Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/60/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom, Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti odporcom: 1./ G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, U. - N., 2./ P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. X. XXXX/X, XXX XX U., obaja zastúpení JUDr. Petrom Petránom, advokátom so sídlom Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, 3./ X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. F. Š. zapísaným na S. Č.. X ako parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 2004m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 745 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX a v y p o r i a d a v a ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva odporcu v 1./ rade v podiele 56/72 a do podielového spoluvlastníctva odporcu v 2./ rade v podiele 16/72.

Odporca v 1./ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.925,45 eura a odporkyni v 3./ rade sumu 3.841,53 eura, obom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2./ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.159,55 eura a odporkyni v 3./ rade sumu 1.147,47 eura, obom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 132,93 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 188,67 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom v 1./ až 3./ rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. F. Š. zapísaným na S. Č.. X ako parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 2004m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 745 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX a vyporiadania takým spôsobom, že nehnuteľnosti budú reálne rozdelené podľa výšky spoluvlastníckych podielov z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi sú neustále problémy pri užívaní nehnuteľností a spoluvlastníctvo nie je možné vyporiadať dohodou.

Odporcovia v 1./ až 3./ rade súhlasili so zrušením spoluvlastníctva, avšak nesúhlasili s navrhovaným spôsobom vyporiadania, nakoľko podľa ich názoru reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov

nie je možná a okrem toho by sa rozdelením nehnuteľností vôbec neodstránil dlhodobý problém spočívajúci v osobných konfliktoch s navrhovateľom pri užívaní nehnuteľností a požadovali, aby nehnuteľností boli prikázané do ich spoluvlastníctva za primeranú peňažnú náhradu navrhovateľovi. V čase podania návrhu na strane odporcov vystupovala ako odporkyňa v 2./ rade J. O., ktorá však zomrela dňa XX. XX. XXXX a v dedičskom konaní po nej vedenom na OS Bratislava IV. pod sp. zn. nadobudol jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach manžel P. O., ktorý ďalej vystupoval v tomto súdnom konaní. Taktiež v priebehu konania zomrela odporkyňa v 3./ rade P. E. a to dňa XX. XX. XXXX, pričom v dedičskom konaní po nej vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. nadobudla jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach dcéra X. Y., ktorá ďalej vystupovala v konaní ako odporkyňa v 3./ rade, a ktorá na rozdiel od jej matky nežiadala vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1./ až 3./ rade z dôvodu, že nemá záujem o užívanie nehnuteľností, ale žiadala, aby jej spoluvlastnícky podiel bol vyplatený tým účastníkom konania, ktorému budú nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalkyne Ing. Yvety Strhanovej a znalca Ing. Róberta Kršiaka ako aj s predloženými dokladmi a zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. F. Š. zapísanými na S. Č.. X ako parc. č. XXX/ XX záhrady o výmere 2004m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 745 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX, a to navrhovateľ v podiele 29/72, odporca v 1./ rade v podiele 3/8 a odporcovia v 2./ a 3./ rade každý v podiele 4/36.

Podaním zo dňa 30. 05. 2011 navrhovateľ vyzval odporcov na mimosúdnu dohodu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že každému so spoluvlastníkov by sa reálne vyčlenila plocha, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu a v prípade rodinného domu navrhoval jeho rozdelenie, pričom odporcovia reagovali na podanie navrhovateľa listom zo dňa 08. 06. 2011, ktorým požiadali právneho zástupcu navrhovateľa o predloženie kompletného projektu bez ktorého navrhovaný spôsobom vyporiadania nevedeli posúdiť.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne Ing. Yvety Strhanovej je reálne deliteľná časť pozemkov a dom sup. č. XXX ako stavba reálne deliteľný z geodetického hľadiska nie je a taktiež časť nehnuteľností, na ktorých sú postavené dom sup. č. XXX a ostatné stavby spolu so spoločným dvorom a prístupmi nie je deliteľná. Zároveň znalkyňa navrhla tri alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou z ktorých ani jedna nezodpovedala presnému rozdeleniu výmer podľa spoluvlastníckych podielov a jednu alternatívu, ktorá zodpovedala presnému rozdeleniu výmer podľa spoluvlastníckych podielov.

Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom Ing. Róbertom Kršiakom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností v kat. úz. F. Š. zapísaných na S. Č.. X na sumu 44.900 eur, z čoho pripadá v pomere spoluvlastníckych podielov účastníkov sporu na navrhovateľa suma 18.085 eur, na odporcu v 1./ rade suma 16.837 eur a na odporcov v 2./ a 3./ rade na každého z nich suma 4.989 eur.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ods.2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 O. z., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 O. z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelení podľa podielov.

Podľa ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiadava spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podaný dôvodne, nakoľko účastníci konania ako spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. F. Š. zapísaných na S. Č.. X sa nedohodli o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní a preto bolo možné zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie len súdnou cestou na návrh niektorého spoluvlastníka. Je nesporné, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. F. Š. zapísaných na S. Č.. X, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti rozsudku, pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa predstavuje 29/72, spoluvlastnícky podiel odporcu v 1./ rade 3/8 t. j. 27/72 a spoluvlastnícky podiel odporcov v 2./ a 3./ rade u každého 4/36 t. j. 8/72. Z výpovedí účastníkov ako aj zo znaleckého posudku Ing. Strhanovej je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov, nakoľko dom ako aj ostatné stavby spolu so spoločným dvorom a prístupmi nie je možné rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov a reálne deliteľná je len časť pozemkov, a preto neprichádzalo do úvahy, aby súd pri vyporiadaní postupoval podľa prvej alternatívy danej zákonom, keďže vzhľadom na veľkosť podielov spoluvlastníkov by nebolo možné účelné využitie nehnuteľností aj pokiaľ by súd rozhodoval podľa poslednej alternatívy znaleckého posudku Ing. Strhanovej na reálnu deľbu nehnuteľností zodpovedajúcu presnému rozdeleniu výmer podľa spoluvlastníckych podielov. Po znaleckom dokazovaní si túto skutočnosť uvedomil aj navrhovateľ, ktorý zmenil stanovisko oproti pôvodnému návrhu a žiadal, aby nehnuteľností boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a z toho dôvodu muselo byť doplnené znalecké dokazovanie o ďalší znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a tým aj hodnoty spoluvlastníckych podielov účastníkov. Odporcovia v 1./ a 2./ rade, resp. aj právna predchodkyňa odporcu v 2./ rade od začiatku súdneho sporu navrhovali vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva a takýto spôsob navrhovala aj odporkyňa P. E., avšak po jej smrti dcéra X. Y., ktorá vstúpila do konania neprejavila záujem o užívanie spoluvlastníckeho podielu a požadovala vyplatenie náhrady za svoj podiel od toho spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov, ktorému bude prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva.

Keďže vyporiadane spoluvlastníctva reálnou deľbou podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je dobre možné, tak súd pristúpil k ďalšej alternatíve vyporiadania, ktorá umožňuje prikázať nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s prihliadnutím na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže súd vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 (veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012). V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva, pričom pre rozhodnutie súdu nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu.

Pri rozhodovaní o tom, či nehnuteľnosti budú prikázané za primeranú náhradu buď do výlučného vlastníctva navrhovateľa alebo do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1./ a 2./ rade pri zachovaní doterajšieho pomeru ich spoluvlastníckych podielov súd zvážil všetky okolnosti, ktorého viedli k samotnému súdnemu konaniu, ako aj postoj a správanie sa účastníkov v priebehu súdneho konania a taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že ani jeden zo záujemcov o prikázanie nehnuteľností nemá bydlisko v obci F. Š. a žiadnym spôsobom nie je odkázaný pri riešení svojich bytových potrieb na prikázanie domu do jeho výlučného vlastníctva, keďže navrhovateľ ako aj odporcovia v 1./ a 2./ rade majú trvalé bydlisko v U. a teda v tomto smere je ich postavenie rovnaké. V prospech navrhovateľa podľa jeho názoru by mala rozhodovať skutočnosť, že je spoluvlastníkom najväčšieho podielu (29/72), avšak podľa názoru súdu táto okolnosť pri vyporiadaní nie je rozhodujúca, pretože podiel odporcu v 1./ rade je len nepatrne nižší (27/72) a spolu s podielom odporcu v 2./ rade (8/72), ktorý tiež prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva spoločne s odporcom v 1./ rade je dokonca

súčet ich spoluvlastníckych podielov podstatne vyšší (35/72) ako spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Samotná táto skutočnosť však nefavorizuje pri vyporiadaní odporcov v 1./ a 2./ rade ale súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že o nehnuteľnosti sa najskôr staral iba odporca v 1./ rade, ktorý pozemky rekultivoval a vysadil okolo 100 ovocných stromov a až neskôr prejavil o užívanie nehnuteľností záujem aj navrhovateľ, avšak tento jeho záujem viedol k nedorozumeniam pri užívaní nehnuteľností s ostatnými spoluvlastníkmi, ktoré vyústili až do fyzického napadnutia odporcu v 1./ rade, za čo bol navrhovateľ uznaný vinným v priestupkovom konaní z dôvodu, že sa dopustil úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví odporcovi v 1./ rade. Odporkyňa v 3./ rade záujem o svoj spoluvlastnícky podiel neprejavila resp. nežiadala prikázať nehnuteľností aj do jej podielového spoluvlastníctva a teda súd musel rozhodovať medzi vyporiadaním takým spôsobom, že nehnuteľností buď prikáže do vlastníctva navrhovateľa alebo do spoluvlastníctva odporcov v 1./ a 2./ rade, keďže zákon ani jednu z týchto možností vyporiadania spoluvlastníctva nevylučuje.

Vzhľadom na uvedené súd po zrušení podielového spoluvlastníctva rozhodol tak, že nehnuteľností prikázal do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1./ a 2./ rade majúc za to, že v tomto prípade bude zabezpečené účelnejšie využitie nehnuteľností, keďže odporca v 1./ rade užíva veľký ovocný sad a má záujem v tomto pokračovať a takýmto spôsobom začal nehnuteľností užívať ešte predtým ako došlo k realizácii užívania zo strany navrhovateľa a zároveň súd prihliadol aj na násilné správanie sa navrhovateľa voči odporcovi v 1./ rade, za ktoré bol stíhaný v priestupkovom konaní. Pri prikázaní nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva odporcov 1./ a 2./ rade súd vychádzal z pomeru ich spoluvlastníckych podielov a keďže odporca v 1./ rade bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 27/72 a odporca v 2./ rade v podiele 8/72, tak spolu to predstavuje podiel 35/72 a z tohto podielu potom podiel odporcu v 1./ rade v číselnom vyjadrení činí 77% a podiel odporcu v 2./ rade 23%. Z toho dôvodu sa z ostatných podielov navrhovateľa a odporkyne v 3./ rade, ktoré spolu činia podiel 37/72 (29/72 + 8/72) prikazoval do spoluvlastníctva odporcu v 1./ rade podiel v rozsahu 77% t. j. 29/72 a do spoluvlastníctva odporcu v 2./ rade podiel v rozsahu 23% t. j. 8/72, a preto súd prikázal sporné nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva odporcu v 1./ rade v podiele 56/72 (pôvodný podiel 27/72 +prikázaný podiel 29/72) a do podielového spoluvlastníctva odporcu v 2./ rade v podiele 16/72 (pôvodný podiel 8/72 + prikázaný podiel 8/72).

V dôsledku prikázania nehnuteľností do spoluvlastníctva odporcom v 1./ a 2./ rade súd zaviazal oboch na zaplatenie primeranej náhrady navrhovateľovi a odporkyni v 3./ rade vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty ich spoluvlastníckych podielov podľa znaleckého posudku a keďže hodnota spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa predstavuje 18.085 eur, tak súd zaviazal odporcu v 1./ rade zaplatiť navrhovateľovi primeranú náhradu vo výške 77% t. j. 13.925,45 eura a odporcu v 2./ rade zaplatiť navrhovateľovi náhradu vo výške 23% t. j. 4.159,55 eura. Rovnako v prípade odporkyne v 3./ rade, ktorej hodnota spoluvlastníckeho podielu predstavovala 4.989 eura súd zaviazal odporcu v 1./ rade zaplatiť jej náhradu za spoluvlastnícky podiel v rozsahu 77% t. j. 3.841,53 eura a odporcu v 2./ rade náhradu v rozsahu 23% t. j. 1.147,47 eura.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľa zaviazal na náhradu trov štátu v sume 132,93 eura, ktorá bola zo štátnych prostriedkov vyplatená za znalecký posudok Ing. Strhanovej a odporcov v 1./ a 2./ rade zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov štátu v sume 188,67 eura, ktorá bola zo štátnych prostriedkov vyplatená za znalecký posudok Ing. Kršiaka vychádzajúc z toho, že znalecké dokazovanie na reálnu deľbu nehnuteľností navrhoval navrhovateľ, ktorý aj zložil zálohu na znalca vo výške 1.000 eur, avšak reálna deľba nehnuteľností sa v priebehu konania ukázala ako nie dobre možná a účelná, a preto ani nebolo vyhovené pôvodnému návrhu navrhovateľa na reálnu deľbu a z toho dôvodu súd považoval za spravodlivé, aby náhradu trov štátu v prípade znaleckého posudku Ing. Strhanovej znášal navrhovateľ a pokiaľ ide od náhradu trov štátu v prípade znaleckého posudku Ing. Kršiaka, tak jeho vypracovanie bolo potrebné s prihliadnutím na spôsob vyporiadania navrhnutý odporcami, pričom v tomto prípade náklady na znalecké dokazovanie boli podstatne nižšie (488,67 eura) ako u znaleckého posudku Ing. Strhanovej (1.132,93 eura). Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu súd prihliadal aj na navrhovaný spôsob vyporiadania ešte pred podaním návrhu na súd a stanoviská účastníkov v priebehu konania, pričom považoval za spravodlivé aby sa na trovách znaleckého dokazovania podieľal nielen navrhovateľ, ktorý nemal úspech v konaní ale aj odporcovia v 1./ a 2./ rade.

O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že odporcom v 1./ až 3./ rade náhradu trov konania nepriznal i keď by vzhľadom na výsledok konania mali odporcovia nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak odporkyňa v3./ rade náhradu trov konania nepožadovala a v prípade odporcov v 1./ a 2./ rade súd zobral do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP, pre ktoré súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Pri úvahe, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzal súd z posúdenia všetkých okolností tejto veci a to nielen tých, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ale aj postoju účastníkov v priebehu konania. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd odporcom navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to reálnou deľbou a takýto spôsob vyporiadania uplatnil aj vo svojom návrhu na súd, pričom v priebehu konania vzhľadom na znalecké dokazovanie zmenil svoj názor a žiadal prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva s tým, že nevylučoval vo svojom stanovisku ani ich prikázanie do spoluvlastníctva odporcov za primeranú náhradu a na druhej strane odporcovia v 1./ a 2./ rade súhlasili so zrušením spoluvlastníctva a s jeho vyporiadaním, avšak nie reálnou deľbou, ale prikázaním do ich spoluvlastníctva a teda v podstate ich návrhu bolo vyhovené, ale len v dôsledku toho, že reálna deľba neprichádzala do úvahy a nebola účelná. Súd zohľadnil správanie sa spoluvlastníkov nielen pred podaním návrhu na súd, ale aj po jeho podaní a v priebehu samotného súdneho konania a mal za to, že v tomto prípade by nebolo spravodlivé pokiaľ by zaviazal na náhradu trov konania iba navrhovateľa, ale vzhľadom na uvedené dôvody by si každý z účastníkov mal znášať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova- žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.