Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/367/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporkyni: C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. Q. XX, P., o zaplatenie sumy 307,95 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200 eur od 23.9.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy do 15.dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 23,89 eur a náhradu iných trov konania v sume 5,38 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.7.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.8.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 307,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 252,95 eur od 23.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako spotrebiteľom došlo dňa 11.8.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur, čo navrhovateľ doložil výpisom z bankového účtu. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote do 22.9.2014. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom

elektronickej pošty. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 252,95 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 200 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 52,95 eur. Výšku odplaty si odporkyňa určila sama na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. RPMN uvedená v zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Pretože sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 22.9.2014. Nakoľko odporkyňa nevrátila navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 252,95 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55 eur, pričom odporkyňa bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporkyne splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 307,95 eur s príslušenstvom. Odporkyňa nezrealizovala žiadnu úhradu.

Odporkyňa k návrhu navrhovateľa uviedla, že sa z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti dostala do situácie, v ktorej nemohla dlh splácať, preto žiada o možnosť splátkového kalendára v splátkach po 50 eur mesačne, nakoľko je na materskej dovolenke.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 10.7.2015, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 11.8.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.8.2014, výpisom z účtu navrhovateľa, upomienkou zo dňa 13.10.2014, poslednou výzvou zo dňa 20.10.2014, výpoveďou dohody o splátkovom kalendári zo dňa 7.10.2014, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola formou diaľkovej komunikácie dňa 11.8.2014 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 30.8.2014 Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol navrhovateľ odporkyni bezúročný úver vo výške 200 eur, pričom sumu 200 eur zaslal navrhovateľ odporkyni na účet dňa 1.9.2014. Celkové náklady odporkyne za poskytnutie úveru boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v pevnej sume 52,95 eur, a preto celková čiastka, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi, bola vo výške 252,95 eur. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 22.9.2014. Odporkyňa zo zmluvy navrhovateľovi nič neplnila.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol dôvodný iba z časti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 11.8.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň dňa 30.8.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom odporkyňa sa zaregistrovala na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 252,95 eur, ktorú tvorí úver v sume 200 eur a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 52,95 eur. Úver bol splatný dňom 22.9.2014. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 4056,50 % a priemerná RPMN vo výške 391 %.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z., zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 a § 11 ZSÚ.

Podľa výpisu z účtu navrhovateľa tento dňa 1.9.2014 poukázal na účet odporkyne sumu 200 eur, ktorú však odporkyňa do dňa splatnosti úveru t. j. do 22.9.2014 navrhovateľovi nevrátila.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak navrhovateľ ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 52,95 eur. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby navrhovateľ ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť odporkyňu ako spotrebiteľa od uzatvorenia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 a § 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany odporkyne. Pretože odporkyňa čerpala bezúročný úver vo výške 200 eur a tento v lehote jeho splatnosti a ani neskôr nezaplatila, súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu nesplatenej istiny úveru vo výške 200 eur a návrh v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 52,95 eur s príslušenstvom zamietol.

Odporkyňa tým, že úver v lehote do 22.9.2014 nevrátila, dostala sa s peňažným plnením do omeškania, a navrhovateľovi je preto povinná zaplatiť aj úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Navrhovateľovi tak súd priznal voči

odporkyni právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne zo sumy 200 eur od 23.9.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 23.9.2014 bola 0,05 %.

V časti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 55 eur, a to titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov na upomienky, súd považoval návrh za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by tieto upomienky a urgencie boli odporkyni vôbec doručené, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké skutočné náklady navrhovateľovi v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého má za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 eur, pri druhej a tretej upomienke za každú 10,00 eur a pri štvrtej upomienke a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti 30 eur. Navrhovateľ neuviedol, ako dospel práve k sume 55 eur, predstavujúcej náklady na predmetné tri upomienky. Zároveň treba uviesť, že uvedené dojednanie zmluvy je neurčité, nakoľko si rozporuje, keď jednak uvádza, že ide o skutočné náklady (pričom vôbec nie je zrejmý spôsob ich vzniku práve v uvedenej výške), a na druhej strane ich výšku stanovuje paušálne. Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 55 eur zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200 eur od 23.9.2014 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, súd odporkyni povolil zaplatiť peňažné plnenie v splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. V danom prípade splátky odôvodňovala zlá sociálna situácia odporkyne.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 307,95 eur s príslušenstvom priznaná suma iba 200 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 64,95 % a hrubý úspech odporcu 35,05 %, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 29,9 % (64,95 % - 35,05 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 24,90 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 10.7.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2x režijný paušál á 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. K tomu 20 % DPH je 13,32 eur ( 20% zo sumy 2x 24,90 eur + 2 x 8,39 eur). Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 79,90 eur ( t. j. 2x 24,90 eur + 2 x 8,39 eur + 13,32 eur). Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 18 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 29,90 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 23,89 eur (29,90 % zo 79,90 eur) a právo na náhradu iných trov konania v sume 5,38 eur (29,90 % z 18 eur), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.