Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-47-2016.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľky: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX H., t. č. bytom A. XX, XXX XX H., zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti odporcovi: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Námestie baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
I.Zrušuje právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu č. 33 nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu č. súp. XXXX, na ulici Š. S. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. H..
II.Určuje, že výlučným nájomcom uvedeného družstevného bytu a členom Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote sa stáva navrhovateľka.
III.Odporca je povinný byt vypratať v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.
IV.Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 223,74 Eur (trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta navrhovateľky v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V.Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 28.04.2016 proti odporcovi domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č. 33, nachádzajúceho sa na 1. poschodí vo vchode č. XX bytového domu, č. súp. XXXX na ulici Š. S. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. H., ktorého spoločnými nájomcami sa stali navrhovateľka a odporca počas trvania ich manželstva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 23.09.2002, s odôvodnením, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 8P/61/2015-95 zo dňa 18.12.2015, ktorým boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platením výživného na obidve maloleté deti spolu vo výške 140,- Eur mesačne. Navrhovateľka zo spoločného bytu odišla dňa 07.11.2015 aj s oboma deťmi a odsťahovala sa do D. S. k svojim rodičom z dôvodu správania odporcu, ktorý vo zvýšenej miere požíval alkohol. V súčasnosti navrhovateľka aj s deťmi býva v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý platí nájomné, a v spoločnom taktiež trojizbovom byte býva odporca sám. K dohode s odporcom o zrušení práva spoločného nájmu bytu ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo, preto sa navrhovateľka domáhala zrušenie práva spoločného nájmu bytu, za výlučného nájomcu ktorého navrhovala navrhovateľka určiť seba s tým, že odporcovi bytová náhrada nepatrí.
2.Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril tak, že rešpektuje záujmy svojich maloletých detí, ale nie je pravda, že by navrhovateľka musela zo spoločného bytu odísť, odišla sama, dobrovoľne a bez záujmu o spoločný byt a nie je ani schopná finančne vyporiadať nároky odporcu.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/61/2015-95 č. l. 7, výpis z LV č. XXXX, pre k. ú. H.Ľ. č. l. 12, nájomná zmluva č. l. 14, potvrdenie obce S. č. l. 16, výpis z LV č. XXXX, pre k. ú. H., notárska zápisnica č. l. 19, príkaz na úhradu č. l. 21, rozpis preddavkových platieb na elektrinu č. l. 22, predpis nájomného č. l. 23, dohoda o pracovnej činnosti č. l. 24, písomná komunikácia medzi účastníkmi konania č. l. 25 - 38, potvrdenie o zostatkovej hodnote členského podielu č. l. 39, výsluchom navrhovateľky a odporcu, na základe čoho mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
4.Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené dňa 02.08.1997 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 8P/61/2015-95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2016, a ktorým boli maloleté deti Z. C., nar. XX.XX.XXXX V. O. C., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platením výživného na maloleté deti vo výške 80,- Eur a 60,- Eur, spolu 140,- Eur mesačne.
5.Počas trvania manželstva účastníkov konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 23.09.2002 stali sa navrhovateľka a odporca spoločnými nájomcami trojizbového družstevného bytu č. 33, nachádzajúceho sa na 1. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu č. súp. XXXX na ulici Š. S. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. H..
6.Navrhovateľka sa aj s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom ešte pred rozvodom manželstva v mesiaci november 2015 (07.11.2015), odkedy bývala u svojich rodičov v obci D. S. Č.. XX. Od 01.01.2016, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 07.01.2016, navrhovateľka aj s maloletými deťmi býva v prenajatom trojizbovom byte na ulici A. Č.. XX S. H., za ktorý platí nájomné vo výške 240,75 Eur mesačne a poplatok za elektrinu 32,- Eur mesačne, okrem toho ešte platí poistku mladšiemu synovi. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú do predaja bytu jeho prenajímateľom. Starší syn zmaturoval a chystá sa na vysokú školu. Mladší syn je žiakom šiesteho ročníka základnej školy.
7.Dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcom bolo to, že odporca často užíval nadmerne alkohol, čo bolo aj príčinou hádok medzi navrhovateľkou a odporcom. Odporca požívanie alkoholu potvrdil, avšak iba v rozsahu jedno pivo denne a cez víkend aj tvrdý alkohol. Navrhovateľka tvrdila, že odporca ju pod vplyvom alkoholu mal psychicky týrať, čím rozumela to, že keď mal odporca vypité, mal zlú povahu, hádali sa spolu a odporca urážal navrhovateľku.
8.Navrhovateľka poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 360,- Eur mesačne a je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej má pracovať 10 hodín týždenne, v skutočnosti však pracuje 8 hodín denne a dosahuje príjem 350,- Eur, resp. 400,- Eur mesačne. Od mesiaca júl po zániku nároku na dávku v nezamestnanosti by navrhovateľka už mala v tej istej spoločnosti pracovať na plný pracovný úväzok a jej čistý príjem by mesačne mal dosahovať 600,- Eur.
9.Odporca je zamestnaný, dosahuje príjem vo výške 650 - 700 Eur mesačne. V spoločnom trojizbovom byte účastníkov konania žije odporca sám, za byt platí 140,- Eur a inkaso 36,- Eur mesačne. Odporca platí splátky spoločného úveru účastníkov konania, poistku staršiemu synovi a výživné na obidve deti. Odporca inú možnosť bývania nemá, so svojou matkou v jej byte žiť nechce.
10.K dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu ani k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi účastníkmi konania zatiaľ nedošlo.
11.Dôkaz obsahom spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 8P/61/2015 súd nevykonával z dôvodu, že účastníci konania nenavrhli vykonať dokazovanie žiadnou konkrétnou listinou z obsahu tohto spisu. Súd nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním stanoviska prenajímateľa, pretože z obsahu tohto stanoviska v zásade nie je možné zistiť žiadne relevantné údaje pre rozhodnutie vo veci, okrem záujmu prenajímateľa na riadnom platení nájomného a plnení ostatných povinností nájomcu. Napokon súd nevykonal ani navrhované dokazovanie výsluchom rodinných príslušníkov účastníkov konania za účelom zistenia
schopnosti účastníkov konania vyplatiť si navzájom majetkové nároky z vyporiadania, pretože už z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané v zásade vyrovnané majetkové a príjmové pomery oboch účastníkov. Výšku skutočného príjmu navrhovateľky vyplácaného jej zamestnávateľom na základe uzatvorenej dohody v zásade inak ako jej výsluchom ani dokazovať nemožno.
12.Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
13.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že počas právneho trvania manželstva účastníkov konania, ktoré zaniklo rozvodom dňa 03.02.2016, stali sa účastníci konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 23.09.2002 podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločnými nájomcami družstevného trojizbového bytu a členmi Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote. Po zániku manželstva rozvodom k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu medzi účastníkmi nedošlo. Za dohodu účastníkov konania o zrušení práva spoločného nájmu bytu nemožno považovať odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcom, pretože príčinou tohto odchodu bolo požívanie alkoholu odporcom, ktoré odporca sám priznal, pričom spolužitie s osobou požívajúcou alkohol má spravidla za následok neznesiteľnosť takéhoto spolužitia pre druhého partnera.
14.Vykonaným dokazovaním bolo zároveň zistené, že odporkyňa spolu s dvomi z manželstva s odporcom pochádzajúcimi deťmi, z ktorých jedno je ešte stále maloleté, žije v prenajatom trojizbovom byte, kým odporca žije v spoločnom taktiež trojizbovom byte sám. Majetkové pomery navrhovateľky a odporcu najmä z hľadiska ich príjmov sú, resp. budú vyrovnané, preto obaja majú a budú mať rovnakú schopnosť navzájom si vyplatiť prípadné majetkové nároky spojené s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva a tiež obidvaja budú mať rovnakú schopnosť platiť nájomné za byt a plniť si aj ďalšie povinnosti nájomcu družstevného bytu (resp. po prípadnom odkúpení bytu povinnosti vlastníka bytu). Schopnosť navrhovateľky vyplatiť prípadné majetkové nároky odporcu a plniť si ostatné finančné záväzky vyplýva aj z toho, že už v súčasnosti navrhovateľka je schopná platiť pomerne vysoké náklady spojené s užívaní prenajatého bytu v sume viac ako 270,- Eur mesačne, kým platby za užívanie spoločného bytu účastníkov sú približne o 100,- Eur mesačne nižšie.
15.Pri rozhodovaní o tom, ktorého z účastníkov konania súd určí za ďalšieho nájomcu bytu súd vzal do úvahy skutočnosť, že vzhľadom k bytovým potrebám odporcu, ktoré nevyžadujú užívanie veľkého trojizbového bytu (keď samostatne žijúcemu odporcovi by postačil pre uspokojenie jeho základných bytových potrieb aj byt jednoizbový) ako aj skutočnosť, že deti pochádzajúce z manželstva, z ktorých
jedno je stále maloleté, žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Súd preto zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu č. 33 nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu č. súp. XXXX, na ulici Š. S. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. H. a určil, že výlučným nájomcom uvedeného družstevného bytu a členom Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote sa stáva navrhovateľka.
16.Navrhovateľka tvrdila, že odporca ju pod vplyvom alkoholu mal počas trvania manželstva psychicky týrať, čím rozumela to, že keď mal odporca vypité, mal zlú povahu, hádali sa spolu a odporca urážal navrhovateľku. Takto nemožno mať za preukázané psychické týranie odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, keď samotné navrhovateľkou popisované správanie odporcu pod vplyvom alkoholu (hádky a nadávky) je pravidelným dôsledkom užívania alkoholu a nebolo preukázané, že by takéto správanie odporcu dosiahlo mieru, ktorú by bolo potrebné kvalifikovať ako formu psychického týrania. Preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 712a ods. 8 veta druhá Občianskeho zákonníka a rozhodnúť, že odporcovi bytová náhrada nepatrí. Pri rozhodovaní o druhu bytovej náhrady potom súd postupoval podľa § 712a ods. 8 veta prvá Občianskeho zákonníka a keďže súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o inej forme bytovej náhrady pre odporcu, zaviazal súd odporcu vypratať byt v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu, pričom podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Pokiaľ teda odporca žije sám, jeho bytovým potrebám by zodpovedala aj bytová náhrada vo forme jednoizbového bytu.
17.Navrhovateľka bola v konaní úspešná, neúspech navrhovateľky spočíval len v rozhodnutí o forme bytovej náhrady pre odporcu, čo vo vzťahu k celkovému predmetu konania možno považovať za nepatrnú časť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, zastupovanie na pojednávaní vo veci dňa 07.06.2016) 3 x 66,- Eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 3 x 8,58 Eur, spolu 223,74 Eur. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľky súd uložil odporcovi v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V konaní neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.
18.Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci (č. l. 40) priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., navrhovateľka je preto podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. a tiež podľa § 138 ods. 4 O. s. p. osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Zároveň preto súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, rozhodol o poplatkovej povinnosti odporcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh. Výsledkom konania je úspech navrhovateľky, súd preto odporcu zaviazal zaplatiť celý súdny poplatok za návrh podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur.
19.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov konania a súdny poplatok súd zaviazal odporcu zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).