom. V súkromí konzultovať možnosti obnovenia vzťahu, prípadne podmienok, za ktorých by sa táto možnosť otvorila.

Navrhovateľ počas telefonickej konzultácie uviedol, že je naďalej rozhodnutý a aktuálne nemá potrebu riešiť rozvodovú situáciu psychologickým poradenstvom v spolupráci s Referátom poradensko- psychologických služieb. V prípade prehodnotenia svojho rozhodnutia otvorili možnosť ich telefonicky kontaktovať, čo sa však ku dňu podania správy nestalo.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava bolo zistené, že odporkyňa je poberateľom invalidného dôchodku priznaného od 1.7.2005 vo výške 363,10 Eur mesačne.

Z pripojeného opisu mzdového listu zamestnávateľa navrhovateľa bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2015 do 12/2015 bol vo výške 1.856 Eur netto a za obdobie 1/2016 do 4/2016 bol vo výške 2.382 Eur netto.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci síce žijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a navrhovateľ nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľ odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol na prejavenú vôľu mal. R., ktorá chcela ostať v starostlivosti matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 250,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Mal. R. navštevuje strednú školu, vzhľadom na túto skutočnosť majú rodičia náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka je na invalidnom dôchodku s dôchodkom vo výške 360 Eur mesačne a navrhovateľ je zamestnaný s príjmom vo výške 2.000 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250 Eur mesačne je primerané.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V danom prípade úpravu styku rodičia žiadali neupraviť.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.